Charta OSN, osemdesiat rokov krehkého zázraku
Andrea Tornielli
Osemdesiat rokov a cítiť ich plnú váhu. Dňa 26. júna 1945 bola v San Franciscu podpísaná Charta Organizácie Spojených národov. V jej preambule sa uvádza, že jej cieľom je „uchrániť budúce generácie pred metlou vojny“ a „podporovať sociálny pokrok a zlepšovať životnú úroveň vo väčšej slobode“. Podpísali ju zástupcovia 50 krajín, ktoré sa vymanili z najkatastrofálnejšej - a stále neukončenej - svetovej vojny, akú ľudstvo zažilo. Vojny, ktorá si vyžiadala približne 50 miliónov mŕtvych, prevažne civilistov.
Na tejto inštitúcii - chráme multilateralizmu, ktorého hlavnou úlohou je uprednostniť vyjednávanie pred použitím sily, udržanie mieru a dodržiavanie medzinárodného práva - sa po osemdesiatich rokoch prejavujú všetky jej vrásky. Jej založenie však predstavovalo skutočný zázrak, ktorý sa odohral v americkom meste pomenovanom po svätcovi z Assisi. Krehký zázrak, ako sklo [jeho sídla] sklenenej budovy, ktorý viedol k významným úspechom: kodifikácii a rozvoju medzinárodného práva, budovaniu legislatívy v oblasti ľudských práv, zdokonaľovaniu humanitárneho práva, riešeniu mnohých konfliktov a mnohým mierovým a zmierovacím operáciám.
Tento krehký zázrak dnes potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým. Musíme ho urobiť menej krehkým, veriť v neho tak, ako v neho verili Petrovi nástupcovia, ktorí jeho sídlo navštívili v rokoch 1965 až 2015, keď uznali, že OSN bola a je vhodnou právnou a politickou odpoveďou na dobu, v ktorej žijeme, poznačenú technologickou silou, ktorá v rukách ideológií môže spôsobiť strašné zverstvá.
V uplynulých dňoch taliansky minister obrany Guido Crosetto, ktorý vystúpil na konferencii na univerzite v Padove, s jasným realizmom povedal: „Musíme strážiť výdobytky rokov, ktoré nás viedli ku kodifikácii medzinárodného práva, ktoré je úplne odlišné od medzinárodného poriadku a veľmi často je s ním v protiklade. Pretože medzinárodný poriadok“, dodal minister, „je zvyčajne zavedený niekým, tým najsilnejším, ktorý môže rozhodnúť, že právo v niektorých prípadoch nemá význam. A to práve teraz zažívame... Je to preto, že multilateralizmus je mŕtvy a OSN vo svete zaváži ako Európa, čiže nič!“.
Na to, aby sme pochopili, na čo sa jeho slová vzťahujú, nepotrebujeme žiadnu zvláštnu predstavivosť: stačí sa pozrieť na to, čo sa stalo za posledné tri roky, od ruskej agresie proti Ukrajine po neľudský útok Hamasu proti Izraelu zo 7. októbra; od vojny, ktorá zrovnala Gazu so zemou a premenila ju na strašnú hromadu trosiek a mŕtvol, po znepokojujúci konflikt medzi Izraelom a Iránom, do ktorého zasiahli aj Spojené štáty. Je, žiaľ, pravda, že medzinárodný poriadok zavádzajú tí najsilnejší, ktorí podľa vlastnej pohodlnosti rozhodujú, kedy vyhlásiť medzinárodné a humanitárne právo a kedy naň zabudnúť.
Preto osemdesiat rokov po začiatku tohto krehkého zázraku prostredníctvom hlasu Leva XIV. opakujeme slová proroka Izaiáša „naliehavejšie než kedykoľvek predtým“: „Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju“. „Nech je počuť tento hlas, ktorý prichádza od Najvyššieho,“ povedal pápež, „nech sa zahoja rany spôsobené krvavými činmi posledných dní. Odmietnime všetku logiku arogancie a pomsty a rozhodne si zvoľme cestu dialógu, diplomacie a mieru“. Cesty multilateralizmu a vyjednávania. Cesty nastúpené pred osemdesiatimi rokmi, ktoré predstavujú jedinú alternatívu pre náš svet tak blízko priepasti sebazničenia.
Preklad: Zuzana Klimanová
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.