MAP

Páter Roberto Pasolini OFM Cap. Páter Roberto Pasolini OFM Cap.  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Páter Pasolini (9): Skutočný odpočinok je vnútorný pokoj, prijatie toho, čo nám život dáva

V deviatej meditácii Duchovných cvičení v Aule Pavla VI., ktorej zhrnutie uverejňujeme, sa kazateľ pápežského domu venuje biblickému pojmu odpočinku, ktorý nie je nečinnosťou, ale stavom plnosti a naplnenia. A ešte pred slovami rehoľníka zazneli slová Mons. Violu, sekretára Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorý v mene Rímskej kúrie ubezpečuje pápeža pri príležitosti výročia jeho zvolenia o blízkosti a modlitbe.

Cyklus: Nádej na večný život

Duchovné cvičenia Svätého Otca a Rímskej kúrie, Pôst 2025

9. Večný odpočinok

(štvrtok 13. marca, 17.00 hod.)

Večný život je dar, ktorý je už prítomný, ale často máme problém pochopiť jeden jeho základný aspekt: odpočinok. Od detstva sme zvyknutí počúvať modlitbu: „Odpočinutie večné daj im, Pane, večné svetlo nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji. Amen“. Predstava večnosti založenej na večnom odpočinku sa môže zdať sklamaním, akoby sa život končil nekonečným spánkom. Toto vnímanie však pramení z hlbokého nedorozumenia: my vnímame odpočinok len ako nečinnosť, zatiaľ čo v biblickom pohľade je to stav plnosti a naplnenia.

Boh sám zakúšal odpočinok, keď bol Ježiš po ukrižovaní uložený do hrobu. Tento moment nie je sterilnou nečinnosťou, ale naplnením diela, ako o tom hovorí starobylá homília na Veľkú sobotu: „Boh zomrel v tele a zostúpil, aby otriasol pekelným kráľovstvom“. Kristus odpočíva, ale pôsobí tajomne a oslobodzuje väzňov podsvetia. To nás učí, že odpočívať neznamená byť zbytočný, ale vedieť s dôverou prijať čas bez toho, aby sme sa venovali frenetickej a sterilnej činnosti.

Dnes je odpočinok zanedbávaným luxusom. Žijeme v spoločnosti, ktorá od nás vyžaduje, aby sme boli stále aktívni, stále v spojení, stále produktívni. Čím viac príležitostí však máme, tým menej sme schopní skutočne odpočívať. Podobenstvo o sluhovi, ktorý po práci neočakáva odmenu, ale prijíma, že urobil to, na čo bol povolaný, nás učí dôležitému tajomstvu. Pokiaľ budeme žiť s posadnutosťou úspechom, nikdy nenájdeme odpočinok. Len tí, ktorí pokojne prijímajú svoje hranice, môžu nakoniec odpočívať v pokoji.

Skutočný odpočinok nie je nečinnosť, ale sloboda. Je to stav, v ktorom už nemusíme nič dokazovať, pretože sa necháme objať Božou láskou. Je to vnútorný pokoj, ktorý nám umožňuje povedať: „Kto vstúpil do Božieho odpočinku, odpočíva aj od svojich skutkov ako Boh od svojich“ (Hebr 4, 10). Dobre žiť v odpočinku znamená trénovať na večný život, naučiť sa žiť bez strachu, opustiť zbytočnosti a dôverovať, že Boh už v nás pôsobí.

Skutočný odpočinok je vnútorný pokoj, ktorý sa nemeria úspechmi, ale schopnosťou prijať to, čo nám život dáva. Nie je to únik, ale spôsob, ako sa naučiť žiť intenzívnejšie, bez obáv. Nie je to pasivita, ale aktívna dôvera, ktorá nás oslobodzuje k láske. „V láske nie je strach. Dokonalá láska vyháňa strach“ (1 Jn 4, 18). Nakoniec večný život nie je vzdialeným cieľom, ale skutočnosťou, ktorá v nás už rastie. Už teraz sme povolaní ho žiť.

Preklad Martin Jarábek

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

13 marca 2025, 20:11