Synoda: Reflexia o ?en¨¢ch a laikoch a v?zva po?¨²va? t?ch, ktor¨ª sa c¨ªtia vyl¨²?en¨ª
Salvatore Cernuzio, Zuzana Klimanová ¨C Vatican News
Na Druhej generálnej kongregácii Synody bolo prítomných 351 ?lenov,
ktorí si vypo?uli správy jazykových skupín, z ktorých vyplynuli spolo?né otázky o samotnom koncepte synodality: Nejde o ?techniku, ale o ??týl¡°. Zazneli otázky o úlohe ?ien v Cirkvi, o prítomnosti laikov ?i o aktívnom na?úvaní ??u?om, ktorí nezodpovedajú normám Cirkvi¡°. Tej istej Cirkvi, ktorá ?vo svete sirôt¡° mô?e predstavova? ?rodinu tých, ktorí rodinu nemajú¡°, informovali v?era na konferencii vo Vatikánskom tla?ovom stredisku prefekt Dikastéria pre komunikáciu Paolo Ruffini a Sheila Piresová, predsední?ka Komisie pre informácie.
Na tla?ovej konferencii zazneli aj svedectvá troch ú?astníkov Synody: ?Cirkev je príli? europeizovaná, synodalita je pomoc¡° (kardinál López). ?Násilie na ?enách a ich vylú?enie je ?kandál¡° (Biskup Randazzo). ?Sprevádza? trpiacich treba aj na sociálnych sie?ach¡°. (Sr. Xiskya).
Nie v?etky charizmy musia by? ministériami
Informovali osobitne o tom, ?e v piatok ráno bol v Aule Pavla VI. ?nieko?kokrát pripomenutý obraz Cirkvi ako Kristovho tela, ktoré spája mnoho údov, teda mnoho slu?ieb a chariziem, av?ak v jednom tele¡°. A v tomto zmysle bola analyzovaná aj téma úlohy ?ien a laikov. ?Je potrebné rozli?ova?,¡° zaznelo, ?v?etky charizmy sú dôle?ité, av?ak nie v?etky musia by? nevyhnutne ministériami¡°.
Úloha a prínos ?ien
Niektoré skupiny, ako uviedli relátori, ?iadali reflexiu bez ?ideologických a predpojatých prístupov¡° nad tým, ?i niektoré problematiky ?priná?a móda a ideológie, alebo skuto?né cirkevné rozli?ovanie¡°. V tom istom rámci bolo zdôraznené, ?e krst priznáva rovnakú dôstojnos? ka?dému veriacemu, zatia? ?o oh?adom otázky sviatosti k¨¾azstva pre ?eny bolo ?iadané, aby sa ?preh?bilo ?túdium niektorých ministérií, ako je napríklad ?ministérium(slu?ba) útechy¡®¡°.
Zo strany ?lenov synody zaznela dôrazná po?iadavka ?rovnakej dôstojnosti v?etkých pokrstených ako aj ich rovnakej spoluzodpovednosti za Cirkev. Na tomto základe mo?no uva?ova? o ?zapojení ?ien, laikov a mladých ?udí do rozhodovacích procesov cirkevného ?ivota¡°. Oh?adom vz?ahu mu?-?ena niektoré skupiny zárove¨¾ vyzvali, aby boli ?identifikované obavy a strach, ktoré sa skrývajú za ur?itými postojmi, preto?e tieto obavy v Cirkvi viedli k postojom ignorancie a poh?dania vo?i ?enám¡°. Treba teda ?identifikova? veci, aby sme ich mohli lie?i?, aby sme mohli rozli?ova?¡°.
Laici, jazyk, tvár chudobných
Niektoré jazykové skupiny (okrúhle stoly) poukázali na to, ?e v niektorých bodoch Instrumentum laboris sa laici spomínajú len zopárkrát, rovnako aj rodina - ?domáca cirkev¡°. Treba preh?bi? aj vz?ah medzi miestnymi cirkvami a kultúrami, preto?e ka?dá miestna cirkev je ?ukovaná¡° kultúrou a zárove¨¾ zostáva sama sebou. V tomto duchu bola spomenutá aj otázka jazyka, pri?om sa ?iadalo, aby bol ?jednoduchý¡° a aby sa zmenili ?niektoré formulácie, ktoré sú plodom eurocentrickej a západnej perspektívy¡°. Napokon ako posledný bod zaznela dvojitá výzva ?vychádza? z pastora?ných skúseností a skuto?ností, preto?e ?ivot je dôle?itej?í ako teória¡°, a ?h?adie? na tváre chudobných rozorvaných vojnami, násilím ?i zneu?ívaním¡°. ?Ich jemná a delikátna prítomnos?, ich po?iadavky, ich ?týl ?ivota nás mô?u vies? k tomu, aby sme sa zbavili toho, ?o nás zotro?uje a odcudzuje¡°.
Dialóg a na?úvanie
Vo vo?ných príhovoroch sa potom zopakovala dôle?itos? ?rozvíjania synodálnej spirituality aktívneho na?úvania, blízkosti, podpory bez predsudkov, a to aj tým, ktorí sú iní, tým, ktorí nám nedávajú pocit spokojnosti¡°. ?iadalo sa o ?hlb?ie na?úvani tým, ktorí sa nachádzajú v podmienkach chudoby a utrpenia, a ?u?om, ktorí sa cítia vylú?ení zo spolo?nosti a Cirkvi¡°. Ide teda napríklad o rozvedených, o ?udí na okraji spolo?nosti ?i LGBT+ komunitu.
?Roz?íri? priestor¡° v liturgii
Nechýbala ani zmienka o klerikalizme s dôrazom na to, ?e ?v Cirkvi nie sú ani pán, ani poddaní. Je len jeden u?ite? a v?etci sme bratia¡°. ?Zaujímavá¡°, zdôraznil prefekt Ruffini, bola aj zmienka o ?opakovanej a potleskom prijímanej¡° téme liturgie, ktorá sa mô?e sta? ?zrkadlom synodality¡°. ?K¨¾az predsedá, av?ak nie je jediným celebrantom,¡° zaznelo. Jedným z návrhov bolo, ?e ?pri najbli??ej spolo?nej liturgii ?lenov synody ?by sa mohol ?zvä??i?¡® priestor stanu¡°.
Krehkos? krajín Oceánie
Predseda Federácie Konferencií katolíckych biskupov Oceánie Mons. Antony Randazzo presunul spoh?ad z Európy na ve?ké krajiny Oceánie, ?obrovskú oblas? planéty¡°, ktorá je v?ak ?krehká¡°, pri?om mal na mysli oblasti ako Papua-Nová Guinea, ktorú nedávno nav?tívil pápe?, ?alamúnove ostrovy, rôzne tichomorské súostrovia, ktoré niekedy trpia pocitom opustenosti, preto?e sa na ne zabúda.
Bolo ?ve?kou rados?ou¡°, povedal Mons. Randazzo, ?vidie? ??astie na tvárach ?udí¡° po príchode Svätého Otca Franti?ka do Port Moresby, ?ke? si uvedomili, ?e pápe? si na?iel ?as prís? sem z Ríma a precestova? celý svet, aby sa dostal do jednej z najkrehkej?ích oblastí Zeme, ktorá je v?ak taká bohatá na prírodné zdroje¡°.
V tejto súvislosti biskup odsúdil istú ?chamtivos?¡° rozvinutých krajín, ktoré prichádzajú a po?adujú dohody a kompromisy s chudobnými, a teda zranite?nými národmi, aby získali kovy, vzácne zdroje ?i stromy. Ako uviedol, takto sa ni?ia prírodné zdroje, trpia celé komunity. Sta?í si spomenú? na migrantov v moriach Oceánie, ktorí smerujú do stabilnej?ích krajín, ?preto?e musia opusti? svoje domovy kvôli stúpajúcemu moru, kvôli potápajúcim sa ostrovom¡°. ?Na synodálnej ceste nesmieme zabúda? na národy Oceánie,¡° zdôraznil Mons. Randazzo. Pre nich ?koncept synodality nie je nie?ím cudzím, ale naopak nie?ím, ?o poznajú a uplat¨¾ujú u? tisíce rokov: stretáva? sa a po?úva? sa navzájom s re?pektom¡°. Hovoria o oceánoch, lesoch, rybolove, ale aj o viere. ?ia?, niekedy v?ak prevládajú témy stanovené ?bohatými ?u?mi, ktorí rozhodujú o tom, ?o je dôle?ité¡°.
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
