Synoda - zhroma?denie, ktor¨¦ obj¨ªma boles? ?ud¨ª trpiacich vojnou
Tiziana Campisi, Giampaolo Mattei, Zuzana Klimanová - Vatican News
V dramaticky symbolický de¨¾ 7. októbra dopolud¨¾aj?ej práci synody v Aule Pavla VI. s 351 ú?astníkmi ?predchádzala modlitba a
chví?a dojímavej ú?asti na bolesti ?udí na Blízkom východe, ktorí trpia kvôli vojne¡°. Na brífingu pre novinárov v Tla?ovom stredisku Svätej stolice to oznámil Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu a predseda Komisie pre informácie. Ako zdôraznil, v?eraj?í de¨¾ pôstu a modlitby za pokoj vyhlásený pápe?om ú?astníci synody pre?ívali aj v zmysle ?dobro?innosti¡°. Pápe?ský almu?ník kardinál Konrad Krajewski v Aule Pavla VI. vyhlásil zbierku (ktorá pokra?uje) finan?ných prostriedkov ur?ených osobitne pre farnos? Gaza a tamoj?ieho farára, otca Gabriela Romanelliho, ?ktorému pápe? ka?dý de¨¾ telefonuje, aby im vyjadril svoju blízkos?¡°.
?týl milosrdného Samaritána
Prefekt Dikastéria pre komunikáciu informoval o slovách kardinála Grecha, ?e na Synode sa zú?ast¨¾ujú deviati z 21 nových kardinálov, ktorých mená v nede?u oznámil pápe?. Sú nimi: Luis Gerardo Cabrera Herrera, Tarcisio Isao Kikuchi, Pablo Virgilio Siongco David, Ladislav Nemet, Jaime Spengler, Ignace Bessi Dogbo, Dominique Mathieu, Roberto Repole, Timothy Peter Joseph Radcliffe.
Prefekt Ruffini zárove¨¾ poukázal na meditáciu benediktínky Ignazie Angeliniovej a na správu kardinála generálneho relátora Jeana-Clauda Hollericha o II. module Instrumentum laboris. Konkrétne povedal: ?Matka Ignazia nás vyzvala, aby sme pre?ívali cestu synodálnej Cirkvi tak, ?e sa necháme in?pirova? evanjeliovou stránkou o milosrdnom Samaritánovi. Samaritán, povedala, sa stáva symbolom synodálnej cesty, prístupu, ktorý zah?¨¾a pokoru a súcit¡°. A ?to vedie Cirkev k prijatiu radikálne nového poslania, ktoré sa riadi milosrdenstvom a autentickými vz?ahmi¡°. Z toho vyplýva ?silný dôraz na obrátenie nielen jednotlivcov, ale aj vz?ahov, aby sa pre?lo k inému modelu synodálnej Cirkvi¡°.
Kardinál Hollerich o Druhom module zasadania
Kardinál Hollerich v Aule Pavla VI. na?rtol ?truktúru Modulu II zah?¨¾ajúceho h?bkové ?túdium vz?ahov, ktoré sú nevyhnutné pre synodálnu Cirkev¡°, povedal prefekt Ruffini.
V dne?ný utorok sa konala ?tvrtá generálna kongregácia a vo?ba ?lenov komisie pre vypracovanie
závere?ného dokumentu. Následne majú by? predstavené správy o prácach jazykových okrúhlych stolov¡°. Nakoniec budú ma? priestor dobrovo?né príspevky ú?astníkov.
Kardinál Hollerich sa v?era vo svojom príspevku venoval podrobnostiam modulu, ktorý budú synodálni otcovia a matky analyzova?. Je odli?ný od predchádzajúceho zasadania o fundamentoch - základoch, ktoré ?malo za cie? na?rtnú? referen?ný horizont, v ktorom sa musí na?a reflexia uskuto?ni? a zakoreni?¡°. Existujú tri ?asti Instrumentum laboris, ktorými sa budú ú?astníci synody od pondelka zaobera?: Vz?ahy, Cesty a Miesta. Sú to v?etko témy, ktoré ?osvet?ujú misijný synodálny ?ivot Cirkvi z rôznych perspektív¡°.
Osobitne ?as? Vz?ahy sa zaoberá perspektívou väzieb s Bohom, vzájomných väzieb medzi bratmi a medzi cirkvami, ?ktoré udr?iavajú vitalitu Cirkvi ove?a radikálnej?ie ako jej ?truktúry¡°. ?Táto sie? vz?ahov, ktorá jednotlivcom a spolo?enstvám poskytuje referen?né a orienta?né body, je mnohotvárna a prechádza cez mno?stvo úrovní,¡° vysvetlil kardinál Hollerich a podrobne opísal ?tyri úseky textu na témy kres?anskej iniciácie, chariziem a slu?ieb, krstného k¨¾azstva a slu?obného k¨¾azstva a výmeny ?darov¡® medzi rôznymi cirkvami v rámci jednej Cirkvi.
Kardinál Hollerich poukázal na to, ?e oh?adom vz?ahov Synoda nesmie zosta? vo v?eobecnej rovine. Naopak, Bo?í ?ud o?akáva ?náznaky a návrhy¡° na to, ako je mo?né urobi? ?vz?ahy v na?ich cirkvách transparentnej?ími a harmonickej?ími¡°, a tie? ako ?prejs? od pyramídového spôsobu výkonu moci k synodálnemu spôsobu¡°.
Synodálna cesta v Ázii
Kardinál Oswald Gracias z Indie, arcibiskup Bombaja, ?len riadnej rady sekretariátu synody a tie? Rady kardinálov na brífingu zdôraznil, ?e Cirkev musí budova? mosty a sama by? mostom, preto treba venova? pozornos? rôznym kultúram a nábo?enstvám, pestova? dialóg a synodalitu.
Spolupráca cirkví a spolo?né krá?anie sú k?ú?ové body, zdôraznil kard. Gracias a dodal, ?e pre napredovanie v synodalite sa nemo?no zaobís? bez medzikultúrnosti. Pre kardinála Graciasa je podstatné i re?pektovanie kultúr, preto?e ak chceme budova? Bo?ie krá?ovstvo v krajinách, kde sú rôzne miestne kultúry - a nie robi? prozelityzmus -, treba ich doce¨¾ova? a nie vnucova? im pojmy ?i koncepty, ktoré by neboli pochopené, a preto je potrebné by? synodálni.
Na ázijskom kontinente sa konali synodálne stretnutia do roku 2023, následne sa stretlo dvesto biskupov a diskutovali o re?pektovaní nábo?enstiev, o laických hnutiach, o krstnom zasvätení ka?dého jednotlivca. Pokia? ide o vz?ahy s inými nábo?enstvami, zmenil sa spôsob, akým sa k nim pristupuje: ?U? ich nenazývame inými nábo?enstvami, ale blízkymi nábo?enstvami,¡° pokra?oval kardinál a zdôraznil, ?e s nimi treba spolupracova?. Ázijskí biskupi si v?imli aj význam digitálneho sveta a na synode vidia pokra?ovanie ich práce.
Posilni? putá s trpiacimi cirkvami
Mons. Gintaras Gru?as, predseda Rady európskych biskupských konferencií a arcibiskup Vilniusu hovoril o tom, ako ú?astníci Synody pre?ívali pondelkový de¨¾ modlitby a pôstu za pokoj na svete. Synoda vyjadruje blízkos? tým, ktorí pre?ívajú utrpenie spôsobené vojnou, ako napríklad na Blízkom východe ?i na Ukrajine. Dáva nám zakúsi?, ?e ?v?etci sme jedna rodina¡°, ktorá ?sa modlí za pokoj a jednotu¡°. ?Na?ou misiou je vies? dialóg a nevyhnutné je posilni? putá medzi cirkvami, predov?etkým s tými, ktoré pre?ívajú ?a?ké chvíle, povedal. Mons. Gru?as.
?eny v Cirkvi
Reho?ná sestra Mary Teresa Barron - predsední?ka Medzinárodnej únie Generálnych
predstavených ?enských reholí (UISG) na brífingu hovorila o synodálnej iniciatíve tejto únie, ktorá od septembra 2023 zriadila úrad zameraný práve na synodalitu. Ide o medzikultúrnu skupinu, ktorej prioritou je na?úvanie a zlep?ovanie kvality vz?ahov.
Sr. Barronovej novinári polo?ili otázku, aký priestor mô?u ma? dnes ?eny v Cirkvi: ?Existuje ve?a mo?ností a príle?itostí ako vies?, ale treba ich preskúma?, zhodnoti?¡°. Závisí to aj od praxe, preto?e v niektorých krajinách mô?u by? ?eny v Cirkvi vo vedení a v iných nie, av?ak nejde o sviatostné k¨¾azstvo, povedala. A hoci je pravda, ?e existujú ?eny, ktoré cítia povolanie ku k¨¾azstvu, táto oblas? sa dotýka ?ir?ích otázok, ako je povolanie od Ducha Svätého k slu?bám, ?o nie je predmetom tejto synody.
?eny sú v?ak v Cirkvi v centre pozornosti, poznamenal kardinál Gracias a informoval, ?e na posledných troch zasadaniach Rady kardinálov sa diskutovalo o úlohe ?ien v Cirkvi z teologického a pastora?ného h?adiska. A v súvislosti s témou slu?ieb, chariziem a povolaní Mons. Gru?as poukázal na to, ?e úlohy laikov a rodín sa mô?u na rôznych miestach vykonáva? rôzne, a preto treba úlohy mu?ov a ?ien správne hodnoti? a oceni?.
Kardinál Gru?as napokon vysvetlil, ?e téme o osobnosti biskupa sa venujú dve ?tudijné skupiny - jedna sa zaoberá jeho úlohou, druhá procesom menovania.
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.