杏MAP导航

Zhroma?dili sme sa okolo Pánovho oltára, aby sme sa modlili a vyjadrili posledný bratský pozdrav kardinálovi Jozefovi Tomkovi, ktorého si Pán povolal k sebe vo veku 98 rokov. Bol najstar?ím z kardinálov.

Konáme to pohnutí a podporovaní tou vierou, ktorá nás uis?uje, ako nám povedal svätý Pavol v prvom ?ítaní svätej om?e, ?e pri strate tohto pozemského príbytku dostaneme od Boha príbytok nie ?udskou rukou zhotovený, ve?ný dom v nebi (porov. 2 Kor 5,1), v jednote s Bohom a v nesmiernosti jeho lásky.

Celý dlhý a intenzívny ?ivot kardinála Tomka bol zasvätený slu?be Bohu a bratom a, takmer celý, venovaný slu?be tu v Rímskej kúrii.

V priebehu rokov zastával mno?stvo úradov, ktoré v?dy pova?oval za ?povolanie slú?i?“.

Spolu s ním odchádza postava, ktorá robila ?es? Rímskej kúrii pevnou vierou, ktorá ho charakterizovala, opravdivou spiritualitou, ?ivým cirkevným cítením - ?sensus Ecclesiae“, ve?kou rovnováhou v úsudku, umiernenos?ou, zdravým rozumom, prívetivos?ou a jemnocitom vo vystupovaní.

Ve?mi mladý vstúpil do seminára za Ko?ickú diecézu. Len ?o sa v roku 1945 skon?ila Druhá svetová vojna, Jozef Tomko bol vyslaný svojím biskupom do Ríma, aby dokon?il ?túdiá na Pápe?skej lateránskej univerzite, kde získal doktorát z kánonického práva, a potom si urobil doktorát z teológie a sociálnych vied na Gregoriánskej univerzite.

Po ukon?ení ?túdií mu historické udalosti v jeho krajine, v dôsledku nástupu ?eskoslovenskej socialistickej republiky a odporu komunistickej vlády vo?i Katolíckej cirkvi, zabránili v návrate do vlasti. Tak bol 12. marca 1949 vysvätený za kňaza tu v Ríme a inkardinovaný (za?lenený) do Rímskej diecézy. Spo?iatku mu bola zverená úloha vicerektora Pápe?ského kolégia Nepomucenum.

V roku 1962 bol prijatý na vtedaj?iu Kongregáciu Svätého ofícia, kde sa v?aka svojej zjavnej teologickej príprave, stal ?oskoro vedúcim úradu pre vierouku. V tých rokoch publikoval rad ?lánkov a textov, ktoré upútali pozornos? pre svoju vierou?nú kompetentnos? a jasnos? výkladu.

V decembri 1974 ho pápe? Pavol VI. vymenoval za podsekretára Kongregácie pre biskupov.

Dňa 12. júla 1979 mu pápe? Ján Pavol II. zveril úrad generálneho sekretára Biskupskej synody a prial si osobne mu udeli? biskupskú vysviacku. Ke??e iba ve?mi málo ?udí mohlo dosta? povolenie od ?esko-slovenskej vlády prís? zo Slovenska do Ríma, biskupská vysviacka sa neuskuto?nila vo Vatikánskej bazilike, ale v Sixtínskej kaplnke, a z vôle pápe?a bola osobitne slávnostná, preto?e pápe? chcel zdôrazni? svoju blízkos? Slovensku a celej uml?anej Cirkvi v tej tak tvrdej a ?a?kej situácii pre katolíkov ?ijúcich na druhej strane toho, ?o Churchill nazval ??eleznou oponou“.

Ako motto pre biskupský erb si zvolil slová svätého Pavla: ?Ut Ecclesia aedificetur“ (Aby sa Cirkev vzmáhala). A budova? Cirkev a slú?i? jej bolo úsilím, ?i lep?ie povedané celo?ivotnou vá?ňou kardinála Tomka.

Ako generálny sekretár sa arcibiskup Tomko usiloval rozvinú? ?innos? Biskupskej synody, ktorá bola in?titúciou vo svojich po?iatkoch, preto?e ju pár rokov predtým vytvoril Pavol VI. Arcibiskup Tomko sa jej sna?il vtla?i? silný dynamizmus, konajúc v úzkej spolupráci s pápe?om Jánom Pavlom II., s ktorým cítil v?dy hlboký súzvuk a priate?stvo. V tých rokoch vydal monografiu s názvom ?Biskupská synoda, povaha, metóda, perspektívy“, ktorá bola ve?mi oceňovaná.

Po?as ?iestich rokov ako sekretár Synody mal kardinál Tomko viackrát za úlohu zastupova? pápe?a a Svätú stolicu na stretnutiach biskupov v rôznych ?astiach sveta. Mal tak mo?nos? nadobudnú? hlboké poznanie reality mnohých miestnych cirkví a zakúsi? kolegialitu v cítení i v ?inoch.

Týmto spôsobom ho Prozrete?nos? pripravila na roz?írenie srdca v dimenzii univerzálnej Cirkvi. A tak bol v roku 1985 menovaný za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a hne? nato kreovaný za kardinála.

Presved?ený, ?e ?Boh otvára Cirkvi horizonty ?udstva, ktoré je pre semeno evanjelia pripravenej?ie“ (Redemptoris missio, 3), kardinál dal príklad ve?kého misionárskeho a apo?tolského nasadenia.

Okam?ite sa postaral o priame kontakty s tými, ?o pôsobili na misijných územiach. S duchom otvorenosti vo?i národom a zmyslom pre univerzálnos? vynalo?il v?etku svoju energiu na stovku ciest na územia zverené jeho dikastériu, pri?om v?dy kládol do centra svojich príhovorov Krista a prejavoval ve?kého ducha otvorenosti vo?i národom, ich kultúram, a zmysel pre univerzálnos?.

Monografia ?Na misijných cestách“, vydaná v roku 2008, dokumentuje ve?ký misionársky nepokoj, ktorý ho podnecoval, a to, ?o kardinál Tomko urobil v prospech misijného rozvoja a posilnenia miestnych cirkví: vytvorenie mnohých nových diecéz, reformu seminárov, vybudovanie nových kostolov, vzdelávacích centier, sociálnych centier, vylep?enie misijnej spolupráce organizovanej Pápe?skými misijnými dielami v mnohých krajinách.

V duchovnom testamente, napísanom 26. februára 2007, kardinál Tomko potvrdzuje, ?e slu?ba vykonávaná na ?ele Kongregácie pre evanjelizáciu národov ho ?chytila za srdce“, a upresňuje: ?túto slu?bu som vnímal ako príspevok k budovaniu a rastu mystického tela Cirkvi a miloval som mladé misijné cirkvi v celej ich kráse a krehkosti: slávnosti, biskupov a misionárov, seminaristov, reho?né sestry, ?ud, ?asto chudobný. Bolo pekné namáha? sa a trpie? pre túto ?ivú misionársku Cirkev“! (Z duchovného testamentu)

Ukon?iac z dôvodu dosiahnutia kánonického veku úlohu prefekta Dikastéria pre evanjelizáciu národov, bol menovaný za predsedu Pápe?ského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy.

Viac krát ho poveril ?i u? Ján Pavol II. alebo Benedikt XVI., aby zastupoval pápe?a na mimoriadnych sláveniach. Spomeniem aspoň to, ke? bol osobitným vyslancom Benedikta XVI. na storo?nici posviacky kostola Nepo?kvrneného po?atia  v Moskve v roku 2011. Pri tej príle?itosti, hovoriac po rusky, kardinál Tomko spomenul slávnu, hoci ve?mi bolestnú minulos?, a prejavil uznanie novému nábo?enskému prebudeniu v ruskej spolo?nosti po udalostiach roku 1989.

Teraz v modlitbe zverujeme tohto ná?ho spolubrata Bohu, aby mu vo svojej nesmiernej láske dal tú rados? a ten pokoj, ktoré si zaslú?il svojou vernou a ve?kodu?nou slu?bou Cirkvi, pápe?ovi a Svätej stolici.

V evanjeliu sme po?uli: ?Veríte v Boha, verte aj vo mňa. ... Idem vám pripravi? miesto. ... [Potom] zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Jn 14,1.2.3).

Sú to slová vyslovené po?as Poslednej ve?ere, ke? apo?toli smerovali k stretu so zdanlivým zlyhaním Je?i?a v jeho smrti na krí?i. ?Veríte v Boha, verte aj vo mňa“. Aj my sa prid??ame týchto slov, ke? slú?ime svätú om?u za zosnulého kardinála, a prosíme Boha, aby aj nám doprial zakon?i? ná? pozemský beh v bezvýhradnej vernosti a s neustálym nasadením v slu?be Cirkvi a bratom, o ?om nám kardinál Tomko zanechal pou?né svedectvo.

(Preklad: Marek Vaňu? SVD / Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-jb-