杏MAP导航

Nádej na ve膷ný 啪ivot

Duchovné cvi膷enia 2025 Svätého Otca a Rímskej kúrie

1. Koniec bude za膷iatkom

(nede木a 9. marca, 17.00 hod.)

Viera Cirkvi, zalo啪ená na Kristovom zm艜tvychvstaní, v啪dy ponúkala svetu nádej na 啪ivot po smrti. Postupom 膷asu sa v拧ak tento prís木ub rozmazal a dnes sa ani tak nespochyb艌uje, ako skôr ignoruje. Tvárou v tvár tejto 木ahostajnosti sú veriaci povolaní znovu objavi钮 hodnotu a krásu ve膷ného 啪ivota, obnovi钮 jeho autentický zmysel. Táto úloha je e拧te naliehavej拧ia v tomto svätom jubilejnom roku a vo chvíli hlbokého utrpenia, ktoré pre啪íva Svätý Otec.

Cesta duchovných cvi膷ení na tému ve膷ného 啪ivota, ktorú chceme podniknú钮, nachádza svoj základ v kres钮anskom zjavení. Za膷íname ju 膷erpaním niektorých súhrnných formulácií z Katechizmu Katolíckej cirkvi (KKC), ktorý ponúka prístupnú syntézu teologického myslenia. KKC predstavuje smr钮 nie ako koniec, ale ako prechod k ve膷nému 啪ivotu v spolo膷enstve s Kristom. Táto koncepcia má korene v Liste Rimanom, kde svätý Pavol uvádza, 啪e krstom sme spojení s Kristovou smr钮ou a zm艜tvychvstaním, a tak máme prístup k novému 啪ivotu.

Smr钮 je pod木a Katechizmu okamihom, ke膹 sa vyná拧a konkrétny rozsudok, v ktorom sa hodnotí prijatie alebo odmietnutie Bo啪ej milosti. Spása v拧ak nie je vyhradená len pre tých, ktorí formálne spoznali Krista: Druhý vatikánsky koncil uznáva, 啪e prístup k ve膷nému 啪ivotu mô啪u ma钮 aj tí, ktorí nasledujú svoje svedomie v úprimnom h木adaní Boha. KKC zdôraz艌uje, 啪e kone膷ný súd sa nezakladá len na vonkaj拧ích 膷inoch, ale na pre啪ívanej láske, 膷o je ozvenou my拧lienky svätého Jána z Krí啪a: 鈥濶a sklonku 啪ivote budeme súdení pod木a lásky鈥�.

Kone膷ný údel 膷loveka sa delí na tri mo啪nosti: raj, ve膷né zatratenie (peklo) a kone膷né o膷istenie (o膷istec). Raj predstavuje plnú realizáciu 木udskej bytosti, ve膷né spolo膷enstvo s Kristom, v ktorom ka啪dý 膷lovek nájde svoju pravú identitu. Na druhej strane, peklo sa opisuje ako kone膷né oddelenie od Boha, ale Cirkev nikdy s istotou netvrdila, 啪e je tam niekto odsúdený. O膷istec sa napokon chápe ako o膷istný proces pre tých, ktorí, hoci sú v Bo啪ej milosti, e拧te nie sú pripravení na nebo. A mo啪no práve v tomto poslednom 鈥瀠r膷ení鈥� nachádzame originalitu kres钮anského zjavenia. Mo啪nos钮 poslednej 鈥瀋hvíle鈥� o膷is钮ovania je príle啪itos钮ou a啪 do úplného konca sa vyrovna钮 s nekone膷nou Bo啪ou láskou.

Úvahy Cirkvi o ve膷nosti 啪ivota nemajú vzbudzova钮 strach, ale 啪ivi钮 nádej, pri膷om zdôraz艌ujú, 啪e ná拧 osud závisí od slobody, s akou sa rozhodneme 啪i钮 v láske. Skuto膷né o膷istenie nespo膷íva v tom, 啪e sa staneme dokonalými, ale v tom, 啪e sa plne prijmeme vo svetle Bo啪ej lásky a prekonáme ilúziu, 啪e musíme by钮 鈥瀒ní鈥�, aby sme si zaslú啪ili spásu.

膶asto sme posadnutí tým, 啪e musíme by钮 dokonalí, no evanjelium nás u膷í, 啪e skuto膷nou 鈥瀗edokonalos钮ou鈥� nie je krehkos钮, ale nedostatok lásky. O膷istec mô啪eme vníma钮 ako poslednú 拧ancu oslobodi钮 sa od strachu, 啪e nie sme dostato膷ní, pokojne prija钮 to, 膷o sme, a urobi钮 z neho miesto vz钮ahu a spolo膷enstva s druhými. O膷istec mo啪no chápa钮 ako 鈥瀖oment鈥�, ke膹 kone膷ne prestaneme chcie钮 Bohu nie膷o dokazova钮 a jednoducho si dovolíme by钮 milovaní. Ve膷nos钮 teda nie je len budúca odmena, ale skuto膷nos钮, ktorá sa za膷ína u啪 tu, nako木ko sa u膷íme 啪i钮 v láske a spolo膷enstve s Kristom. Nakoniec ná拧 osud nie je napísaný v strachu, ale v nádeji. Smr钮 nie je porá啪kou, ale okamihom, ke膹 kone膷ne uvidíme Bo啪iu tvár a zistíme, 啪e koniec... bol len za膷iatkom.

Preklad Martin Jarábek