杏MAP导航

Andrea Tornielli

?Cirkevné magistérium chráni vieru jednoduchých ?udí... to je jeho demokratická úloha. Musí da? hlas tým, ktorí ho nemajú“. Tieto slová kardinála Jozefa Ratzingera mi pri?li na um po pre?ítaní noriem o údajných nadprirodzených javoch, ktoré zverejnilo Dikastérium pre náuku viery. Je to dokument s pastora?ným prístupom, charakterizujúci pontifikát pápe?a Franti?ka. Bolo potrebné, aby vznikol a pomohol prekona? ?a?kosti, slepé uli?ky a otvorené rozpory, ktoré sa vyskytli za posledné polstoro?ie s výrokmi dokonca opa?ných stanovísk o tom istom jave. 

Vieru jednoduchých ?udí treba chráni? predov?etkým preto, ako to text jasne potvrdzuje, ?e Zjavenie sa skon?ilo smr?ou posledného apo?tola a preto ?iadny veriaci nie je povinný veri? zjaveniam alebo iným údajným nadprirodzeným javom, aj ke? boli v priebehu storo?í schválené cirkevnou autoritou a výslovne vyhlásené za nadprirodzené. Zároveň sa uznáva, ?e v mnohých prípadoch tieto výnimo?né prejavy spôsobili hojné duchovné ovocie a rast vo viere, a preto autorita Cirkvi nesmie ma? apriórne negatívny posudok, ako keby Boh alebo Panna Mária potrebovali na svoje zjavenie povolenie kúrie alebo vatikánskeho oddelenia.

Ve?mi jasný je aj zámer chráni? vieru jednoduchých ?udí pred ilúziami, fanatizmom, podvodmi, nábo?enskými marketingovými fenoménmi, ako aj pred posadnutos?ou naháňa? sa za tým ?i oným apokalyptickým posolstvom, ?o kon?í zabudnutím na to podstatné z evanjelia.

Zaujímavé je aj rozhodnutie odmietnu? potrebu záväzného vyhlásenia o pravosti a nadprirodzenosti javu - okrem ve?mi zriedkavých prípadov, ktoré sa priamo týkajú autority Petrovho nástupcu. A to je tie? spôsob, ako chráni? vieru Bo?ieho ?udu a ponecha? vä??iu slobodu pri dodr?iavaní pobo?ností a pútí, ke? proti tomu nie sú dôvody. Pokra?ova? v ?túdiu fenoménu, sprevádza? vizionárov bez toho, aby sme ich nechali osamotených a v pochybnostiach (ako sa to, ?ia?, u? stalo), vykonáva? pastora?né a katechetické aktivity, ktoré pomáhajú priná?a? dobré duchovné ovocie.

Zavádza sa ?es? kategórií závere?ných vyhlásení o údajných javoch namiesto dovtedaj?ích troch. Pod?a pôvodných noriem z roku 1978 sa posudok mohol uzavrie? vyhlásením o nadprirodzenosti (constat de supernaturalitate), negatívnym vyhlásením, ale otvoreným mo?nému ?al?iemu vývoju (non constat de supernaturalitate) alebo rozhodne negatívnym vyhlásením, ke? bola zjavná nenadprirodzenos? (constat de non supernaturalitate). V sú?asnosti existuje viac mo?ností a nuáns, opä? s cie?om chráni? vieru jednoduchých ?udí, a spravidla najpozitívnej?ím úsudkom sa stáva nihil obstat, t.j. bez námietok, ktorý nenúti Cirkev vyslovi? sa o nadprirodzenosti, ale potvrdzuje, ?e pozitívne prvky preva?ujú, a preto ide o jav, ktorý treba podporova?.

To, ?o sa stalo v posledných desa?ro?iach, pomáha pochopi? aj to, pre?o sa odteraz bude v?dy o?akáva? ú?as? Dikastéria pre náuku viery a diecézny biskup sa bude v?dy vyjadrova? v zhode so stanoviskom Svätého stolca. Opatrenie, ktoré si vynútili prípady protichodných vyhlásení v nedávnej minulosti a tie? je zjavná nemo?nos? ohrani?i? tieto javy ?isto v rámci jednej lokality.

Preklad Martin Jarábek