杏MAP导航

Nádej na ve?ný ?ivot

Duchovné cvi?enia 2025 Svätého Otca a Rímskej kúrie

1. Koniec bude za?iatkom

(nede?a 9. marca, 17.00 hod.)

Viera Cirkvi, zalo?ená na Kristovom zm?tvychvstaní, v?dy ponúkala svetu nádej na ?ivot po smrti. Postupom ?asu sa v?ak tento prís?ub rozmazal a dnes sa ani tak nespochybňuje, ako skôr ignoruje. Tvárou v tvár tejto ?ahostajnosti sú veriaci povolaní znovu objavi? hodnotu a krásu ve?ného ?ivota, obnovi? jeho autentický zmysel. Táto úloha je e?te naliehavej?ia v tomto svätom jubilejnom roku a vo chvíli hlbokého utrpenia, ktoré pre?íva Svätý Otec.

Cesta duchovných cvi?ení na tému ve?ného ?ivota, ktorú chceme podniknú?, nachádza svoj základ v kres?anskom zjavení. Za?íname ju ?erpaním niektorých súhrnných formulácií z Katechizmu Katolíckej cirkvi (KKC), ktorý ponúka prístupnú syntézu teologického myslenia. KKC predstavuje smr? nie ako koniec, ale ako prechod k ve?nému ?ivotu v spolo?enstve s Kristom. Táto koncepcia má korene v Liste Rimanom, kde svätý Pavol uvádza, ?e krstom sme spojení s Kristovou smr?ou a zm?tvychvstaním, a tak máme prístup k novému ?ivotu.

Smr? je pod?a Katechizmu okamihom, ke? sa vyná?a konkrétny rozsudok, v ktorom sa hodnotí prijatie alebo odmietnutie Bo?ej milosti. Spása v?ak nie je vyhradená len pre tých, ktorí formálne spoznali Krista: Druhý vatikánsky koncil uznáva, ?e prístup k ve?nému ?ivotu mô?u ma? aj tí, ktorí nasledujú svoje svedomie v úprimnom h?adaní Boha. KKC zdôrazňuje, ?e kone?ný súd sa nezakladá len na vonkaj?ích ?inoch, ale na pre?ívanej láske, ?o je ozvenou my?lienky svätého Jána z Krí?a: ?Na sklonku ?ivote budeme súdení pod?a lásky“.

Kone?ný údel ?loveka sa delí na tri mo?nosti: raj, ve?né zatratenie (peklo) a kone?né o?istenie (o?istec). Raj predstavuje plnú realizáciu ?udskej bytosti, ve?né spolo?enstvo s Kristom, v ktorom ka?dý ?lovek nájde svoju pravú identitu. Na druhej strane, peklo sa opisuje ako kone?né oddelenie od Boha, ale Cirkev nikdy s istotou netvrdila, ?e je tam niekto odsúdený. O?istec sa napokon chápe ako o?istný proces pre tých, ktorí, hoci sú v Bo?ej milosti, e?te nie sú pripravení na nebo. A mo?no práve v tomto poslednom ?ur?ení“ nachádzame originalitu kres?anského zjavenia. Mo?nos? poslednej ?chvíle“ o?is?ovania je príle?itos?ou a? do úplného konca sa vyrovna? s nekone?nou Bo?ou láskou.

Úvahy Cirkvi o ve?nosti ?ivota nemajú vzbudzova? strach, ale ?ivi? nádej, pri?om zdôrazňujú, ?e ná? osud závisí od slobody, s akou sa rozhodneme ?i? v láske. Skuto?né o?istenie nespo?íva v tom, ?e sa staneme dokonalými, ale v tom, ?e sa plne prijmeme vo svetle Bo?ej lásky a prekonáme ilúziu, ?e musíme by? ?iní“, aby sme si zaslú?ili spásu.

?asto sme posadnutí tým, ?e musíme by? dokonalí, no evanjelium nás u?í, ?e skuto?nou ?nedokonalos?ou“ nie je krehkos?, ale nedostatok lásky. O?istec mô?eme vníma? ako poslednú ?ancu oslobodi? sa od strachu, ?e nie sme dostato?ní, pokojne prija? to, ?o sme, a urobi? z neho miesto vz?ahu a spolo?enstva s druhými. O?istec mo?no chápa? ako ?moment“, ke? kone?ne prestaneme chcie? Bohu nie?o dokazova? a jednoducho si dovolíme by? milovaní. Ve?nos? teda nie je len budúca odmena, ale skuto?nos?, ktorá sa za?ína u? tu, nako?ko sa u?íme ?i? v láske a spolo?enstve s Kristom. Nakoniec ná? osud nie je napísaný v strachu, ale v nádeji. Smr? nie je porá?kou, ale okamihom, ke? kone?ne uvidíme Bo?iu tvár a zistíme, ?e koniec... bol len za?iatkom.

Preklad Martin Jarábek