杏MAP导航

Va?e Veli?enstvo, va?e krá?ovské výsosti, drahý brat, doktor Al-Tayyeb, ve?ký imám Al-Azharu, drahý brat Bartolomej, ekumenický patriarcha, významné nábo?enské a ob?ianske autority, dámy a páni!

Srde?ne vás zdravím, v?a?ný za privítanie, ktorého sa mi dostalo, i za zorganizovanie tohto Fóra dialógu, ktoré sa 

koná pod zá?titou Jeho Veli?enstva krá?a Bahrajnu. Názov tejto krajiny je odvodený od jej vôd: slovo Bahrajn skuto?ne evokuje ?dve moria“. Myslíme na morské vody, ktoré uvádzajú do kontaktu krajiny a do komunikácie ?udí, spájajú odli?né a vzdialené národy. Staré príslovie hovorí: «?o rozde?uje zem, to spája more». A na?a planéta Zem sa pri poh?ade zhora javí ako obrovské modré more, ktoré spája rozli?né brehy. Z neba sa zdá, akoby nám pripomínala, ?e sme jedna rodina: nie ostrovy, ale jedno ve?ké súostrovie. Takto nás chce Najvy??í a táto krajina, súostrovie s viac ne? tridsiatimi ostrovmi, mô?e dobre symbolizova? túto tú?bu.

?ijeme v?ak v ?asoch, ke? sa ?udstvo, ktoré je prepojené ako nikdy predtým, javí ove?a viac rozdelené ne? zjednotené. Názov ?Bahrajn“ nám mô?e pomôc? pri ?al?om uva?ovaní: ?dve moria“, o ktorých sa v ňom hovorí, sa vz?ahujú na sladké vody jeho podmorských prameňov a na slanú vodu Perzského zálivu. Podobne sa dnes nachádzame tvárou v tvár dvom moriam opa?ných chutí: na jednej strane pokojnému a sladkému moru spolo?ného spolu?itia, na druhej strane trpkému moru ?ahostajnosti, postihnutému konfliktmi a rozbúrenému vojnovými vetrami, s ?oraz búrlivej?ími ni?ivými vlnami, ktoré hrozia, ?e v?etkých zaplavia. A, ?ia?, Východ a Západ sa ?oraz viac podobajú dvom proti sebe stojacim moriam. My, naopak, sme tu spolo?ne, preto?e máme v úmysle plavi? sa po tom istom mori a volíme si cestu stretnutia, a nie konfrontácie, cestu dialógu, ktorú nazna?uje toto fórum: ?Východ a Západ za ?udské spoluna?ívanie“.

Po dvoch stra?ných svetových vojnách, po studenej vojne, ktorá desa?ro?ia dr?ala svet v napätí so zatajeným dychom, uprostred to?kých katastrofálnych konfliktov v ka?dej ?asti zemegule, uprostred tónov obviňovania, vyhrá?ok a odsudzovania, sa opätovne nachádzame na vá?kach, na hrane krehkej rovnováhy, a nechceme, aby sme sa potopili. Dochádza k paradoxu: zatia? ?o vä??inu svetovej populácie spájajú 

rovnaké ?a?kosti, su?ujú ju vá?ne potravinové, ekologické a pandemické krízy, ako aj ?oraz ?kandalóznej?ia planetárna nespravodlivos?, zopár mocných sa sústre?uje na rezolútny boj za stranícke záujmy, vyhrabáva spod zeme spôsoby vyjadrovania, ktoré sú pre?itkom, prekres?uje zóny vplyvu a proti sebe stojace bloky. Zdá sa teda, ?e sme svedkami dramaticky infantilného scenára: v záhrade ?udstva sa namiesto starostlivosti o celok zahrávame s ohňom, s raketami a bombami, so zbraňami, ktoré spôsobujú pla? a smr? a zasypávajú spolo?ný dom popolom a nenávis?ou.

Toto sú trpké dôsledky, ak sa aj na?alej zdôrazňujú opozície bez toho, aby sme znovu objavili porozumenie, ak sa aj na?alej vehementne vnucujú vlastné despotické, imperialistické, nacionalistické a populistické modely a vízie, ak sa nezaujímame o kultúru toho druhého, ak nena?úvame volaniu oby?ajných ?udí a hlasom chudobných, ak sa neprestane manichejsky rozli?ova?, kto je dobrý a kto zlý, ak sa neusilujeme o vzájomné porozumenie a spoluprácu pre dobro v?etkých. Tieto rozhodnutia stoja pred nami. Preto?e v globalizovanom svete sa posúvame vpred len vtedy, ke? veslujeme spolo?ne, zatia? ?o ke? sa plavíme osamote, zblúdime.

V rozbúrenom mori konfliktov majme pred o?ami Dokument o ?udskom bratstve pre mier a spolu?itie vo svete, v ktorom je vyjadrená pevná nádej v plodné stretnutie medzi Západom a Východom, u?ito?né na uzdravenie príslu?ných chorôb[1]. My, veriaci v Boha a v na?ich bratov, sme tu preto, aby sme odmietli ?izola?né myslenie“, ten spôsob videnia reality, ktorý ignoruje jednotné more ?udstva, aby sa sústredilo len na svoje vlastné prúdy. Tú?ime po tom, aby sa spory medzi Východom a Západom vyrie?ili pre dobro v?etkých, nestrácajúc z pozornosti ?al?iu priepas?, ktorá sa neustále a dramaticky zvä??uje, a to priepas? medzi Severom a Juhom sveta. Nech pre vynárajúce sa konflikty nestratíme zo zrete?a latentné tragédie ?udstva, ako je katastrofa nerovností, v dôsledku ktorej vä??ina ?udí ?ijúcich na Zemi za?íva bezprecedentnú nespravodlivos?, ako je hanebná pohroma hladu a ne??astie klimatických zmien - znak nedostato?nej starostlivosti o spolo?ný domov.

V týchto otázkach, o ktorých sa v týchto dňoch diskutovalo, sa nábo?enskí lídri nemô?u neanga?ova? a neís? dobrým príkladom. Máme osobitnú rolu a toto fórum nám v tomto zmysle ponúka ?al?iu príle?itos?. Je na?ou úlohou povzbudzova? ?udstvo a pomáha? mu - tak ve?mi vzájomne závislému a zároveň tak ve?mi roztrie?tenému -, aby sa plavilo spolo?ne. Chcel by som preto na?rtnú? tri výzvy, ktoré vyplývajú z Dokumentu o ?udskom bratstve a z Deklarácie Bahrajnského krá?ovstva, o ktorých sa tu v týchto dňoch reflektovalo. Týkajú sa modlitby, vzdelávania a ?innosti.

Predov?etkým modlitba, ktorá sa dotýka srdca ?loveka. V skuto?nosti tie drámy, ktorými trpíme, a nebezpe?né roztr?ky, ktoré zakú?ame, «nerovnováhy, ktorými trpí dne?ný svet, súvisia s hlb?ou nevyrovnanos?ou, ktorá má korene v ?udskom srdci» (Gaudium et spes, 10). Tam spo?íva koreň. A tak najvä??ie nebezpe?enstvo netkvie vo veciach, v materiálnych skuto?nostiach, v organizáciách, ale v inklinácii ?udskej bytosti uzavrie? sa do hro?ej ko?e (imanencie) vlastného ega, vlastnej skupiny, vlastných malicherných záujmov. To nie je nedostatok ?isto na?ej doby, existuje to odkedy je ?lovek ?lovekom, a s Bo?ou pomocou sa to dá napravi? (porov. Enc. Fratelli tutti, 166).

Práve preto je modlitba, otvorenos? srdca vo?i Najvy??iemu, základom na o?istenie sa od sebectva, od uzavretosti, od zah?adenosti do seba (sebareferen?nosti), od fal?e a od nespravodlivosti. Ten, kto sa modlí, prijíma do svojho srdca pokoj a nutne sa stáva jeho svedkom a poslom. A pozýva, predov?etkým svojím príkladom, tých ?o sú mu podobní, aby sa nestali rukojemníkmi pohanstva, ktoré redukuje ?loveka na to, ?o sa predáva, kupuje alebo s ?ím sa zabáva, ale aby znovu objavili nekone?nú dôstojnos?, ktorú v sebe nesie vtla?enú ka?dý ?lovek. Nábo?ný ?lovek, ?lovek pokoja, je ten, ktorý krá?ajúc spolu s druhými po zemi, ich jemne a s úctou pozýva, aby pozdvihli svoj poh?ad k nebu. A nesie vo svojej modlitbe, tak ako kadidlo stúpajúce k Najvy??iemu (porov. ? 141,2), námahy a skú?ky v?etkých.

Aby sa to v?ak mohlo uskuto?ni?, je nevyhnutný jeden predpoklad: nábo?enská sloboda. V Deklarácii Bahrajnského krá?ovstva sa vysvet?uje, ?e «Boh nás nasmeroval k bo?skému daru slobody výberu», a preto ??iadna forma nábo?enského nátlaku nemô?e niekoho privies? k zmysluplnému vz?ahu s Bohom“. Ka?dé donucovanie je teda nehodné V?emohúceho, preto?e on nezveril svet otrokom, ale slobodným tvorom, ktorých plne re?pektuje. Usilujme sa teda o to, aby sloboda stvorení odzrkad?ovala zvrchovanú slobodu Stvorite?a, aby miesta kultu boli v?dy a v?ade chránené a re?pektované a aby modlitba bola podporovaná a nikdy nie brzdená. Nesta?í v?ak ude?ova? povolenia a uzna? slobodu kultu, potrebné je dosiahnu? skuto?nú slobodu nábo?enstva. A nielen ka?dá spolo?nos?, ale aj ka?dé vierovyznanie je povolané k tomu, aby si túto skuto?nos? preverovalo. Je povolané klás? si otázku, ?i Bo?ie stvorenia zvonka obmedzuje, alebo ich vnútorne oslobodzuje; ?i pomáha ?loveku odmieta? strnulos?, uzavretos? a násilie; ?i vo veriacich posilňuje pravú slobodu, ktorá neznamená robi? si, ?o sa ?loveku zachce, ale da? sa k dispozícii dobru, pre ktoré sme boli stvorení.

Ak sa výzva modlitby týka srdca, druhá výzva, vzdelávanie, sa v zásade týka mysle ?loveka. V Deklarácii Bahrajnského krá?ovstva sa uvádza, ?e «nevedomos? je nepriate?om mieru». Je to pravda – tam, kde je nedostatok príle?itostí na vzdelávanie, vzrastajú extrémizmy a zakoreňujú sa fundamentalizmy. A ak je nevedomos? nepriate?om mieru, vzdelanie je priate?om rozvoja, pokia? je to vzdelanie skuto?ne hodné ?loveka, dynamickej a vz?ahovej bytosti: teda nie strnulé a monolitické, ale otvorené výzvam a citlivé na kultúrne zmeny; nie sebareferen?né a izolujúce, ale pozorné vo?i histórii a kultúre iných; nie statické, ale skúmajúce, aby zah?ňalo rôzne a podstatné aspekty jediného ?udstva, ku ktorému patríme. To umo?ňuje zvlá?? vstúpi? do podstaty problémov nie predstierajúc, ?e sme vlastníkmi rie?enia a ?e jednoduchým spôsobom vyrie?ime zlo?ité problémy, ale s pripravenos?ou by? prítomní uprostred krízy bez toho, aby sme pod?ahli logike konfliktu. Logika konfliktu nás v?dy vedie k de?trukcii. Kríza nám pomáha premý??a? a dozrieva?. Je naozaj nedôstojné ?udskej mysle myslie? si, ?e argumenty sily prevá?ia nad silou rozumu, pou?íva? metódy minulosti na rie?enie sú?asných problémov, aplikova? na ?udské dejiny a kultúru schémy vlastné technológii alebo vyplývajúce len z pohodlnosti. Vy?aduje si to, aby sme si kládli otázky, vstúpili do krízy a vedeli vies? dialóg trpezlivo, s úctou a v duchu po?úvania; aby sme spoznali históriu a kultúru iných. Takto sa vychováva ?udská myse?, ?iví sa vzájomné porozumenie. Preto?e nesta?í poveda?, ?e sme tolerantní, musíme skuto?ne vytvori? priestor pre druhého, da? mu práva a príle?itosti. Je to spôsob myslenia, ktorý sa za?ína vzdelávaním a ktorý sú nábo?enstvá povolané podporova?.

Konkrétne by som chcel zdôrazni? tri naliehavé otázky v oblasti vzdelávania. Na prvom mieste, uznanie ?ien vo verejnej sfére: «vo vzdelávaní, v práci, pri uplatňovaní vlastných spolo?enských a politických práv“ (porov. Dokument o ?udskom bratstve). V tejto, ako aj v iných oblastiach, je vzdelanie cestou k emancipácii od historického a sociálneho dedi?stva, ktoré je v rozpore s tým duchom bratskej solidarity, ktorý by mal charakterizova? tých, ktorí sa klaňajú Bohu a milujú blí?neho.

Na druhom mieste, «ochrana základných práv detí» (tamtie?), aby vyrastali vzdelávané, opatrované, sprevádzané, aby neboli odsúdené na ?ivot v zajatí hladu a vý?itiek násilia. Vychovávajme, a to aj sami seba, k tomu, aby sme sa na krízy, problémy, vojny pozerali o?ami detí: a to nie je naivná dobromyse?nos?, ale prezieravá múdros?, preto?e jedine pri pamätaní na ne sa bude pokrok odzrkad?ova? v nevinnosti, a nie v profite, a pomô?e budova? budúcnos? na mieru ?loveka.

Vzdelávanie, ktoré sa za?ína v kruhu rodiny, pokra?uje v kontexte komunity, dediny alebo mesta. Preto by som chcel zdôrazni?, na tre?om mieste, výchovu k ob?ianstvu, k spolo?nému ?ivotu v úcte a zákonnosti. A osobitne dôle?itos? samotného «konceptu ob?ianstva», ktorý «je zalo?ený na rovnosti práv a povinností». Je potrebné sa v tom anga?ova?, aby sa «v na?ich spolo?nostiach uplatnil koncept plnoprávneho ob?ianstva a upustilo sa od diskrimina?ného pou?ívania termínu men?ina, ktorý so sebou nesie zárodky pocitu izolovanosti a menejcennosti; tento termín pripravuje pôdu pre nepriate?stvo a nezhody, pri?om odníma výdobytky nábo?enských a ob?ianskych práv niektorým ob?anom, ?ím ich diskriminuje» (tam?e).

Tak sa dostávame k poslednej z troch výziev, ktorá sa týka ?innosti, mohli by sme poveda? ?udských síl. Deklarácia Bahrajnského krá?ovstva u?í, ?e ?ke? niekto hlása nenávis?, násilie a rozpory, znesväcuje Bo?ie meno“. Tí, ktorí sú nábo?ensky zalo?ení, odmietajú tieto veci bez akéhoko?vek zdôvodnenia. Dôrazne hovoria ?nie“ rúhavosti vojny a pou?ívaniu násilia. A takto vyslovené ?nie“  premieňajú dôsledne na skutky. Preto?e nesta?í poveda?, ?e nejaké nábo?enstvo je pokojamilovné, ale je potrebné odsúdi? a izolova? násilníkov, ktorí zneu?ívajú jeho meno. Nesta?í sa len di?tancova? od netolerancie a extrémizmu, treba proti tomu aj kona?. «Preto je nevyhnutné zastavi? podporovanie teroristických hnutí prostredníctvom financií, zbraní, plánovania ?i ospravedlňovania, aj prostredníctvom médií. V?etko toto treba pova?ova? za medzinárodné zlo?iny, ktoré ohrozujú svetovú bezpe?nos? a mier. Treba tie? odsúdi? terorizmus vo v?etkých jeho formách a prejavoch» (Dokument o ?udskom bratstve). Aj ideologický terorizmus.

Nábo?enský ?lovek, ?lovek pokoja, sa tie? stavia proti pretekom v zbrojení, vojnovému obchodovaniu, trhu so smr?ou. Podporuje nie ?spojenectvá proti niekomu“, ale cesty stretávania sa so v?etkými: bez sklzov do relativizmu alebo synkretizmu sleduje len jednu cestu, cestu bratstva, dialógu a mieru. Toto sú jeho ?áno“. Vydajme sa touto cestou, drahí priatelia: roz?írme svoje srdcia pre brata, krá?ajme vpred po ceste vzájomného poznania. Upevňujme medzi sebou navzájom silnej?ie putá, bez dvojtvárnosti a bez strachu, v mene Stvorite?a, ktorý nás postavil spolo?ne do sveta ako strá?cov na?ich bratov a sestier. A ak sa rôzni mocnári medzi sebou vyjednávajú kvôli záujmom, peniazom a mocenským stratégiám, uká?me, ?e je mo?ná aj iná cesta stretnutia. Cesta mo?ná a potrebná, preto?e sila, zbrane a peniaze nikdy nezafarbia budúcnos? farbou mieru. Stretajme sa teda pre dobro ?loveka a v mene Toho, ktorý miluje ?loveka a ktorého meno je Pokoj. Podporujme konkrétne iniciatívy, aby cesta ve?kých nábo?enstiev bola ?oraz aktívnej?ia a stálej?ia, aby bola pre svet svedomím mieru! A tu sa na v?etkých obraciam s úprimnou výzvou na ukon?enie vojny na Ukrajine a na za?atie serióznych mierových rokovaní.

Stvorite? nás vyzýva, aby sme konali zvlá?? v prospech toho preve?kého mno?stva jeho stvorení, ktorým sa stále nedostáva patri?ný priestor v agendách mocných: chudobní, nenarodení, starí, chorí, migranti... Ak my, ktorí veríme v Boha milosrdenstva, nepo?úvame ubiedených a nedávame hlas tým, ktorí ho nemajú, kto to urobí? Bu?me na ich strane, sna?me sa prís? na pomoc ?loveku zranenému a skú?anému! Týmto spôsobom privoláme na svet po?ehnanie Najvy??ieho. On nech osvieti na?e kroky a zjednotí na?e srdcia, na?e mysle a na?e sily (porov. Mk 12,30), aby sa klaňanie sa Bohu spájalo s konkrétnou a bratskou láskou k blí?nemu: aby sme spolo?ne boli prorokmi spolu?itia, tvorcami jednoty, budovate?mi pokoja.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-zk, jb-

[1] «Západ by mohol nájs? v kultúre Východu liek na niektoré svoje duchovné a nábo?enské choroby, spôsobené prevládajúcim materializmom. A Východ by mohol nájs? v kultúre Západu mnohé prvky, ktoré by mu mohli pomôc? uchráni? sa od slabosti, rozdelenia, konfliktu, ?i vedeckého, technického a kultúrneho úpadku. Je dôle?ité venova? pozornos? nábo?enským, kultúrnym a historickým rozdielom, ktoré sú podstatným prvkom formovania osobnosti, ako aj kultúry a civilizácie Východu. Rovnako je v?ak dôle?ité upevňova? v?eobecné a spolo?né ?udské práva, ktoré prispievajú k zaisteniu dôstojného ?ivota pre v?etkých ?udí na Východe i na Západe» (Dokument o ?udskom bratstve pre mier a spolu?itie vo svete, 4. február 2019).