杏MAP导航

Duchovný testament

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého idem vyjadri? aspoň nieko?ko pocitov, ako sa mi to patrí v ?ase, ke? dovr?ujem 83 rokov.

Som synom farnosti Najsvätej?ej Trojice v Udavskom, a tak neopísate?nej Trojici patrí moja prvá v?aka za v?etky dobrodenia lásky, ktorými ma naplnila. 

?akujem Pánu Bohu za mojich rodi?ov, za chudobu, v ktorej som vyrastal, a za bohatú vieru, v ktorej dozrelo moje kňazské povolanie. ?akujem za moju mamu,

s ktorou ?ijem v spolo?enstve svätých, a prosím o zaslú?enú odmenu pre môjho otca, jednoduchého robotníka, ktorý sa a? do konca namáhal, aby si zabezpe?il chlieb, najmä po?as vojny.

Vyrastajúc v tradícii viery v katolíckej farnosti, som absolvoval osemro?né gymnaziálne ?túdiá v zmie?anom prostredí, ale pod vedením skvelého kňaza, profesora nábo?enstva. Spolu s mojou mamou boli títo dvaja kňazi (Hések a Dr. Hlavá?) nástrojmi Prozrete?nosti pri formovaní môjho povolania.

Som v?a?ný svojmu biskupovi Mons. ?árskemu, ktorý ma po dvoch rokoch ?túdií na Teologickej fakulte v Bratislave poslal v roku 1945 do Ríma, do Pápe?ského kolégia Nepomucenum, ktorého som bol po kňazskej vysviacke v Lateráne a prvej svätej om?i (len osamote, 13. 3. 1949, ke??e bolo príbuzným zabránené prís?) vymenovaný za vicerektora - ekonóma. Predsa v?ak, v?dy som miloval svoj národ a svoju vlas?.

?akujem Bo?ej prozrete?nosti, ?e takto dala môjmu ?ivotu zvrat tým, ?e ma pripútala k Rímu. Bo?ia ruka viedla v?etky moje ?ivotné kroky: vy??ie ?túdiá, slu?bu v rôznych rímskych dikastériách v oblasti vierouky, na Kongregácii pre biskupov, a? kým si ma nový pápe?, Ján Pavol II., nevybral za generálneho sekretára Biskupskej synody. On sám si prial osobne na mňa vlo?i? ruky 15. septembra 1979 v Sixtínskej kaplnke, on ma viedol pri organizovaní zhroma?denia, bol som s ním v takmer spontánnom súzvuku my?lienok, radostí a utrpení.

Jemu v?a?ím aj za najkraj?ie a najdlh?ie obdobie svojho ?ivota, ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. ?estnás? rokov slu?by, ktorá ma naplno chytila za srdce a venoval som jej v?etku energiu, v in?pirovanom zmysle môjho programu: ?Ut Ecclesia aedificetur“ (Aby sa Cirkev vzmáhala). Vnímal som túto slu?bu ako príspevok k budovaniu a rastu mystického tela Cirkvi a miloval som mladé misijné cirkvi v celej ich kráse a krehkosti: slávnosti, biskupov a misionárov, seminaristov, reho?né sestry, ?ud, ?asto chudobný. Bolo pekné namáha? sa a trpie? pre túto ?ivú misionársku Cirkev!

Musím poveda?, ?e som dostal ove?a viac, ako som bol schopný da?, a neustále aj po nieko?kých rokoch dostávam prejavy v?a?nosti. Zo svojej strany prosím o odpustenie, ak som sa niekedy cítil, ?e musím postupova? tvrdo. Prosím o odpustenie Boha i ?udí za chyby, ktorých som sa dopustil.

Som v?a?ný Jánovi Pavlovi II. za jeho poslednú delikátnu pozornos?, ke? ma poslal predseda? Pápe?skému výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy. ?akujem Bohu za hlbokú skúsenos? z Guadalajary v roku 2004, z Murcie a zo Slovenska. Kie? by som bol hoden prija? ?viatikum“ v poslednej chvíli!

S nesmiernou rados?ou som privítal zvolenie Benedikta XVI. a sledujem jeho plodnú petrovskú slu?bu. Dominus conservet eum! (Nech ho Pán zachová!)

Zverujem svoju du?u milosrdenstvu Boha, bohatého na milosrdenstvo, aby som mohol vidie? Kristovu tvár v Otcovom objatí! Nech ma Duch privedie na tento Svätý vrch!

26. februára 2007

Jozef kardinál Tomko

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-mh, jb-