杏MAP导航

Andrea Tornielli

Hoci tu v Awali, v sídle bahrajnského krá?a, sme ?aleko od krvavého konfliktu, ktorý vypukol v srdci kres?anskej Európy, pápe? Franti?ek sa vrátil k výzve na ukon?enie vojny na Ukrajine. Ostrov v Perzskom zálive je ?aleko od východnej Európy, av?ak blízko Jemenu, ?al?ieho z ?kúskov“ tej jednej Tretej svetovej vojny, o ktorej Petrov nástupca hovorí ?oraz ?astej?ie a s rastúcimi obavami.

Zarazí nás predov?etkým jedno kon?tatovanie: po dvoch stra?ných svetových vojnách, po studenej vojne, ?ktorá desa?ro?ia dr?ala svet v napätí so zatajeným dychom, uprostred to?kých katastrofálnych konfliktov v ka?dej ?asti zemegule, uprostred tónov obviňovania, 

vyhrá?ok a odsudzovania, sa opätovne nachádzame na vá?kach, na hrane krehkej rovnováhy, a nechceme, aby sme sa potopili“. Plastický obraz absolútnej neistoty, v ktorej sa dnes nachádza celé ?udstvo tvárou v tvár riziku jadrového konfliktu s nedozernými následkami.

Pápe? Franti?ek zdôrazňuje kontrast, ba skuto?ný a pravý paradox: na jednej strane je vä??ina svetovej populácie postihnutá hladom, nespravodlivos?ou, ekologickými krízami a pandémiami. Na druhej strane je tu h?stka ?zopár mocných“, ktorí sa zahrávajú s ohňom, sústre?ujú sa na boj za vlastné záujmy a vyhrabávajú spod zeme staré spôsoby vyjadrovania, pri?om ?prekres?uje zóny vplyvu a proti sebe stojace bloky“. Zdá sa, ?e desa?ro?ia dialógu a otvorenosti, desa?ro?ia krokov smerom k budovaniu medzinárodných vz?ahov, ktoré sa u? neriadia výlu?ne právom najsilnej?ieho a starými vojenskými spojenectvami, sa teraz rozplývajú a miznú ako sneh na slnku.

Pápe? opisuje to, ?o sa deje, ako ?dramaticky infantilný scenár“. Namiesto toho, aby sme mysleli na budúcnos? ?udstva, sú tu tí, ktorí sa ?zahrávajú s ohňom, s raketami a bombami, so zbraňami, ktoré spôsobujú pla? a smr?“. Pla? a smr? sú smutnými dôsledkami, ke? sa namiesto dialógu a vzájomného porozumenia zdôrazňujú opozície a ?vehementne sa vnucujú vlastné despotické, imperialistické, nacionalistické a populistické 

modely a vízie“. Ekonomické a ideologické kolonizácie alebo nostalgie za imperialistickou ve?kos?ou podkopávajú mier, bezpe?nos? nás v?etkých i budúcnos? sveta. Pozvanie, ktoré pápe? zdôrazňuje z Bahrajnu, je, aby sme nezostali ?ahostajní. Je to výzva na?úva? ?volaniu oby?ajných ?udí a hlasom chudobných“, presta? ?manichejsky rozli?ova?, kto je dobrý a kto zlý“, a namiesto toho sa usilova? ?o vzájomné porozumenie a spoluprácu pre dobro v?etkých“.

Vo svete, ktorý sa stal ?globálnou dedinou“, av?ak neosvojil si ?ducha dediny“, ktorého charakteristickou ?rtou je bratstvo, je úlohou nábo?enstiev ukazova? cestu k mieru. ?Veriaci ?lovek,“ zvolal rímsky biskup pred svojimi kres?anskými bratmi iných konfesií a predstavite?mi moslimskej viery a iných nábo?enstiev, ?je ten, kto dôrazne hovorí «nie» ?rúhavosti vojny a pou?ívaniu násilia“ a tie? sa stavia ?proti pretekom v zbrojení, vojnovému obchodovaniu, trhu so smr?ou“.

-zk-