杏MAP导航

Johana Bronková - Vatican News

Antický ?tadión

Cyklisti vstúpia do Vatikánu na mieste, kde kedysi stál jeden zo slávnych rímskych hipodrómov – cirkus postavený cisárom Caligulom v rokoch 37–41. Uprostred ?tadiónu medzi dvoma základmi nechal umiestni? obelisk privezený z Egypta. Tento obelisk, pôvodne vztý?ený v egyptskej Heliopoli v 20. storo?í pred Kristom, bol koncom 16. storo?ia premiestnený pred Vatikánsku baziliku. Keby mohol hovori?, odhalil by mno?stvo tajomstiev dejín na?ej civilizácie.

Vatikánsky cirkus sa stal miestom nepredstavite?ných ukrutností – bol svedkom mu?eníctva mnohých prvých kres?anov. Rímsky historik Tacitus pí?e vo svojich Annales (15, 44,4), ?e cisár Nero obvinil kres?anov zo zalo?enia ve?kého po?iaru Ríma, ob?aloval ich z ?nenávisti vo?i ?udstvu“ a vystavil ich hnevu obyvate?ov mesta.

Na Nerov obelisk sa pozeral aj apo?tol Peter v posledných chví?ach svojho ?ivota – bol umu?ený spolu s ?al?ími ?lenmi rímskej kres?anskej komunity v októbri roku 64. Pod?a Liber Pontificalis bol pochovaný hne? ved?a: na Via Aurelia, blízko Apolónovho chrámu, oproti Nerovmu palácu.

Bazilika nad Petrovým hrobom

Pod?a tradície bol svätý Peter ukri?ovaný dolu hlavou. Po smrti ho kres?anská komunita pochovala pri cirkuse. Okolo jeho skromného hrobu ?asom vznikla rozsiahla nekropola. Archeologické výskumy dnes umo?ňujú nav?tívi? hrobky pohanských aj kres?anských rodín pod hlavnou lo?ou Vatikánskej baziliky. Pohrebisko na úbo?í Vatikánskeho pahorku v?ak neplnilo svoj ú?el viac ne? dve storo?ia – v druhej dekáde 4. storo?ia cisár Kon?tantín nariadil zrovna? vrchol kopca, zasypa? ?as? cintorína a postavi? nad Petrovým hrobom ve?ký chrám – baziliku podobnú tej na Lateráne.

Nová bazilika sv. Petra

Aj sú?asná bazilika je výsledkom odvá?neho rozhodnutia. V sobotu po Ve?kej noci, 18. apríla 1506, pápe? Július II. v prítomnosti najvýznamnej?ích umelcov svojej doby polo?il základný kameň novej stavby nad 1200-ro?ným chrámom nad hrobom sv. Petra. Autorom projektu bol Donato Bramante, renesan?ný architekt. S 2500 robotníkmi pracovali tri roky na pilieroch, ktoré ur?ili definitívne rozmery stavby. Giorgio Vasari neskôr napísal, ?e Bramante chcel ?polo?i? kupolu Pantheónu na klenbu Chrámu mieru“ – chybne tak nazývajúc baziliku Maxentia. V skuto?nosti i?lo o ambiciózny plán, ktorým chcel pápe? korunova? mier medzi starým Rímom a kres?anstvom.

Stavba chrámu, vrátane námestia, trvala vy?e 150 rokov. Zú?astnilo sa na nej 22 pápe?ov a mno?stvo architektov – ?o ju prirovnáva k ve?kolepým stredovekým katedrálam, ktoré presahujú slávu jednotlivcov.

Michelangelo

Výnimo?nou osobnos?ou medzi stavite?mi bol Michelangelo, ktorý sa ujal riadenia stavby v roku 1546. Na rozdiel od predchodcov pristupoval k dielu ako sochár – za dva tý?dne vytvoril hlinený model (tzv. bozzetto), ktorým ur?il celkový tvar chrámu. Jeho návrh sa stal prelomovým – dominovala mu monumentálna kupola vysoká vy?e 120 metrov, s vonkaj?ím priemerom takmer 60 metrov. Odvá?ne tvarovanie hmoty, hra svetla a tieňa, prelínanie prvkov – to v?etko dalo vznik jedine?nému architektonickému jazyku, kde sa forma podriadila výrazu a symbolike.

Pamä? predchádzajúcej éry

Na?avo od baziliky sa nachádza Campo Santo Teutonico – nemecký cintorín s kostolom Panny Márie, zalo?ený Karolom Ve?kým v roku 799. Pápe? Pius IX. v roku 1876 obnovil jeho tradíciu zalo?ením Pápe?ského kolégia pre nemeckých kňazov. V 19. storo?í poskytovalo úto?isko duchovným po?as protikatolíckeho Kulturkampfu v Nemecku.

Ne?aleko sa nachádza kostol sv. ?tefana Etiópskeho, spomínaný u? v 8. storo?í. V 12. storo?í bol pri ňom klá?tor etiópskych mníchov, ktorý neskôr pre?iel do rúk koptov. Interiér ukrýva vzácne cibórium z 12. storo?ia.

Palác governatorátu a ?elezni?ná stanica

Za apsidou baziliky sa nachádza Palác governatorátu, sídlo vatikánskej administratívy, postavený v rokoch 1927–1931 na podnet Pia XI. Rovnaký architekt – Giuseppe Momo – navrhol aj Vatikánsku ?elezni?nú stanicu ako symbol konca izolácie Svätej stolice po Lateránskych zmluvách. Stanicu zdobia reliéfy s témou ?Zázra?ný rybolov“ a ?Eliá? na ohnivom voze“.

Civitas Leonina a Vatikánske záhrady

Územie Civitas Leonina, pomenované po pápe?ovi Levovi IV., ktorý dal v 9. storo?í postavi? obranné múry, dnes zah?ňa Vatikánske záhrady. Od 13. storo?ia slú?ili rôznym ú?elom – za Pia IV. boli rajom pre botanikov. V 16. storo?í sa do Vatikánu dostali semená rastlín z celého sveta.

Pápe? Lev XIII., ktorý sa nazýval ?väzňom Vatikánu“, ich nazýval ?malým Castel Gandolfom“ – jeho letné sídlo sa nachádzalo v stredovekej ve?i s pridaným altánkom. Vybudoval tu Lurdskú jaskyňu, ktorá sa stala duchovným centrom.

  (@Vatican Media)

Historické sídlo Vatikánskeho rozhlasu

Na najvy??om bode záhrad sa 12. februára 1931 uskuto?nilo prvé vysielanie Vatikánskeho rozhlasu, ktoré otvoril Pius XI. spolu s Guglielmom Marconim. Po?as diktatúr sa stalo hlasom slobody. V rokoch 1940–1946 vysielalo 1 240 728 informácií o vojnových zajatcoch. V 50. rokoch sa stalo hlasom prenasledovanej Cirkvi vo východnej Európe.

  (Vatican Media)

Mariánska cesta

Trasa Gira povedie aj po tzv. Mariánskej ceste, popri mozaikách a sochách Panny Márie z celého sveta – z Guadalupe, ?enstochovej, Fatimy, Savony, Kuby, Panamy, Albánska, Rhodosu a iných. Uctenie Márie pripomína dejiny viery a nádeje národov.

Nájdeme tu aj diela argentínskeho umelca Alejandra Marma, ktorého pápe? Franti?ek pozval vytvori? sochy Krista robotníka a Panny Márie z Luján z recyklovaných materiálov z fariem v Castel Gandolfe.

Casina Pia IV. – sídlo Pápe?skej akadémie vied

Letná vila postavená v 60. rokoch 16. storo?ia pod?a návrhu architekta Pirra Ligoria je uká?kou manieristického umenia. Dnes je sídlom Pápe?skej akadémie vied, zalo?enej v roku 1603. Jej ?lenom bol aj Galileo Galilei, ktorý si pridal k menu titul ?Linceo“. V akadémii pôsobilo viac ako 60 laureátov Nobelovej ceny – medzi nimi Guglielmo Marconi, Niels Bohr a Alexander Fleming. Poslaním akadémie je informova? pápe?a o stave vedy, najmä v otázkach etiky.

Preklad Martin Jarábek