杏MAP导航

Johana Bronková - Vatican News

Antický 拧tadión

Cyklisti vstúpia do Vatikánu na mieste, kde kedysi stál jeden zo slávnych rímskych hipodrómov 鈥� cirkus postavený cisárom Caligulom v rokoch 37鈥�41. Uprostred 拧tadiónu medzi dvoma základmi nechal umiestni钮 obelisk privezený z Egypta. Tento obelisk, pôvodne vztý膷ený v egyptskej Heliopoli v 20. storo膷í pred Kristom, bol koncom 16. storo膷ia premiestnený pred Vatikánsku baziliku. Keby mohol hovori钮, odhalil by mno啪stvo tajomstiev dejín na拧ej civilizácie.

Vatikánsky cirkus sa stal miestom nepredstavite木ných ukrutností 鈥� bol svedkom mu膷eníctva mnohých prvých kres钮anov. Rímsky historik Tacitus pí拧e vo svojich Annales (15, 44,4), 啪e cisár Nero obvinil kres钮anov zo zalo啪enia ve木kého po啪iaru Ríma, ob啪aloval ich z 鈥瀗enávisti vo膷i 木udstvu鈥� a vystavil ich hnevu obyvate木ov mesta.

Na Nerov obelisk sa pozeral aj apo拧tol Peter v posledných chví木ach svojho 啪ivota 鈥� bol umu膷ený spolu s 膹al拧ími 膷lenmi rímskej kres钮anskej komunity v októbri roku 64. Pod木a Liber Pontificalis bol pochovaný hne膹 ved木a: na Via Aurelia, blízko Apolónovho chrámu, oproti Nerovmu palácu.

Bazilika nad Petrovým hrobom

Pod木a tradície bol svätý Peter ukri啪ovaný dolu hlavou. Po smrti ho kres钮anská komunita pochovala pri cirkuse. Okolo jeho skromného hrobu 膷asom vznikla rozsiahla nekropola. Archeologické výskumy dnes umo啪艌ujú nav拧tívi钮 hrobky pohanských aj kres钮anských rodín pod hlavnou lo膹ou Vatikánskej baziliky. Pohrebisko na úbo膷í Vatikánskeho pahorku v拧ak neplnilo svoj ú膷el viac ne啪 dve storo膷ia 鈥� v druhej dekáde 4. storo膷ia cisár Kon拧tantín nariadil zrovna钮 vrchol kopca, zasypa钮 膷as钮 cintorína a postavi钮 nad Petrovým hrobom ve木ký chrám 鈥� baziliku podobnú tej na Lateráne.

Nová bazilika sv. Petra

Aj sú膷asná bazilika je výsledkom odvá啪neho rozhodnutia. V sobotu po Ve木kej noci, 18. apríla 1506, pápe啪 Július II. v prítomnosti najvýznamnej拧ích umelcov svojej doby polo啪il základný kame艌 novej stavby nad 1200-ro膷ným chrámom nad hrobom sv. Petra. Autorom projektu bol Donato Bramante, renesan膷ný architekt. S 2500 robotníkmi pracovali tri roky na pilieroch, ktoré ur膷ili definitívne rozmery stavby. Giorgio Vasari neskôr napísal, 啪e Bramante chcel 鈥瀙olo啪i钮 kupolu Pantheónu na klenbu Chrámu mieru鈥� 鈥� chybne tak nazývajúc baziliku Maxentia. V skuto膷nosti i拧lo o ambiciózny plán, ktorým chcel pápe啪 korunova钮 mier medzi starým Rímom a kres钮anstvom.

Stavba chrámu, vrátane námestia, trvala vy拧e 150 rokov. Zú膷astnilo sa na nej 22 pápe啪ov a mno啪stvo architektov 鈥� 膷o ju prirovnáva k ve木kolepým stredovekým katedrálam, ktoré presahujú slávu jednotlivcov.

Michelangelo

Výnimo膷nou osobnos钮ou medzi stavite木mi bol Michelangelo, ktorý sa ujal riadenia stavby v roku 1546. Na rozdiel od predchodcov pristupoval k dielu ako sochár 鈥� za dva tý啪dne vytvoril hlinený model (tzv. bozzetto), ktorým ur膷il celkový tvar chrámu. Jeho návrh sa stal prelomovým 鈥� dominovala mu monumentálna kupola vysoká vy拧e 120 metrov, s vonkaj拧ím priemerom takmer 60 metrov. Odvá啪ne tvarovanie hmoty, hra svetla a tie艌a, prelínanie prvkov 鈥� to v拧etko dalo vznik jedine膷nému architektonickému jazyku, kde sa forma podriadila výrazu a symbolike.

Pamä钮 predchádzajúcej éry

Na木avo od baziliky sa nachádza Campo Santo Teutonico 鈥� nemecký cintorín s kostolom Panny Márie, zalo啪ený Karolom Ve木kým v roku 799. Pápe啪 Pius IX. v roku 1876 obnovil jeho tradíciu zalo啪ením Pápe啪ského kolégia pre nemeckých k艌azov. V 19. storo膷í poskytovalo úto膷isko duchovným po膷as protikatolíckeho Kulturkampfu v Nemecku.

Ne膹aleko sa nachádza kostol sv. 艩tefana Etiópskeho, spomínaný u啪 v 8. storo膷í. V 12. storo膷í bol pri 艌om klá拧tor etiópskych mníchov, ktorý neskôr pre拧iel do rúk koptov. Interiér ukrýva vzácne cibórium z 12. storo膷ia.

Palác governatorátu a 啪elezni膷ná stanica

Za apsidou baziliky sa nachádza Palác governatorátu, sídlo vatikánskej administratívy, postavený v rokoch 1927鈥�1931 na podnet Pia XI. Rovnaký architekt 鈥� Giuseppe Momo 鈥� navrhol aj Vatikánsku 啪elezni膷nú stanicu ako symbol konca izolácie Svätej stolice po Lateránskych zmluvách. Stanicu zdobia reliéfy s témou 鈥瀂ázra膷ný rybolov鈥� a 鈥濫liá拧 na ohnivom voze鈥�.

Civitas Leonina a Vatikánske záhrady

Územie Civitas Leonina, pomenované po pápe啪ovi Levovi IV., ktorý dal v 9. storo膷í postavi钮 obranné múry, dnes zah艜艌a Vatikánske záhrady. Od 13. storo膷ia slú啪ili rôznym ú膷elom 鈥� za Pia IV. boli rajom pre botanikov. V 16. storo膷í sa do Vatikánu dostali semená rastlín z celého sveta.

Pápe啪 Lev XIII., ktorý sa nazýval 鈥瀡äz艌om Vatikánu鈥�, ich nazýval 鈥瀖alým Castel Gandolfom鈥� 鈥� jeho letné sídlo sa nachádzalo v stredovekej ve啪i s pridaným altánkom. Vybudoval tu Lurdskú jasky艌u, ktorá sa stala duchovným centrom.

  (@Vatican Media)

Historické sídlo Vatikánskeho rozhlasu

Na najvy拧拧om bode záhrad sa 12. februára 1931 uskuto膷nilo prvé vysielanie Vatikánskeho rozhlasu, ktoré otvoril Pius XI. spolu s Guglielmom Marconim. Po膷as diktatúr sa stalo hlasom slobody. V rokoch 1940鈥�1946 vysielalo 1 240 728 informácií o vojnových zajatcoch. V 50. rokoch sa stalo hlasom prenasledovanej Cirkvi vo východnej Európe.

  (Vatican Media)

Mariánska cesta

Trasa Gira povedie aj po tzv. Mariánskej ceste, popri mozaikách a sochách Panny Márie z celého sveta 鈥� z Guadalupe, 膶enstochovej, Fatimy, Savony, Kuby, Panamy, Albánska, Rhodosu a iných. Uctenie Márie pripomína dejiny viery a nádeje národov.

Nájdeme tu aj diela argentínskeho umelca Alejandra Marma, ktorého pápe啪 Franti拧ek pozval vytvori钮 sochy Krista robotníka a Panny Márie z Luján z recyklovaných materiálov z fariem v Castel Gandolfe.

Casina Pia IV. 鈥� sídlo Pápe啪skej akadémie vied

Letná vila postavená v 60. rokoch 16. storo膷ia pod木a návrhu architekta Pirra Ligoria je uká啪kou manieristického umenia. Dnes je sídlom Pápe啪skej akadémie vied, zalo啪enej v roku 1603. Jej 膷lenom bol aj Galileo Galilei, ktorý si pridal k menu titul 鈥濴inceo鈥�. V akadémii pôsobilo viac ako 60 laureátov Nobelovej ceny 鈥� medzi nimi Guglielmo Marconi, Niels Bohr a Alexander Fleming. Poslaním akadémie je informova钮 pápe啪a o stave vedy, najmä v otázkach etiky.

Preklad Martin Jarábek