杏MAP导航

Isabella Piro – Vatican News

Dá sa v dobe pozna?enej v?eobecným sklonom k sebectvu hovori? o dôvere? Mô?eme e?te nie?omu a niekomu dôverova? v ?a?kých chví?ach ?ivota, v tých rozhodujúcich pasá?ach, ke? sa bojíme, ?e stratíme nie?o nesmierne dôle?ité? To sú základné otázky, ktoré sú v centre druhej adventnej meditácie pátra Roberta Pasoliniho, kapucína, kazate?a pápe?ského domu, prednesenej pápe?ovi a jeho spolupracovníkom v Rímskej kúrii. Téma vybraná pre tri zamyslenia znie: ?Brána nádeje. K otvoreniu Svätého roka prostredníctvom viano?ného proroctva“.

Dôvera, základ ?udských vz?ahov

Po prvej meditácii zo 6. decembra venovanej ?bráne ú?asu“ nás dnes páter Pasolini pozýva prejs? ?bránou dôvery“, tohto základného postoja, ktorý udr?iava ?udské vz?ahy, ?iví odvahu ?eli? ka?dodenným výzvam a otvára ná? poh?ad do budúcnosti. Dôvera nie je naivný optimizmus,“ zdôrazňuje kazate?, ?ale odvá?na vo?ba, ktorá pramení z hlbokého poh?adu na skuto?nos? a udr?iava nádej aj v ?a?kých chví?ach“.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Judský krá? Achaz

Ako dôkaz toho páter Pasolini uvádza tri postavy: judského krá?a Achaza, neznámeho rímskeho stotníka a svätého Jozefa. Prvým je panovník, ktorý po?as vojny nedôveruje Pánovi a namiesto toho, aby pevne zostal v Jeruzaleme, ako mu to prikázal prorok Izaiá?, rad?ej sa spojí s Asýriou a skon?í ako jej vazal. Achaz v podstate neverí v Bo?iu prozrete?nos?, ale napriek tomu Boh od neho neodvracia svoj poh?ad, práve naopak: moment panovníkovej nedôvery otvára proroctvo o Emanuelovi: ?Panna po?ne a porodí syna, ktorého nazve Emanuel“ (Iz 7, 9).

Bo?í poh?ad nás nasmeruje na cestu

Táto dôvera, v ktorej nám Boh zostáva nablízku aj vtedy, ke? sa uká?eme ako nespo?ahliví, vysvet?uje kapucínsky reho?ník, presahuje oby?ajný optimizmus, preto?e Pán je presved?ený, ?e jeho hlas je ?ako dá?? a sneh“, ktoré sa nespustia z neba bez toho, aby nevyvolali ú?inky na zemi. Nielen to: ke??e je od za?iatku Láska a stvoril nás slobodných, Boh je presved?ený, ?e dôvera je v?dy poh?ad, ktorý treba uprednostni? a prija?, preto?e ?len dôvera nás oslobodzuje“. A je to práve jeho poh?ad, ktorý nám v ?asoch skú?ok a sklamania umo?ňuje vyjs? z ?a?kostí a vráti? sa na cestu. ?Boh re?pektuje na?u slobodu a je ??astný, ke? ju vyu?ívame na to, aby sme sa mu pripodobnili,“ dodáva páter Pasolini, ?re?pektuje túto slobodu aj vtedy, ke? sa rozhodneme uzavrie? do seba a do sebectva. Ak sa v?ak odvrátime od jeho poh?adu, Boh nemô?e odvráti? svoj poh?ad od nás. Na?alej nás pova?uje za milované deti a prejavuje dôveru v na?u schopnos? vráti? sa k nemu a k sebe samým“.

Rímsky stotník

Druhou postavou, ktorú uvádza páter Pasolini, je neznámy stotník rímskej armády opísaný v Luká?ovom evanjeliu: hoci je pohan, tento mu? sa rozhodne dôverova? Je?i?ovi a po?iada ho, aby uzdravil jeho chorého sluhu. Stotník, ktorý je pozorný k ?ivotu a potrebám druhých, sa tie? sna?í nedosta? Spasite?a do problémov tým, ?e sa mu vyhýba, preto?e vie, ?e taký svedomitý ?id, akým bol Spasite?, by sa vstupom do domu pohana po?kvrnil. V skuto?nosti sa na Je?i?a obrátil s ?ú?asnou vetou“, ktorá bola neskôr za?lenená do kres?anskej liturgie: ?Pane, nie som hoden, aby si vo?iel pod moju strechu, ale len povedz iba slovo a budem spasený“. Tieto slová, vysvet?uje kazate?, vyjadrujú ve?kú dôveru v Pána Je?i?a a v to, ?e je definitívnym slovom spásy od Boha.

Spojenie medzi vierou v Boha a starostlivos?ou o blí?neho

Kapucínsky reho?ník zdôrazňuje aj ?al?í aspekt: rímsky stotník ukazuje, ?e viera v Boha a pozornos? vo?i blí?nemu nie sú ?oddelite?né“ alebo ?asymetrické“. Práve naopak: ?Na?a viera v Boha je autentická do tej miery, do akej veríme, ?e dôvera a láskavos? nie sú vo vz?ahoch, ktoré ?ijeme, nikdy zbyto?né“. Nejde len o to, aby sme prejavili nejakú srde?nos?, ale o to, aby sme si ?v?dy na?li ?as a spôsob, ako sa v?i? do ko?e druhého ?loveka“, v nasledovaní Pána, ktorý nás nikdy neuvádza do rozpakov, ?ani vtedy, ke? sk?zneme do hriechu“, preto?e ?je to láska, ktorá sa pribli?uje k druhému, svetlo, ktoré v?dy svieti aj v tme“.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

By? veriacim znamená roz?íri? na?u ?udskos?

Stotník, ktorý dôveruje v?etkému a v?etkým, dokonca aj v kontexte, kde nie je núdza o ?a?kosti, je prejavom ?udskosti, ktorá je ?jasná, otvorená, zdravá, vidite?ná“, je ?silnou pripomienkou pre nás a pre na?e cesty viery“, na ktorých sa ?asto nachádzame uzavretí, nedôver?iví a sebeckí“. By? veriacimi, opakuje páter Pasolini, znamená roz?irova? a zvä??ova? svoju ?udskos? a láskavos?, inak si len nahovárame, ?e sa ?utiekame do Bo?ieho tieňa, aby nám bolo dovolené ma? trochu menej dôvery“ k nemu, k blí?nemu a k sebe samým.

Svätý Jozef, ikona dôvery

Kapucínsky reho?ník sa ?alej pozastavuje pri svätom Jozefovi - ktorému pápe? Franti?ek venoval apo?tolský list Patris corde - a opisuje ho ako ?ikonu dôvery“, nako?ko je ochotný ?vníma? seba samého nie pod?a seba, ale pod?a okolností“. Nie je náhoda, ?e v spolo?nosti, kde ?eny boli definované mu?mi, sa Jozef napriek tomu nazýva ?Máriin ?eních“. Hoci je zmätený Máriiným nepochopite?ným tehotenstvom, nereaguje hnevom, neuteká, ale zostáva a stojí pri najslab?ích: pri Panne Márii a die?ati. Jozef sa nepýta a nevyhovára sa, opakuje páter Pasolini, ale prispôsobuje sa situácii, v ktorej sa nachádza. Má ?aleko od akéhoko?vek pasívneho alebo odriekavého postoja, je teda príkladom ?odvá?neho protagonizmu“.

Prekona? lásku

Dôverou k Pánovi si domnelý Je?i?ov otec uvedomil nie?o dôle?ité: je potrebné milova? viac, ako si predstavoval. U?enie, ktoré platí aj pre nás: ke? sa ocitneme v zlo?itých situáciách, poznamenáva kapucínsky reho?ník, zachvátení panikou alebo hnevom, neprestávame premý??a?, ale len sa sna?íme vyhnú? problému, bojíme sa, akoby sme sa ?pozreli realite do tváre, preto?e by sme nechceli by? nútení rozpozna? v nej výzvu, aby sme sa viac zapojili do ?ivota iných“. Polo?ení na lopatky ?máme tendenciu chcie? zmeni? okolnosti“.

Bo?ie svetlo svieti aj v tých najtemnej?ích chví?ach

Páter Pasolini v?ak pripomína, ?e ?najautentickej?í skutok spravodlivosti nikdy nespo?íva v tom, ?e napravíme to, ?o nás roz?u?uje alebo ?o sa nám nepá?i, ale v tom, ?e sa pokúsime zmeni? seba samých, ?e pretvoríme svoje o?akávania pod?a potrieb alebo ?a?kostí ?udí okolo nás“.

Podobne ako svätý Jozef, aj Boh teda v rozhodujúcich a najtemnej?ích ?astiach ná?ho ?ivota, ke? sa zdá, ?e strácame nie?o nesmierne dôle?ité, vtedy za?iari svetlo, povzbudí na?u tvorivos? a nau?í nás nevzdáva? sa svojich snov, ale ?i? ich inak.

?istota, zdr?anlivos? od sebectva

Páter Pasolini ?alej zdôrazňuje ?al?iu vec: pripravenos?, ktorú stelesňuje svätý Jozef, prija? skuto?nos? nie je ni? iné ako ?istota, chápaná nie v prísne fyzickom zmysle, ale v ?ir?om zmysle ako zdr?anie sa sebectva a ?schopnos? zosta? vo vz?ahu s druhým re?pektujúc jeho rytmus a ?as“, ?vo výmene vzájomnej starostlivosti a pozornosti“. ?V dobe, ktorá sa vyzna?uje vä??ou pozornos?ou k sebe samým, kedy sa vyhýbame zbyto?ným a ?kodlivým obetiam na?ej ?udskosti,“ dodáva kazate?, ?na?im spolo?ným rizikom mô?e by? sk?znutie do sebectva, v ktorom je iný na druhom mieste. To vysvet?uje, pre?o sa tak ?ahko preru?ujú mnohé cesty lásky a zasvätenia“. Práve v tejto historickej chvíli v?ak v?etci poci?ujeme hlbokú tú?bu po ?autentických vz?ahoch, zakorenených v slobodnom srdci, ako je srdce Jozefa“, ktorý je ??iarivým svedkom bezodplatnosti“.

Prijímanie reality s dôverou v Pána

?ase adventu, uzatvára kazate?, je preto pozvaním prekro?i? túto ?bránu dôvery“, na ktorú poukazujú proroci, rímsky stotník a svätý Jozef, preto?e len vtedy, ke? upriamime svoj poh?ad na Boha a nájdeme v ňom dôveru v seba a v druhých, budeme vedie? ?vidie? dobro okolo seba“ a ?prija? realitu, aj ke? je nepríjemná a takmer odpudzujúca, sna?i? sa neh?ada? spravodlivos?, ale prispôsobi? svoje srdce“, pochopi?, ako mô?e by? ?priestorom ??astia, preto?e je to miesto, kde sa Pán rozhodol by? s nami, nav?dy“.

Preklad Martin Jarábek