杏MAP导航

Isabella Piro - Vatican News

V narodení Bo?ieho Syna, ktorý bol na po?iatku Slovom a ktorý sa stal malým a krehkým die?a?om, ktoré e?te nehovorí, je obsiahnutá sila a ve?kos? malosti. To zdôraznil páter Roberto Pasolini, kapucín, kazate? Pápe?ského domu. Téma, ktorú si vybral pre adventný cyklus znie: ?Dvere nádeje. K otvoreniu Svätého roka prostredníctvom viano?ného proroctva“.

Skrytá miera skuto?nej Bo?ej ve?kosti

Po tom, ?o sa kazate? - v prvých dvoch kázňach 6. a 13. decembra - venoval dverám ú?asu a dôvery, nás teraz vyzval, aby sme prekro?ili prah ?malosti“: k?ú?om k prístupu do Bo?ieho krá?ovstva pod?a neho nie je obmedzenie alebo nedostatok, ale je to ?pokorná a tichá“ sila, podobná sile semienka, ktoré v temnote zeme klí?i a rastie. Skrytá miera skuto?nej ve?kosti Boha, ktorý sa s dôverou skláňa na úroveň druhého, aby ho sprevádzal v jeho raste, malos? je Pánovým ?kritériom“, je to ?miesto, kde sa mô?u realizova? jeho rozhodnutia a pris?úbenia“, ako aj ?vedomá vo?ba, vedená ?tú?bou vytvára? autentické vz?ahy, kde sa uznáva právo druhého slobodne existova?, dýcha? a vyjadrova? sa‘. V tomto zmysle by? malým znamená otvára? ?priestor stretnutia, ktorý umo?ňuje ka?dému by? sám sebou bez toho, aby sa prekrýval s druhým alebo ru?il jeho jedine?nos?“.

Skôr ako ?lovek za?ne kona? dobro, musí sa urobi? malým

Na preh?benie tejto najjemnej?ej a rozhodujúcej Bo?ej vlastnosti páter Pasolini pozorne a nanovo ?íta podobenstvo o poslednom súde, ktoré rozpráva evanjelista Matú? (25, 31 - 46): v jeho najustálenej?om význame text hovorí, ?e na konci ?ias bude Pán súdi? ?udstvo pod?a bratskej lásky. Ale vo svojom hlb?om význame, vysvet?uje kazate?, podobenstvo hovorí, ?e jedného dňa budú môc? v?etky národy, dokonca aj tie, ktoré neboli evanjelizované, vstúpi? do Bo?ieho krá?ovstva ?prostredníctvom lásky uplatňovanej vo?i Pánovým najmen?ím bratom“. Z toho vyplýva ?ve?ká a vá?na zodpovednos? kres?anov“: potreba nielen ?kona? dobro druhým“, ale aj ?umo?ni? to druhým, a tak vyjadri? to najlep?ie zo svojej ?udskosti“ a urobi? z malosti ?kritérium zhody a vernosti“ vo?i Bohu. Prvý význam podobenstva o poslednom súde, opakuje páter Pasolini, je teda práve tento: ?Pred konaním dobra je dobré a potrebné pamäta? na to, aby sme sa stali men?ími“.

Malos? je aktom evanjelizácie

V skuto?nosti Boh chce, aby jeho deti nielen vedeli milova? - dodáva kapucínsky páter -, ale aby vedeli aj to, ako sa necha? milova? druhými, a ponúkli im ?príle?itos? by? dobrými a ve?kodu?nými“. Je to ?hlb?í“ spôsob lásky, pokra?uje páter Pasolini, v tom, ?e dáva priestor druhému, aby sa jeho ?udskos? ?prejavila tým najlep?ím spôsobom“. V podstate ?lovek miluje blí?neho predov?etkým vtedy, ke? sa k nemu priblí?i ?s odzbrojujúcou miernos?ou“ a dovolí mu, aby ?vy?iel v ústrety na?ej krehkosti a prijal ju“, ?ím uvádza do praxe ?naj?a??ie umenie, ktorým nie je milova?, ale necha? sa milova?“. Malos? je vnímaná ako mimoriadne plodný ??týl ?ivota“ a ?udskosti, stáva sa ?aktom skuto?nej evanjelizácie“, preto?e stavia druhého do pozície, kedy mô?e prejavi? gestá bratskej lásky.

Príklad svätého Franti?ka z Assisi

Ako príklad páter Pasolini uvádza svätého Franti?ka z Assisi, ktorý urobil z malosti ?kritérium nasledovania“ Pána a ?sú?as? na?ej najhlb?ej identity“. Stalo sa tak najmä pri stretnutí Chudá?ika so sultánom Malik-al-Kamilom: po tomto stretnutí sultán síce nekonvertoval, ale napriek tomu Franti?ka prijal a staral sa oňho, pri?om vyu?il príle?itos?, ktorú mu svätec ponúkol, aby vyjadril to najlep?ie zo seba. ?Kres?ania,? pokra?oval kazate?, nemajú ?monopol‘ na dobrotu“, ale musia umo?ni? aj iným, aby ju uskuto?ňovali.

Snaha sta? sa autentickej?ím bez toho, aby sme súdili druhých

Páter Pasolini sa potom zastavil pri ?al?om zásadnom aspekte podobenstva o poslednom súde: to, ako vysvet?uje, nás pozýva pozastavi? v?etky ?udské súdy, ktoré majú tendenciu by? vyná?ané pred?asne, teda pred posledným súdom. Preto, hovorí kazate?, by sme namiesto podobenstva o ?v?eobecnom súde“ mali hovori? o podobenstve ?o konci v?etkých súdov“, preto?e ak prestaneme súdi? blí?neho - ?o nám neprislúcha -, mô?eme sa sústredi? na to, na ?om skuto?ne zále?í: aby sme boli ??oraz viac nezi?tní, aby sme sa ?o najviac vzdialili od ?ekonomickej‘ logiky, pod?a ktorej robíme veci iba s cie?om ma? zisk“.

V?a?nos? sa nedá kúpi?, ale je zadarmo

Ak sa ?udstvo vyhne oportunistickým o?akávaniam a dynamike, bude môc? prejs? jedinou skuto?nou cestou: cestou ?úplnej nezi?tnosti“. Vtedy prestane robi? gestá, ktorými má tendenciu kupova? si v?a?nos? druhých, a poru?í pravidlo porovnávania, pod?a ktorého meria svoju vlastnú hodnos?. Len tak, zdôrazňuje opä? páter Pasolini, bude mo?né otvori? sa ?hlbokému a konkrétnemu ??astiu“, prekona? strach z bezcennosti a za?a? sa rozdáva?, ?dovoli? druhým, aby urobili to isté s nami“.

Hodnota nevedomého dobra

Práve ?nevedomé dobro“ je teda skuto?ným k?ú?om k vstupu do Bo?ieho krá?ovstva, to dobro, ktoré vykonáme bez toho, aby sme si to uvedomovali, ale ktoré budú môc? rozpozna? iní. Potom, na konci ?asu - vysvet?uje kazate? - bude ?ve?kým prekvapením“ zistenie, ?e Boh ?od nás ni? neo?akával, okrem ve?kej tú?by vidie? nás, ako sa mu podobáme v láske“. V ten deň nebude zále?a? na tom, ?ko?ko dobrých alebo zlých skutkov sme vykonali, ale na tom, ?i sme ich dokázali prija? a sta? sa sami sebou v plnosti“.

Vtelenie malosti, aby sme sa podelili o nádej

Nakoniec, s blí?iacimi sa Vianocami a Jubilejným rokom nás páter Pasolini vyzýva, aby sme sa ?rozhodli vteli? malos?, aby sme sa podelili o nádej evanjelia“ vo svete, ktorý sa zdá by? ?nepriate?ský alebo ?ahostajný“, ale ktorý v skuto?nosti len ?aká na stretnutie s ?milosrdnou tvárou Otca v krehkom, ale v?dy milujúcom tele jeho detí“. ?Prejs? svätou bránou Jubilejného roka s ve?kou úprimnos?ou,“ zopakoval, ?bez obáv, ?e by sme museli ukáza? iný profil, ne? aký si Cirkev dokázala vytvori? po?as stáro?í, by mohlo by? skuto?ne ve?kou nádejou“. Meditácia sa zakon?ila modlitbou Svätého roka, aby Pánova milos? premenila ?udí na ?usilovných pestovate?ov semien evanjelia“ v ?dôvernom o?akávaní nového neba a novej zeme“.

Preklad Martin Jarábek