杏MAP导航

- Aká je Va?a spokojnos?? Videli sme takmer 5 000 ?udí - kto v?etko to tvoril, aké boli hlavné skupiny?

Hne? po náv?teve Svätého Otca na Slovensku otcovia biskupi rozmý??ali nad vhodným dátumom, aby ?o najviac veriacich mohlo prís? po?akova? za náv?tevu Svätého Otca, pápe?a Franti?ka, ktorá sa uskuto?nila v septembri na Slovensku. Ke??e e?te vrcholil ?as pandémie, tak tento termín po komunikácii s Prefektúrou pápe?ského domu pri?iel ako najvhodnej?í, ako za?iatok mesiaca máj. A tú?ba, aby ?ím viacero ?udí mohlo prís? do Ríma po?akova? sa k hrobom apo?tolov svätých Petra a Pavla, sa myslím ?e naplnila, najmä tým, ?e po?et ú?astníkov prerástol o?akávaných 4000 prihlásených na a? takmer 5000 prítomných ?udí na ?akovnej púti.

Spokojnos? s ?akovnou pú?ou pre mňa osobne 

z poh?adu organizátora je výborná, preto?e aj z reakcií ?udí z atmosféry, ktorá na daných miestach stretnutia a slávenia bola, sa ma hlboko dotýkala najmä v tom, ako ?udia pokojne a nábo?ne pre?ívali ka?dú chví?u, ako aj v bazilikách pri takom ve?kom po?te zachovali rozvahu pokojného ducha nábo?nosti  a danú chví?u pre?ívali ako svoju pú?, ako moment viery, ako vyjadrenie svojej lásky k Svätému Otcovi.

- Pútnici pri?li z rozli?ných ?astí Slovenska a tvorili viaceré skupiny, pri?li rozli?nými dopravnými prostriedkami. Aké hlavné skupiny boli na púti zastúpené?

Po ohlásení ?akovnej púte sa jednotlivé skupiny za?ali postupne prihlasova? cez katolícku Televíziu LUX, cez Rádio Lumen, bolo zorganizované zna?né mno?stvo veriacich pútnikov, ale aj jednotlivé farnosti alebo jednotlivci prejavili ve?ký záujem zú?astni? sa na tejto púti. Následne sa pridala aj ?tátna delegácia, ktorú viedol pán predseda parlamentu Boris Kollár a na pozvanie ?tyroch hlavných ?tátnych predstavite?ov na Slovensku sa pridal aj pán Ivan Fia?an ako predseda Ústavného súdu. Oni následne oslovili politikov, ktorí sa zú?astnili u? jednotlivo pod?a svojich mo?ností. Tak?e medzi hlavnými delegáciami ?akovnej púte bola samozrejme v prvom rade Konferencia biskupov Slovenska, ?tátni predstavitelia a ?iroko zastúpený Bo?í ?ud, v rámci ?oho by sme mohli zvlá?? vyzdvihnú? ?udí, o ktorých sa Cirkev osobitne stará, to je rómska komunita alebo aktuálne ?udia, ktorí k nám prichádzajú z Ukrajiny, ale aj starí a chorí.

Úsmev na tvári ?a?ko krá?ajúceho pápe?a

- V tom ve?kom zhroma?dení boli aj ?udia v krojoch, ?i?e boli to rôzne vyjadrenia miestnej kultúry, ale boli tam aj mladí mu?i v reverendách...

?udia, ktorí pri?li v krojoch a tro?ku predstavili originálnu formu kultúry, ich vlastný folklór alebo z ich oblasti, ich prítomnos? bola ve?mi spontánna, a a? následne sme ich zaradili do liturgie priná?aním obetných darov.

Bohoslovci zo Slovenska sa zú?astnili zo v?etkých seminárov, tak?e na púti bolo prítomných viac ako 100 bohoslovcov. A pri prihlasovaní vo formulári pre kňazov sme dali aj mo?nos?, aby pozvali mini?trantov, tak?e v sobotu bolo v Bazilike sv. Petra prítomných viac ako 70 mini?trantov, ktorí mohli by? v mini?trantskom oble?ení pri svätej om?i.

- Bolo to aj historické, ?e pri Oltári nad hrobom sv. Petra, ktorý je vyhradený pápe?ovi, bola slovenská svätá om?a. E?te by som sa vrátil k audiencii u Svätého Otca, na ktorej v závere odovzdali pápe?ovi rozli?né symbolické dary viaceré skupiny aj jednotlivci.  V televízii to bolo samozrejme vidno, ale tro?ku z dia?ky...

Ako bolo aj spomenuté, otcovia biskupi chceli v mene v?etkých veriacich vyjadri? v?a?nos? Svätému Otcovi za jeho náv?tevu najmä darom, ktorým je pomoc pre Kubu – pre rodiny zasiahnuté pandémiou a deti, ktoré sú bez rodi?ov, tak?e potrebujú starostlivos? najmä ?o sa týka výchovy a ?túdia –, ako aj finan?ná pomoc, ktorá bola odovzdaná do rúk Svätého Otca a ktorú mô?e pou?i? pre ?udí, ktorí trpia konfliktom na Ukrajine. To bol dar Svätému Otcovi od biskupov, ale v mene v?etkých veriacich. Následne vládna delegácia odovzdala svoje dary, niektoré obrazy, alebo regionálni politici odovzdali dary, ktoré charakterizujú jednotlivé regióny.

A potom ve?mi milým darom bol koberec, ktorý vznikol po náv?teve Svätého Otca na Luníku. Rozstrihali ten koberec, na ktorom bol Svätý Otec a napísali naň ?Palikerav! – Vitajte!“ Je to podno?ka, ktorá slú?i, ke? ?lovek vstupuje do príbytku, ako tá srde?nos?, ktorú Svätý Otec priniesol na toto ko?ické sídlisko.

Osobitný dar bola aj fotografia zo stretnutia pred Dómom sv. Martina, fotka malého chlapca, ktorému Svätý Otec podpísal knihu, a ktorý sa na tejto púti z v?a?nosti zú?astnil. Nosí si ten moment vo svojom srdci, tak?e ho aj nama?oval a odovzdal Svätému Otcovi.

Ekumenická rada cirkví a Ústredný zväz ?idovských obcí odovzdali svoje dary, ktoré symbolizujú Bo?ie po?ehnanie a ?nos? ?loveka, o ktorú sa v ekumenickom spolo?enstve aj s povzbudením od Svätého Otca vzájomne sna?íme.

Obrazová publikácia o skvostoch ko?ickej a bratislavskej katedrály

- Bola tam aj vä??ia kniha, obrazová publikácia...

Táto publikácia vy?la vo vydavate?stve Ikar, je to osobitým spôsobom spracovaná história, duchovný ako aj estetický rozmer Katedrály sv. Martina a Katedrály sv. Al?bety. Tak?e sa takto prepájajú mesto Bratislava a mesto Ko?ice aj tým srdcom diecéz, teda katedrálami, a v strede tejto knihy je u? zachytená fotografia Svätého Otca v Dóme sv. Martina zo septembrovej náv?tevy. Svätý Otec si túto knihu so záujmom prelistoval. Popis k jednotlivým fotografiám zachytáva jednak históriu, ale aj duchovný odkaz jednotlivých umeleckých alebo liturgických prvkov, ktoré sú v nej zachytené.

- Pred audienciou u Svätého Otca sa v?etkým v sále prihovoril aj otec kardinál Jozef Tomko. Bol to taký dar?ek, dalo by sa poveda?. Ako ste to vnímali, pre?ívali?

Bol to výnimo?ný moment, 

otec kardinál mal ve?kú tú?bu by? ?o najviac s veriacimi a pozdravi? Slovákov, svojich rodákov. A pri vete ?Nosím si vás v srdci“ v závere svojho príhovoru sa myslím aj tak ve?mi hlboko pozeral na ?udí, s ve?kou v?a?nos?ou a rados?ou, ?o vyvolalo ve?ký aplauz a ve?ké nad?enie u veriacich. Bol to moment asi najkraj?ej prípravy na stretnutie so Svätým Otcom: niekto, kto je v slu?bách Cirkvi a Svätému Otcovi, vyjadril povzbudenie svojim rodákom. A následne u? spevom ?Ó Mária bolestivá“ a ?V sedmobre?nom kruhu Ríma“ ?udia spontánne o?akávali príchod Svätého Otca.

- Svätý Otec tro?ku kríval, ale bol usmiaty a vy?aroval zo seba takú lásku, to, ?o sám nazýva kultúra prijatia a ne?nosti. Mô?eme si takýto obraz urobi? o celej púti?

Svätý Otec to tak povedal, ?e sa cíti poslu?ný lekárovi, ale berie to aj ako moment pokory, ?e nemô?e prís? medzi ?udí, ktorých by ve?mi rád osobne pozdravil. ?udia, ktorí sú mu blízki, sami spomenuli, ?e ten moment pre?il ve?mi radostne a bolo to aj vidie?, ke? so svojimi my?lienkami i?iel aj mimo textu, ktorý mal napísaný – boli to my?lienky, ktoré chcel zvýrazni?, a rados?, ktorú vniesol do toho stretnutia. Myslím, ?e aj ?udia vzájomne – akoby takou odpove?ou na to, ako sa Svätý Otec prihovoril a aké my?lienky odovzdal – si naozaj vytvorili takéhoto ducha prijatia, ducha lásky, ducha pozornosti. A k tomu naozaj pápe? povzbudil, aby tá so?, ktorá dáva chu? ?ivotu, sa v nás nestratila, aby sme zostali pozorní vo?i svojim blízkym, lebo pozornos? vo?i blí?nemu, starostlivos? o blí?neho, je prejavom lásky, ale aj prejavom viery.

Rie?enie organiza?ných otázok v audien?nej sále

- Ako sa podarilo zvládnu? logistiku v meste Rím? 5 000 ?udí, nájs? ubytovanie, a prís? na ?as, presuny... I?lo to hladko?

V?aka Vatikánskemu rozhlasu sme mali pomerne dobré informácie, ?o sa týka výluk metra a ??trajku“, ktorý sa via?e na dátum 1. mája. V tomto mô?em poveda? –predpokladám, ?e aj vedúci jednotlivých skupín – ?e ?udia so zodpovednos?ou pristúpili k tomu, ?e na dané miesto nepri?li na poslednú chví?u. Aj vedomí si toho, ?e musia prejs? kontrolou, a ?e chcú na danom mieste by? na?as a pekne sa pripravi?. Tak pri?li v poriadku, ale tu bola aj sú?innos? miestnych vatikánskych zlo?iek, ktoré boli pripravené, ktoré nás informovali o postupe, ktoré sa sna?ili vyjs? v ústrety.

Niektoré ?asti delegácie sa museli presunú? osobitným spôsobom aj vo vnútri Vatikánu – a v?aka komunikácii, ale aj ve?mi odbornému profesionálnemu prístupu bolo v?etko zvládnuté bez vä??ích ?a?kostí a problémov. Ale ve?mi rád by som aj po?akoval v?etkým tým, ktorí sa z nejakého dôvodu museli presúva? napríklad v bazilike, mo?no nevy?lo miesto na sadnutie si, ?e to prijali s ve?kou trpezlivos?ou a s ve?kou dávkou oh?aduplnosti. To bol pre mňa aj moment, ktorý sa ma ve?mi dotkol, ako ?udia boli vnútorne disponovaní pre dobro druhého viac ako pre nejaký vlastný komfort, alebo nejaké vlastné umiestnenie sa niekde.

- Ten hlavný spolo?ný program bol sústredený do dvoch dní, ale niektoré skupiny pri?li u? v piatok, niektoré mo?no e?te teraz sú v Ríme.

Pekným momentom e?te v piatok bolo slávenie Bo?skej liturgie v Bazilike Santa Maria Maggiore, kde bolo prítomných viac ako 1500 veriacich, s vladykom Cyrilom a jeho pomocníkmi pri liturgii. Myslím si, ?e jednotliví ?udia sa sna?ili zmesti? pú? do týchto dvoch dní – najmä pre pracujúcich, aby boli v pondelok alebo u? v nede?u doma a v pondelok k dispozícii pre svoje pracovné povinnosti.

- Dá sa teda poveda?, ?e dnes v pondelok u? v?etci pútnici cestujú na Slovensko alebo ?e vä??ina u? odi?la?

Niektorí z bohoslovcov odchádzali v pondelok, a e?te teraz je tro?ku po?u? na uliciach Ríma sloven?inu, ale vä??ina veriacich sa u? vrátila domov. Moji známi a priatelia e?te zo ?túdií boli ve?mi milo pote?ení po?as víkendu, hovorili: ?v?ade po?ujeme sloven?inu“. Tak?e tu bolo naozaj ve?a ?udí, ktorí sa pohybovali okolo Vatikánu, ale dnes sa u? pre mnohých, ktorí v Ríme bývajú, dostáva Rím do starých ko?ají.

Pred za?iatkom audiencie

- ?akujem ve?mi pekne výkonnému sekretárovi Konferencie biskupov Slovenska a duchovnému otcovi Ivanovi Ru?i?kovi, a prajem v?etkým, ktorí e?te sú v Ríme, ??astlivý návrat domov.

?akujem ve?mi pekne a pozdravujem v?etkých tých, ktorí pracujú v ?truktúrach Vatikánu alebo Ríma, chcem im vyjadri? svoje po?akovanie za pomoc a spoluprácu.

- Mo?no by sme mohli aj menovite spomenú? nieko?kých, ktorí pracovali z Ríma.

Miestnym koordinátorom a ve?kým pomocníkom bol dôstojný pán Pavol Zvara, rektor Pápe?ského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda. V na?om tíme e?te pracoval dôstojný pán Vladimír Ki?, ktorý bol zodpovedný za liturgiu, pán Vladimír Kopec, ktorý bol zodpovedný za hudobnú stránku slávení, Martin Kramara, ktorý mal na starosti mediálne pokrytie v spolupráci s Vatikánskym rozhlasom. A chcem e?te po?akova? aj tým, ktorí zo ?truktúr Vatikánu – Mons. ?ubomír Welnitz a Mons. Ján Dubina – pomohli pri vybavovaní liturgie v Pápe?skej bazilike sv. Petra a v Pápe?skej bazilike sv. Pavla.

- ?akujem ve?mi pekne za rozhovor.

(Odvysielal Vatikánsky rozhlas v pondelok 2. mája 2022)

-jb, mh-