杏MAP导航

Christopher Wells – Vatican News

Uskuto?ňova? a konkretizova? Synodu na ?miestnej úrovni“ prostredníctvom ?výmeny darov“ medzi cirkevnými spolo?enstvami na celom svete — to je jadro dokumentu, ktorý 7. júla zverejnil Generálny sekretariát Synody pod názvom Pokyny pre fázu uskuto?ňovania Synody. Sestra Nathalie Becquartová, podsekretárka Generálneho sekretariátu Synody, v rozhovore pre vatikánske médiá pribli?uje ciele dokumentu a potrebu uskuto?ni? jeho ?prijatie“.

Sestra Becquartová, Synoda zverejnila nový dokument Pokyny pre fázu uskuto?ňovania Synody, ktorý má podpori? výmenu darov medzi cirkvami. Mô?ete vysvetli?, v ?om spo?íva táto fáza uskuto?ňovania?

Táto fáza sa za?ala ihne? po Synode, ktorá sa skon?ila v Ríme v októbri 2024. V na?ej Constitutio Episcopalis communio sa zdôraznilo, ?e prijatie a uskuto?nenie ovocia Synody bude ve?mi dôle?itou etapou. Prvýkrát pápe? Franti?ek priamo schválil Závere?ný dokument. Teraz je sú?as?ou riadneho Magistéria a od v?etkých sa ?iada, aby ho uskuto?ňovali — tvorivo, s oh?adom na rôznorodos? kontextov miestnych cirkví. Nesta?í ma? dokument a necha? ho na poli?ke.

Prvé dve fázy Synody — fáza po?úvania a fáza slávenia — mali stanovené ?asové obdobie. Bude ma? tento po?iadavok aj fáza uskuto?ňovania?

Je otvorená, ale to, ?o bolo dohodnuté so Sekretariátom Synody a schválené pápe?om Franti?kom a potom aj pápe?om Levom XIV., je rámec troch rokov na podporu tejto fázy. V októbri 2028 sa v Ríme uskuto?ní cirkevné zhroma?denie, ktoré zdie?a jej ovocie a vykoná akési zhodnotenie. Toto za?ne aj na miestnej úrovni, so zhroma?deniami v diecézach, na národnej aj kontinentálnej úrovni. Vieme, ?e uskuto?ni? synodalitu na v?etkých úrovniach Cirkvi si vy?iada ?as. Najdôle?itej?í je v?ak proces — krok za krokom. Tieto smernice pomô?u tým, ktorí potrebujú viac praktických rád, ako sa na túto cestu vyda?. Mnohí ju u? za?ali, odkedy bol Závere?ný dokument zverejnený.

Vidíme ve?kú odozvu celej Cirkvi na pojem synodality a na iniciatívy pápe?a. Mnohí sa mo?no pýtajú: ??o je to synodalita?“ Niektorí to myslia kriticky, ale mnohí úprimne. Mô?ete uvies? jeho základnú definíciu?

V Závere?nom dokumente Synody u? máme definíciu, na ktorú sa ?asto odvolávam. Synodalitu mo?no chápa? dvoma spôsobmi. Prvý vyjadruje ?asto citovaný austrálsky teológ Ormond Rush: ?Synodalita je Druhý vatikánsky koncil v skratke.“ V?etky na?e dokumenty zdôrazňujú, ?e to, ?o robíme, sa naozaj vz?ahuje na víziu Koncilu. V tejto fáze prijatia mo?no poveda?, ?e synodalita je spôsob, ako chápa? ekleziológiu Druhého vatikánskeho koncilu — lebo tá e?te nie je v?ade úplne uskuto?nená.

Druhý, jednoduch?í spôsob sa odvoláva na na?e logo a tri k?ú?ové slová: spolo?enstvo, ú?as?, misia. Synodalita je spôsob, ako pomôc? Cirkvi sta? sa viac misionárskou a participatívnou. Je to spôsob, ktorým Boh dnes volá Cirkev, aby lep?ie plnila svoje poslanie. Je to spôsob by? Cirkvou: od jej prvotnej podoby, ktorú Druhý vatikánsky koncil znovu zdôraznil — ?e sme predov?etkým v?etci pokrstení a ako pokrstení sme povolaní spolo?ne nies? poslanie. Máme rozmanitos? povolaní, chariziem a slu?ieb, ale sme Bo?í ?ud na ceste s ostatnými národmi.

Synodalitu teda treba chápa? oboma spôsobmi: ako spôsob by? Cirkvou, bratmi a sestrami v Kristovi, a ako spôsob by? Cirkvou, ktorá spolupracuje so v?etkými. Ide ruka v ruke s ekumenizmom — jeden z najsilnej?ích plodov Synody —, ale aj s medzinábo?enským dialógom, dialógom so spolo?nos?ou a v?etkými ?u?mi; je dôle?ité zdôrazni? potrebu po?úva? v?etkých, najmä chudobných ?i marginalizovaných. By? otvorenou Cirkvou, ochotnou spolupracova? s ka?dým pri ohlasovaní Evanjelia.

Prejdime teraz k dokumentu Pokyny pre fázu uskuto?ňovania Synody: aký je jeho cie? a ?o od neho o?akávate?

Dokument odpovedá na jednoduché otázky; slú?i predov?etkým na podporu uskuto?ňovania Synody na miestnej úrovni a zároveň na podporu toho, ?o nazývame ?výmena darov“ medzi miestnymi cirkvami. Táto my?lienka je ústredná v Závere?nom dokumente. Ka?dý má ?o da? a ?o prija?. Vo svojej misii som mala mo?nos? spolu s kardinálom Grechom, Mons. Ruizom a inými ve?a cestova?, aby sme podporili synodálnu cestu miestnych cirkví. A tam vidíme krásu na?ich spolo?enstiev: sme jedna Cirkev, ale s rozmanitos?ou situácií, kultúr a kontextov. Spôsob, akým ?ijeme poslanie v rozmanitosti, je formovaný kultúrou.

Ka?dá miestna cirkev má svoju cestu, ale nemô?e by? izolovaná. Dokument preto zdôrazňuje, ?e synodálnu premenu nemo?no uskuto?ni? osamote — je dôle?ité spolupracova? ako rozli?né miestne cirkvi. Synoda vyzýva k vä??iemu dôrazu na ne, ale zároveň pod?iarkuje význam silnej?ieho dialógu medzi spolo?enstvami — na úrovni cirkevných provincií, diecéz, biskupských konferencií a kontinentov.

Dokument tie? zdôrazňuje dôle?itos? zdie?a? plody iniciatív synodálnej cesty s inými. Preto plán ?al?ích etáp, schválený pápe?om Franti?kom a potom Levom XIV., predpokladá viacero krokov: zhroma?denia v diecézach a eparchiách východných cirkví, na národnej a kontinentálnej úrovni. Nakoniec bude v Ríme Cirkevné zhroma?denie, aby sme krá?ali spolu ako miestne cirkvi.

Viackrát ste zdôraznili, ?e fáza uskuto?ňovania je ve?mi konkrétna. Mô?ete uvies? nejaké konkrétne návrhy, ako mô?u miestne cirkvi, ale aj jednotliví veriaci – ke??e v?etci sme povolaní by? sú?as?ou tohto procesu – za?a? prispieva? k uskuto?ňovaniu Synody? A aký by mohol by? prvý krok pre tých, ?o ?ítajú tento dokument a pýtajú sa: ?Ako mô?em by? sú?as?ou cesty synodality?“

Tento dokument je dôle?itý, ale odkazuje na Závere?ný dokument Synody. V istom zmysle tieto pokyny slú?ia ako nástroj, ako sa doň ponori? a prija? ho, aby sa uskuto?nil na miestnej úrovni – a to s tvorivos?ou, ktorá prichádza od Ducha Svätého, preto?e neexistuje jeden univerzálny spôsob platný pre celý svet.

Ve?mi dôle?ité je zdôrazni?, kto má by? ú?astný na fáze uskuto?ňovania. Samozrejme, prvým zodpovedným je diecézny alebo eparchiálny biskup. Ale zároveň zdôrazňujeme, ?e ka?dý má svoju úlohu – nie je to len úloha biskupa. Preto prosíme ka?dú diecézu a ka?dú biskupskú konferenciu, aby mali synodálny tím – a mnohé ho u? majú –, ktorý pomáha biskupovi premý??a?, ako ís? ?alej. Ako som u? spomenula, v?etci pokrstení sú povolaní by? aktérmi tohto prijatia Synody a jej uskuto?ňovania – mô?u prichádza? s iniciatívami vo svojich spolo?enstvách. Samozrejme, v?dy v dialógu so svojimi pastiermi.

Zdôrazňujeme aj úlohu zoskupení cirkví – ako som u? povedala, mô?u to by? cirkevné provincie, biskupské konferencie, aj kontinentálne orgány – a niektoré ich u? majú: napríklad v Ázii FABC, v Latinskej Amerike CELAM. Tak?e, ako v?dy zdôrazňujem: nikto nie je sám. Nejde len o to, ?o sa dá urobi? vo farnostiach a diecézach, ale aj vo v?etkých typoch cirkevných organizácií. Napríklad, ak chceme synodálnu Cirkev, je ve?mi dôle?ité uskuto?ňova? synodalitu aj na katolíckych ?kolách a univerzitách, v pastorácii mláde?e, v charitatívnych organizáciách ako Caritas. Rovnako reho?níci a reho?ní?ky sú u? ve?mi zapojení do Synody a jej uskuto?ňovania – a naozaj túto výzvu prijali.

Jedným z výrazov, ktoré ?asto pou?ívate, je ?prijatie“. ?udia asi majú be?nú predstavu, ?o znamená nie?o prija?, ale v tomto kontexte má toto prijatie h?bku. Mô?ete vysvetli?, ?o znamená prijatie Druhého vatikánskeho koncilu, prijatie Synody?

Áno, mô?eme poveda?, ?e prijatie je konkrétny skutok. Ke? sa koná koncil alebo synoda, ide o rozli?ovanie Bo?ieho volania, o h?adanie pravdy. U? od za?iatkov Cirkvi sa synody a koncily zvolávali, aby rie?ili témy alebo otázky – ?asto v ?asoch konfliktov – a úprimne h?adali pravdu. Uznávame, ?e spôsob, akým Duch Svätý hovorí a volá nás, vedie k harmónii. A na konci ka?dého koncilu ?i synody je my?lienka konsenzu ve?mi dôle?itá. Ú?astníci – ako sme to videli na Synodálnom zhroma?dení – majú hlbokú duchovnú, ?udskú, cirkevnú skúsenos? a potom sa stávajú misionármi synodality.

Ale ak to, ?o bolo ur?ené ako cesta, nebude prijaté – teda prijaté, privlastnené – na základnej úrovni, je to problém. Nesta?í, aby to prijalo len zopár ?udí alebo aby to ostalo len dokumentom. My?lienka prijatia je teda o tom, prija? ovocie a cesty, ktoré boli komunikované. A vieme z dejín Cirkvi, ?e prijatie koncilu mô?e trva? aj 100 ?i 150 rokov. Dám ve?mi konkrétny príklad, aby to bolo jasné: ke? bol zvolaný Tridentský koncil, jednou z dôle?itých tém bola formácia kňazov – a zrodila sa my?lienka zriadi? semináre, ako ich poznáme dnes. Ale v niektorých krajinách trvalo viac ako sto rokov, kým sa tieto odporú?ania reálne zaviedli.

Pápe? Franti?ek ur?ite dal impulz Synode o synodalite. Ako vnímate synodalitu v Cirkvi za pontifikátu pápe?a Leva XIV.?

Od chvíle, ke? bol pápe? Lev XIV. zvolený, bolo vidie? jeho vô?u by? synodálnou Cirkvou – v mnohých príhovoroch a rozli?nými spôsobmi zdôraznil význam synodality a záväzok pokra?ova? v tejto ceste.

A ke? pápe? Franti?ek zomrel, ve?mi ma dojalo, ako okam?ite prichádzali ?udia zo v?etkých ?astí Bo?ieho ?udu vzda? mu úctu. Franti?ek bol spätý s ?udom, bol s ním zjednotený. Vo vatikánskej bazilike bolo vidno túto rozmanitos? ?udí, ktorí mu pri?li vzda? poctu: chudobní, rodiny s de?mi; modlil sa tam moslimský imám, ortodoxný biskup, ?udia z rôznych prostredí, aj zdravotne znevýhodnení, ktorí sa sna?ili vsta? z invalidného vozíka. A po?as pohrebu bolo bez slov vidno víziu Cirkvi: rozmanitos? ?udí, ktorí tam boli; nielen katolícki veriaci, ale aj mnohí ekumenickí delegáti, vy?e sto zástupcov iných nábo?enstiev, prezidenti, politici – rozmanitos? celej spolo?nosti.

To isté sme videli, ke? bol zvolený pápe? Lev XIV. ?udia boli na Námestí svätého Petra a on s nimi okam?ite nadviazal spojenie. Vidíme teda, ?e cez týchto pápe?ov – Franti?ka a Leva – sa prejavuje hlboké puto s Bo?ím ?udom. Synodalitu vidíme v praxi. Pápe? Prevost (Lev XIV.) za?al synodálnu cestu e?te ako biskup v Peru. Viedol fázu po?úvania, konzultácie vo svojej diecéze. Bol ve?mi zapojený. Potom pri?iel do Ríma v ?ase kontinentálnych stretnutí Synody. Pamätám si, ako pri?iel prvýkrát, ke? sme pripravovali Instrumentum laboris na zhroma?denie a pozvali sme v?etkých prefektov, aby pri?li diskutova?. Potom sa zú?astnil na zhroma?dení ako prefekt v októbri 2023 a aj v októbri 2024. Zapojil sa do dvoch pracovných skupín. Tak?e bol do Synody zapojený od za?iatku.

A vidno, ?e má podobný ?týl vedenia: naozaj po?úva s hlbokou spiritualitou, preto?e synodalita za?ína v nás. Je to predov?etkým duchovný postoj, ktorý sa potom musí premietnu? aj do ?truktúr a konkrétnych ?inov. Preto na?e Pokyny pre fázu uskuto?ňovania Synody zdôrazňujú nielen dôle?itos? na?ej osobnej konverzie, spirituality synodality – ?o je prvá ?as? Závere?ného dokumentu – ale ?iadajú nás aj pozrie? sa na ve?mi konkrétne kroky, ktoré mô?eme podniknú? v rozhodovacích orgánoch: napríklad podporova? farské rady alebo diecézne pastora?né rady. Vidíme, ?e pápe? Lev XIV. nielen hovorí o synodalite a jej význame, ale ju u? prijal e?te predtým, ne? bola takto formálne usporiadaná. A u? teraz vykonáva svoju pápe?skú slu?bu synodálnym ?týlom. A ke? pri?iel do sekretariátu Synody, u? s ním bol za?atý dialóg.

Chceli by ste e?te nie?o doda??

Áno, rada by som e?te nie?o dodala — lebo je dôle?ité ukáza?, ako Duch Svätý sprevádza Synodu od samého za?iatku. Ak správne chápeme synodalitu, je to naozaj Bo?ie volanie pre Cirkev, aby bola viac misionárska. Celý tento proces smeruje k poslaniu. A v Pokynoch zdôrazňujeme práve to, ?e v?etko, ?o robíme, má zameranie na misiu. Ak prijmeme lep?í synodálny ?týl, prinesie to viac ovocia. Cirkev tak bude môc? lep?ie ohlasova? Evanjelium, odovzdáva? vieru, milova? a slú?i? ?udu — lebo to je poslanie Cirkvi.

Chcem zdôrazni? aj to, ?o sa u? deje — lebo, ako som spomínala, mnohí ne?akali na tento dokument, ale u? za?ali. Dúfame, ?e tento dokument povzbudí ?al?ích, aby pokra?ovali v synodálnej ceste. Vidíme, ?e mnohé biskupské konferencie, kontinentálne orgány, ale aj organizácie ako Medzinárodná únia generálnych predstavených zasväteného ?ivota a ?al?ie medzinárodné hnutia u? vytvorili svoje synodálne tímy — a dúfame, ?e ?al?í ich budú nasledova?. Národné komisie a diecézy pracujú s tvorivos?ou. Vidíme aj to, ?e v niektorých diecézach sa zaviedli nové funkcie: napríklad generálny vikár pre synodalitu alebo laická ?ena ako riadite?ka pre synodálne uskuto?ňovanie. Dá sa poveda?, ?e na mnohých miestach je synodalita u? sú?as?ou in?titucionálnych ?truktúr.

Vidíme aj to, ?e mnohé diecézy teraz organizujú diecéznu synodu, aby zistili, ako uskuto?ňova? synodalitu na miestnej úrovni. Napríklad v Austrálii bol Plenárny snem a potom Synoda o synodalite — a teraz takmer v?etky diecézy pripravujú alebo u? uskuto?ňujú diecéznu synodu, aby zaviedli ovocie Plenárneho snemu a Synody o synodalite do ?ivota svojich diecéz. Inde vo svete sa konajú diecézne synody, synodálne zhroma?denia ?i procesy. Mô?em spomenú? príklad: v arcidiecéze Abidjan na Pobre?í Slonoviny sa rozhodli, ?e téma pastora?ného roka bude ?budova? synodálnu Cirkev“. A na konci roka pripravili hodnotenie, v ktorom poukázali na mnohé ovocie — je to ve?mi zaujímavé.

Takto sa to robí: miestni biskupi pí?u pastora?né listy o synodalite, ako to bolo nedávno zverejnené v diecéze Miláno. Mnohí organizujú dni uskuto?ňovania pre rôzne skupiny — niekedy pre kňazov, inokedy pre pastora?ných pracovníkov, pre rôzne kategórie, alebo v?etkých spolu. Niektorí u? vypracovali — a to je ve?mi zaujímavé — príru?ku na uskuto?nenie Závere?ného dokumentu Synody vo svojom kontexte. Vzali ho teda na seba.

?al?ou oblas?ou, kde je ve?a iniciatív, je formácia a vzdelávanie k synodalite. Teraz u? existujú stále ?koly synodality — napríklad vo frankofónnej Afrike, kde reho?ná sestra, ktorá bola na Synode, zalo?ila ?kolu synodality po prvej Synodálnej zhroma?dení a teraz pracuje s textom Závere?ného dokumentu. Niektoré organizácie, ako Svetová únia katolíckych ?enských organizácií, zalo?ili ?koly synodality. Niektoré univerzity spú??ajú kurzy alebo celé ?koly na túto tému. Vo svete teológie a akadémie sa objavuje ve?a kurzov, nových katedier — napríklad katedra synodality — a ?oraz viac ?tudentov pí?e doktoráty alebo diplomové práce na tému synodality. Vzniká mno?stvo publikácií a výskumov, programov a workshopov.

Chcem tie? zdôrazni? — a je to ve?mi zaujímavé — ?o sa robí v oblasti vzdelávacích a pedagogických projektov na katolíckych ?kolách. Napríklad na Filipínach túto tému zobrali ve?mi vá?ne — teraz majú príru?ky alebo knihy, ktoré integrujú princíp synodality. Vznikajú aj kreatívne a kultúrne iniciatívy — v niektorých ?astiach sveta organizujú koncerty o synodalite, zbory ?i jednotlivci skladajú piesne a hymny o Synode, prekladajú Závere?ný dokument do hudby a koncertov.

Ve?a je aj duchovných iniciatív — duchovné cvi?enia o synodalite, rozli?né duchovné podujatia. Nakoniec chcem zdôrazni? aj dôle?itý ekumenický rozmer Synody: rôzni delegáti iných cirkví sa zú?astnili Synody; mnohé ?al?ie cirkvi teraz podporujú dialóg a zdie?ajú svoje skúsenosti so synodalitou. V niektorých krajinách sa synodalita reflektuje a zdôrazňuje aj prostredníctvom vnútrocirkevných nábo?enských dialógov. Duch Svätý teda u? pôsobí. A v?etko toto zdie?ame na na?ej webovej stránke Synody ?Synod Resources“, aby to mohlo in?pirova? ?al?ích — nie v?ak na jednoduché ?kopírovanie a vkladanie“, ale aby ka?dý vo svojom kontexte rozli?oval, ako pokra?ova? v tejto synodálnej premene a uskuto?ňova? ovocie Synody — a vzia? Závere?ný dokument do rúk.

Nevo?lo do vysielania: Prejdime teraz k dokumentu Pokyny pre fázu uskuto?ňovania Synody: aký je jeho cie? a ?o od neho o?akávate?

Dokument odpovedá na jednoduché otázky; slú?i predov?etkým na podporu uskuto?ňovania Synody na miestnej úrovni a zároveň na podporu toho, ?o nazývame ?výmena darov“ medzi miestnymi cirkvami. Táto my?lienka je ústredná v Závere?nom dokumente. Ka?dý má ?o da? a ?o prija?. Vo svojej misii som mala mo?nos? spolu s kardinálom Grechom, Mons. Ruizom a inými ve?a cestova?, aby sme podporili synodálnu cestu miestnych cirkví. A tam vidíme krásu na?ich spolo?enstiev: sme jedna Cirkev, ale s rozmanitos?ou situácií, kultúr a kontextov. Spôsob, akým ?ijeme poslanie v rozmanitosti, je formovaný kultúrou.

Ka?dá miestna cirkev má svoju cestu, ale nemô?e by? izolovaná. Dokument preto zdôrazňuje, ?e synodálnu premenu nemo?no uskuto?ni? osamote — je dôle?ité spolupracova? ako rozli?né miestne cirkvi. Synoda vyzýva k vä??iemu dôrazu na ne, ale zároveň pod?iarkuje význam silnej?ieho dialógu medzi spolo?enstvami — na úrovni cirkevných provincií, diecéz, biskupských konferencií a kontinentov.

Dokument tie? zdôrazňuje dôle?itos? zdie?a? plody iniciatív synodálnej cesty s inými. Preto plán ?al?ích etáp, schválený pápe?om Franti?kom a potom Levom XIV., predpokladá viacero krokov: zhroma?denia v diecézach a eparchiách východných cirkví, na národnej a kontinentálnej úrovni. Nakoniec bude v Ríme Cirkevné zhroma?denie, aby sme krá?ali spolu ako miestne cirkvi.

Viackrát ste zdôraznili, ?e fáza uskuto?ňovania je ve?mi konkrétna. Mô?ete uvies? nejaké konkrétne návrhy, ako mô?u miestne cirkvi, ale aj jednotliví veriaci – ke??e v?etci sme povolaní by? sú?as?ou tohto procesu – za?a? prispieva? k uskuto?ňovaniu Synody? A aký by mohol by? prvý krok pre tých, ?o ?ítajú tento dokument a pýtajú sa: ?Ako mô?em by? sú?as?ou cesty synodality?“

Tento dokument je dôle?itý, ale odkazuje na Závere?ný dokument Synody. V istom zmysle tieto pokyny slú?ia ako nástroj, ako sa doň ponori? a prija? ho, aby sa uskuto?nil na miestnej úrovni – a to s tvorivos?ou, ktorá prichádza od Ducha Svätého, preto?e neexistuje jeden univerzálny spôsob platný pre celý svet.

Ve?mi dôle?ité je zdôrazni?, kto má by? ú?astný na fáze uskuto?ňovania. Samozrejme, prvým zodpovedným je diecézny alebo eparchiálny biskup. Ale zároveň zdôrazňujeme, ?e ka?dý má svoju úlohu – nie je to len úloha biskupa. Preto prosíme ka?dú diecézu a ka?dú biskupskú konferenciu, aby mali synodálny tím – a mnohé ho u? majú –, ktorý pomáha biskupovi premý??a?, ako ís? ?alej. Ako som u? spomenula, v?etci pokrstení sú povolaní by? aktérmi tohto prijatia Synody a jej uskuto?ňovania – mô?u prichádza? s iniciatívami vo svojich spolo?enstvách. Samozrejme, v?dy v dialógu so svojimi pastiermi.

Zdôrazňujeme aj úlohu zoskupení cirkví – ako som u? povedala, mô?u to by? cirkevné provincie, biskupské konferencie, aj kontinentálne orgány – a niektoré ich u? majú: napríklad v Ázii FABC, v Latinskej Amerike CELAM. Tak?e, ako v?dy zdôrazňujem: nikto nie je sám. Nejde len o to, ?o sa dá urobi? vo farnostiach a diecézach, ale aj vo v?etkých typoch cirkevných organizácií. Napríklad, ak chceme synodálnu Cirkev, je ve?mi dôle?ité uskuto?ňova? synodalitu aj na katolíckych ?kolách a univerzitách, v pastorácii mláde?e, v charitatívnych organizáciách ako Caritas. Rovnako reho?níci a reho?ní?ky sú u? ve?mi zapojení do Synody a jej uskuto?ňovania – a naozaj túto výzvu prijali.

Jedným z výrazov, ktoré ?asto pou?ívate, je ?prijatie“. ?udia asi majú be?nú predstavu, ?o znamená nie?o prija?, ale v tomto kontexte má toto prijatie h?bku. Mô?ete vysvetli?, ?o znamená prijatie Druhého vatikánskeho koncilu, prijatie Synody?

Áno, mô?eme poveda?, ?e prijatie je konkrétny skutok. Ke? sa koná koncil alebo synoda, ide o rozli?ovanie Bo?ieho volania, o h?adanie pravdy. U? od za?iatkov Cirkvi sa synody a koncily zvolávali, aby rie?ili témy alebo otázky – ?asto v ?asoch konfliktov – a úprimne h?adali pravdu. Uznávame, ?e spôsob, akým Duch Svätý hovorí a volá nás, vedie k harmónii. A na konci ka?dého koncilu ?i synody je my?lienka konsenzu ve?mi dôle?itá. Ú?astníci – ako sme to videli na Synodálnom zhroma?dení – majú hlbokú duchovnú, ?udskú, cirkevnú skúsenos? a potom sa stávajú misionármi synodality.

Ale ak to, ?o bolo ur?ené ako cesta, nebude prijaté – teda prijaté, privlastnené – na základnej úrovni, je to problém. Nesta?í, aby to prijalo len zopár ?udí alebo aby to ostalo len dokumentom. My?lienka prijatia je teda o tom, prija? ovocie a cesty, ktoré boli komunikované. A vieme z dejín Cirkvi, ?e prijatie koncilu mô?e trva? aj 100 ?i 150 rokov. Dám ve?mi konkrétny príklad, aby to bolo jasné: ke? bol zvolaný Tridentský koncil, jednou z dôle?itých tém bola formácia kňazov – a zrodila sa my?lienka zriadi? semináre, ako ich poznáme dnes. Ale v niektorých krajinách trvalo viac ako sto rokov, kým sa tieto odporú?ania reálne zaviedli.

Pápe? Franti?ek ur?ite dal impulz Synode o synodalite. Ako vnímate synodalitu v Cirkvi za pontifikátu pápe?a Leva XIV.?

Od chvíle, ke? bol pápe? Lev XIV. zvolený, bolo vidie? jeho vô?u by? synodálnou Cirkvou – v mnohých príhovoroch a rozli?nými spôsobmi zdôraznil význam synodality a záväzok pokra?ova? v tejto ceste.

A ke? pápe? Franti?ek zomrel, ve?mi ma dojalo, ako okam?ite prichádzali ?udia zo v?etkých ?astí Bo?ieho ?udu vzda? mu úctu. Franti?ek bol spätý s ?udom, bol s ním zjednotený. Vo vatikánskej bazilike bolo vidno túto rozmanitos? ?udí, ktorí mu pri?li vzda? poctu: chudobní, rodiny s de?mi; modlil sa tam moslimský imám, ortodoxný biskup, ?udia z rôznych prostredí, aj zdravotne znevýhodnení, ktorí sa sna?ili vsta? z invalidného vozíka. A po?as pohrebu bolo bez slov vidno víziu Cirkvi: rozmanitos? ?udí, ktorí tam boli; nielen katolícki veriaci, ale aj mnohí ekumenickí delegáti, vy?e sto zástupcov iných nábo?enstiev, prezidenti, politici – rozmanitos? celej spolo?nosti.

To isté sme videli, ke? bol zvolený pápe? Lev XIV. ?udia boli na Námestí svätého Petra a on s nimi okam?ite nadviazal spojenie. Vidíme teda, ?e cez týchto pápe?ov – Franti?ka a Leva – sa prejavuje hlboké puto s Bo?ím ?udom. Synodalitu vidíme v praxi. Pápe? Prevost (Lev XIV.) za?al synodálnu cestu e?te ako biskup v Peru. Viedol fázu po?úvania, konzultácie vo svojej diecéze. Bol ve?mi zapojený. Potom pri?iel do Ríma v ?ase kontinentálnych stretnutí Synody. Pamätám si, ako pri?iel prvýkrát, ke? sme pripravovali Instrumentum laboris na zhroma?denie a pozvali sme v?etkých prefektov, aby pri?li diskutova?. Potom sa zú?astnil na zhroma?dení ako prefekt v októbri 2023 a aj v októbri 2024. Zapojil sa do dvoch pracovných skupín. Tak?e bol do Synody zapojený od za?iatku.

A vidno, ?e má podobný ?týl vedenia: naozaj po?úva s hlbokou spiritualitou, preto?e synodalita za?ína v nás. Je to predov?etkým duchovný postoj, ktorý sa potom musí premietnu? aj do ?truktúr a konkrétnych ?inov. Preto na?e Pokyny pre fázu uskuto?ňovania Synody zdôrazňujú nielen dôle?itos? na?ej osobnej konverzie, spirituality synodality – ?o je prvá ?as? Závere?ného dokumentu – ale ?iadajú nás aj pozrie? sa na ve?mi konkrétne kroky, ktoré mô?eme podniknú? v rozhodovacích orgánoch: napríklad podporova? farské rady alebo diecézne pastora?né rady. Vidíme, ?e pápe? Lev XIV. nielen hovorí o synodalite a jej význame, ale ju u? prijal e?te predtým, ne? bola takto formálne usporiadaná. A u? teraz vykonáva svoju pápe?skú slu?bu synodálnym ?týlom. A ke? pri?iel do sekretariátu Synody, u? s ním bol za?atý dialóg.

Chceli by ste e?te nie?o doda??

Áno, rada by som e?te nie?o dodala — lebo je dôle?ité ukáza?, ako Duch Svätý sprevádza Synodu od samého za?iatku. Ak správne chápeme synodalitu, je to naozaj Bo?ie volanie pre Cirkev, aby bola viac misionárska. Celý tento proces smeruje k poslaniu. A v Pokynoch zdôrazňujeme práve to, ?e v?etko, ?o robíme, má zameranie na misiu. Ak prijmeme lep?í synodálny ?týl, prinesie to viac ovocia. Cirkev tak bude môc? lep?ie ohlasova? Evanjelium, odovzdáva? vieru, milova? a slú?i? ?udu — lebo to je poslanie Cirkvi.

Chcem zdôrazni? aj to, ?o sa u? deje — lebo, ako som spomínala, mnohí ne?akali na tento dokument, ale u? za?ali. Dúfame, ?e tento dokument povzbudí ?al?ích, aby pokra?ovali v synodálnej ceste. Vidíme, ?e mnohé biskupské konferencie, kontinentálne orgány, ale aj organizácie ako Medzinárodná únia generálnych predstavených zasväteného ?ivota a ?al?ie medzinárodné hnutia u? vytvorili svoje synodálne tímy — a dúfame, ?e ?al?í ich budú nasledova?. Národné komisie a diecézy pracujú s tvorivos?ou. Vidíme aj to, ?e v niektorých diecézach sa zaviedli nové funkcie: napríklad generálny vikár pre synodalitu alebo laická ?ena ako riadite?ka pre synodálne uskuto?ňovanie. Dá sa poveda?, ?e na mnohých miestach je synodalita u? sú?as?ou in?titucionálnych ?truktúr.

Vidíme aj to, ?e mnohé diecézy teraz organizujú diecéznu synodu, aby zistili, ako uskuto?ňova? synodalitu na miestnej úrovni. Napríklad v Austrálii bol Plenárny snem a potom Synoda o synodalite — a teraz takmer v?etky diecézy pripravujú alebo u? uskuto?ňujú diecéznu synodu, aby zaviedli ovocie Plenárneho snemu a Synody o synodalite do ?ivota svojich diecéz. Inde vo svete sa konajú diecézne synody, synodálne zhroma?denia ?i procesy. Mô?em spomenú? príklad: v arcidiecéze Abidjan na Pobre?í Slonoviny sa rozhodli, ?e téma pastora?ného roka bude ?budova? synodálnu Cirkev“. A na konci roka pripravili hodnotenie, v ktorom poukázali na mnohé ovocie — je to ve?mi zaujímavé.

Takto sa to robí: miestni biskupi pí?u pastora?né listy o synodalite, ako to bolo nedávno zverejnené v diecéze Miláno. Mnohí organizujú dni uskuto?ňovania pre rôzne skupiny — niekedy pre kňazov, inokedy pre pastora?ných pracovníkov, pre rôzne kategórie, alebo v?etkých spolu. Niektorí u? vypracovali — a to je ve?mi zaujímavé — príru?ku na uskuto?nenie Závere?ného dokumentu Synody vo svojom kontexte. Vzali ho teda na seba.

?al?ou oblas?ou, kde je ve?a iniciatív, je formácia a vzdelávanie k synodalite. Teraz u? existujú stále ?koly synodality — napríklad vo frankofónnej Afrike, kde reho?ná sestra, ktorá bola na Synode, zalo?ila ?kolu synodality po prvej Synodálnej zhroma?dení a teraz pracuje s textom Závere?ného dokumentu. Niektoré organizácie, ako Svetová únia katolíckych ?enských organizácií, zalo?ili ?koly synodality. Niektoré univerzity spú??ajú kurzy alebo celé ?koly na túto tému. Vo svete teológie a akadémie sa objavuje ve?a kurzov, nových katedier — napríklad katedra synodality — a ?oraz viac ?tudentov pí?e doktoráty alebo diplomové práce na tému synodality. Vzniká mno?stvo publikácií a výskumov, programov a workshopov.

Chcem tie? zdôrazni? — a je to ve?mi zaujímavé — ?o sa robí v oblasti vzdelávacích a pedagogických projektov na katolíckych ?kolách. Napríklad na Filipínach túto tému zobrali ve?mi vá?ne — teraz majú príru?ky alebo knihy, ktoré integrujú princíp synodality. Vznikajú aj kreatívne a kultúrne iniciatívy — v niektorých ?astiach sveta organizujú koncerty o synodalite, zbory ?i jednotlivci skladajú piesne a hymny o Synode, prekladajú Závere?ný dokument do hudby a koncertov.

Ve?a je aj duchovných iniciatív — duchovné cvi?enia o synodalite, rozli?né duchovné podujatia. Nakoniec chcem zdôrazni? aj dôle?itý ekumenický rozmer Synody: rôzni delegáti iných cirkví sa zú?astnili Synody; mnohé ?al?ie cirkvi teraz podporujú dialóg a zdie?ajú svoje skúsenosti so synodalitou. V niektorých krajinách sa synodalita reflektuje a zdôrazňuje aj prostredníctvom vnútrocirkevných nábo?enských dialógov. Duch Svätý teda u? pôsobí. A v?etko toto zdie?ame na na?ej webovej stránke Synody ?Synod Resources“, aby to mohlo in?pirova? ?al?ích — nie v?ak na jednoduché ?kopírovanie a vkladanie“, ale aby ka?dý vo svojom kontexte rozli?oval, ako pokra?ova? v tejto synodálnej premene a uskuto?ňova? ovocie Synody — a vzia? Závere?ný dokument do rúk.

Preklad Martin Jarábek