Páter Pasolini (3): ?Vnútorná smr?“, tvorená krehkos?ou, je príle?itos?ou pre ve?n? ?ivot
Nádej na ve?ný ?ivot
Duchovné cvi?enia 2025 Svätého Otca a Rímskej kúrie
3. Prvá smr?
(pondelok 10. marca, 17:00)
Pre?o je pre nás ?a?ké uvedomi? si, ?e ve?ný ?ivot sa u? za?al? Biblia nazna?uje, ?e ?lovek si u? od po?iatku uvedomuje svoju necitlivos? a odpor vo?i Bo?iemu pôsobeniu. Proroci Starého zákona odha?ovali neschopnos? ?udu v?íma? si ?nové veci“, ktoré Boh koná, a sám Je?i?, ke? ?elil nepochopeniu svojich posluchá?ov, hovoril v podobenstvách. Nerobil to preto, aby svoje posolstvo zjednodu?il, ale aby ukázal tvrdos? ?udského srdca, uzavretého pred mo?nos?ou plného ?ivota.
Nový zákon túto situáciu opisuje paradoxným tvrdením: u? sme m?tvi, ale neuvedomujeme si to. Smr? toti? nie je len závere?ná udalos? ?ivota (biologická smr?), ale aj realita, ktorú za?ívame u? teraz – uzatvárame sa do seba a nevnímame ?ivot ako ve?ný dar, ktorý nám chce Boh da?. Kniha Genezis vykres?uje túto stratu citlivosti v príbehu, ktorý tradícia nazvala ?prvotným hriechom“: ?lovek namiesto toho, aby prijal ?ivot ako dar, sa ho sna?í kontrolova? a prekra?uje hranicu, ktorú mu Boh stanovil. Výsledkom v?ak nie je samostatnos? s?ubovaná hadom, ale pocit hanby a zmätku.
Táto prvá ?vnútorná smr?“ sa prejavuje v na?ej neustálej snahe zakrýva? svoje slabosti obrazmi, rolami a úspechmi, namiesto toho, aby sme ?elili hlbokému prázdnu, ktoré v nás prebýva. A predsa sa zdá, ?e Boh sa touto situáciou neznepokojuje: jeho prvá reakcia je h?adanie ?loveka, ke? sa ho pýta: ?Kde si?“ (Gn 3, 9). To nazna?uje, ?e vnútorná smr? nie je koniec, ale bod, z ktorého sa mô?e za?a? cesta spásy.
Táto logika sa prejavuje aj v tragédii Kaina a Ábela: Boh nezasahuje, aby zabránil bratovra?de, ale chráni Kaina pred jeho vlastným pocitom viny. To ukazuje, ?e na?a ?prvá smr?“ nie je nevyhnutným osudom, ale príle?itos?ou znovu objavi? ve?ný ?ivot ako prítomnú realitu, nielen budúcu. Sám Je?i? vyzýva, aby sme na tragédie ?ivota h?adeli ako na príle?itosti na obrátenie, a nie ako na znamenia odsúdenia (Lk 13, 4-5).
Boh na na?u vnútornú smr? neh?adí ako na prehru, ale ako na východisko pre nový ?ivot. Skuto?nou preká?kou ve?ného ?ivota nie je biologická smr?, ale na?a neschopnos? uvedomi? si, ?e u? sme ponorení do reality, ktorá presahuje ?as – ak sa len rozhodneme ?i? ju s dôverou a otvorenos?ou vo?i Bohu.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
