杏MAP导航

Andrea Tornielli – Vatican News

?Údiv, rados? a ve?ká úzkos? nad obrovskou zodpovednos?ou prevzia? úrad po múdrom a dobrom mu?ovi, akým bol kardinál Ayuso, a po ?loveku hlbokej viery a neúnavnom stavite?ovi mieru, akým bol kardinál Tauran.“ Takto prijal indický kardinál George Jacob Koovakad, zodpovedný za Apo?tolské cesty pápe?a, rozhodnutie Svätého Otca Franti?ka menova? ho na ?elo Dikastéria pre medzinábo?enský dialóg. Tento úrad podporuje a riadi vz?ahy s ?lenmi a skupinami nábo?enstiev, ktoré nepatria pod kres?anstvo, s výnimkou judaizmu, ktorý spadá pod Dikastérium na podporu jednoty kres?anov. Svätá stolica dnes, v piatok 24. januára, zverejnila jeho menovanie, pri?om si ponechá aj svoju doteraj?iu funkciu. Získali sme jeho prvé dojmy.

Ako ste prijali toto menovanie?

?S ve?kou v?akou pápe?ovi Franti?kovi, ktorý ma za menej ako dva mesiace ne?akane zaradil do kolégia kardinálov, menoval ma arcibiskupom a teraz mi zveruje Dikastérium, ktoré e?te donedávna viedol múdry a dobrý mu?, kardinál Miguel Ángel Ayuso Guixot, a pred ním mu? hlbokej viery a neúnavný stavite? mieru, kardinál Tauran, ktorý tejto úlohe zasvätil celý svoj ?ivot. Úprimne povedané, toto vo mne vyvoláva ve?kú úzkos? a pocit nedostato?nosti. Zároveň v?ak dôverujem modlitbám v?etkých, ktorí neprestávajú sníva? o svete, kde nábo?enské rozdiely nielen pokojne spoluna?ívajú, ale stávajú sa nepostrádate?nými prvkami na budovanie mieru medzi národmi. Dôverujem vedeniu Svätého Otca, ako aj ceste, ktorú s múdros?ou vytý?ili moji predchodcovia. A najviac dôverujem pomoci spolupracovníkov v Dikastériu, ktorých som mal mo?nos? stretnú? po?as posledných hodín a ktorí ma u? prijali s priate?stvom a privítali ako ?lena rodiny.“

Narodili ste sa pred 51 rokmi v Chethipuzhe, v ?táte Kerala. Ako Ind, aj ke? ste ?ili ve?a rokov ?aleko od svojej krajiny, nosíte v sebe tému spolu?itia rôznych nábo?enstiev…

?Áno, narodil som sa a vyrastal v multikultúrnej a multinábo?enskej spolo?nosti, kde sú v?etky nábo?enstvá re?pektované a prispievajú k harmónii. Rozdielnos? je obohatením! Rád zdôrazňujem, ?e medzinábo?enský dialóg v Indii je tradi?ne spojený s mní?stvom. U? v roku 1500 jezuita Roberto De Nobili prijal oble?enie a zvyky indických mníchov, nau?il sa miestne jazyky a sna?il sa prija? v?etko, ?o mohlo by? cenné z týchto tradícií. Tento pokus nebol bez rizík, hoci, ako nás u?í pápe?, ka?dý krok von a vpred nesie riziká. Ale ?o chcem zdôrazni?, je tento postoj otvorenosti, sympatie a blízkosti k iným tradíciám. Kres?anská viera sa vie inkulturova?: kres?ania sú povolaní by? semenom bratstva pre v?etkých. To neznamená vzda? sa svojej identity, ale skôr si uvedomi?, ?e identita by nikdy nemala by? dôvodom na stavanie múrov alebo diskrimináciu, ale v?dy príle?itos?ou na budovanie mostov. Medzinábo?enský dialóg nie je len dialógom medzi nábo?enstvami, ale medzi veriacimi, ktorí sú povolaní sved?i? svetu o kráse viery v Boha a praktizovaní bratskej lásky a úcty.“

Jednou z úloh vá?ho nového Dikastéria je vz?ah so svetom islamu. ?o nám o tom mô?ete poveda??

Druhý vatikánsky koncil otvoril novú etapu vo vz?ahoch s inými nábo?enstvami, a teda aj s islamom. Rád pripomínam prorocké slová a gestá, ako napríklad gesto svätého Pavla VI., ktorý ako pútnik v Ugande v roku 1969 vzdal poctu prvým africkým kres?anským mu?eníkom a prirovnal ich k moslimským veriacim, ktorí tie? podstúpili mu?eníctvo zo strany miestnych kmeňových vládcov. Rád spomínam na slová svätého Jána Pavla II., adresované moslimskej mláde?i v Casablance v Maroku v roku 1985, ke? im povedal: ?Veríme v toho istého Boha, jediného Boha, ?ivého Boha, Boha, ktorý tvorí svety a privádza svoje stvorenia k dokonalosti.“ O ?estnás? rokov neskôr ten istý pápe? prvýkrát prekro?il prah me?ity, ke? vstúpil do Umajjovskej me?ity v Damasku po?as svojej náv?tevy v Sýrii. V pamäti ostáva aj obraz Benedikta XVI., ako sa v tichosti modlí v Modrej me?ite v Istanbule v roku 2006. A nemo?no nespomenú? mnohé kroky pápe?a Franti?ka, ako napríklad podpísanie dokumentu o ?udskom bratstve spolu s ve?kým imámom Al-Azharu Ahmadom Al-Tayyebom 4. februára 2019 v Abú Zabí, po ktorom nasledovalo vydanie encykliky Fratelli tutti o rok neskôr.“

Udalosti, ktoré spomínate, sú takmer v?etky spojené s apo?tolskými cestami pápe?ov, ?o ma privádza k prepojeniu toho, ?o ste doteraz povedali, s va?ou úlohou organizátora pápe?ských ciest…

?Je pravda, ?e cesty Svätého Otca majú takmer v?dy medzinábo?enský rozmer, stretnutia s autoritami iných nábo?enstiev, chvíle pre?itého bratstva: spomínam si len na nedávnu cestu do Ázie a Oceánie minulý september, ke? Franti?ek po?ehnal ?tunel priate?stva‘, ktorý spája me?itu s katedrálou v Jakarte, v Indonézii. Zaujali ma gestá priate?stva Ve?kého imáma Nasaruddina Umara. Spolu s Apo?tolskou nunciatúrou a spolupracovníkmi Cestovného úradu ?tátneho sekretariátu – ktorým ?akujem za ich prácu – sme dlho pripravovali, v dialógu s moslimskými autoritami, náv?tevu Dubaja plánovanú na za?iatok decembra 2023 pri príle?itosti Cop28 o klimatických zmenách, ktorá bola následne zru?ená pár dní pred odchodom kvôli rekonvalescencii pápe?a. Rád spomínam aj na krásnu skúsenos?, ktorú som za?il nieko?ko mesiacov predtým v Mongolsku, kde je len 1,3 percenta populácie kres?anská. Rovnako nezabúdam na Apo?tolské cesty v Kazachstane a Bahrajne. Kontext Dikastéria pre medzinábo?enský dialóg je pre mňa úplne novou výzvou, ale verím, ?e doteraj?ie skúsenosti a moja slu?ba v Apo?tolských nunciatúrach v Al?írsku, Ju?nej Kórei a Iráne mi budú na ú?itok.“

Preklad Martin Jarábek