杏MAP导航

Tla?ovú konferenciu na palube lietadla, ktorá bola pre krátkos? letu obmedzená na necelých 20 minút, moderoval riadite? Tla?ového strediska Svätej stolice Matteo Bruni: Dobrý ve?er v?etkým. Va?a Svätos?, ?akujeme vám za tieto dva dni s Vami. Ako ste videli, v týchto dňoch s Vami cestuje pribli?ne 70 novinárov vrátane troch z Malty. Mô?eme za?a? azda práve otázkou maltského novinára, je to Andrea Rossitto z Maltskej televízie.

Andrea Rossitto (TVM, Maltská televízia):

Va?a Svätos?, predov?etkým Vám ?akujem za Va?u prítomnos? na Malte. Moja otázka sa týka dne?ného ranného prekvapenia v kaplnke, kde je pochovaný sv. Giorgio Preca: ?o vás motivovalo k tomu, aby ste urobili toto prekvapenie pre Mal?anov, a ?o si budete pamäta? z tejto náv?tevy Malty? A ako je na tom Va?e zdravie? Videli sme Vás na tejto ve?mi intenzívnej ceste. I?lo to dobre? Ve?mi pekne Vám ?akujem.

Pápe? Franti?ek:

?Moje zdravie je trochu vrto?ivé, preto?e mám problém s kolenom, ktorý mi spôsobuje problémy pri chôdzi, pri krá?aní, je to trochu nepríjemné, ale zlep?uje sa to, aspoň mô?em chodi?. Pred dvoma tý?dňami som nemohol robi? ni?. Je to pomalé, uvidíme, ?i sa to vráti, ale je tu pochybnos?: v tomto veku neviete, ako sa ?hra skon?í“, dúfajme, ?e to dopadne dobre.

A teda k Malte. S náv?tevou som bol spokojný, videl som realitu Malty, nad?enie ?udí bolo pôsobivé, tak na Goze, ako aj na Malte, vo Vallette a na ?al?ích miestach. Ve?ké nad?enie na cestách, bol som ohromený. Bolo to trochu krátko. Problém, ktorý som videl – aj pre vás jeden z problémov – je migrácia.

 Problém migrantov je vá?ny, preto?e Grécko, Cyprus, Malta, Taliansko, ?panielsko, to sú krajiny, ktoré sú najbli??ie k Afrike a Blízkemu východu, a oni sa tu vylo?ujú, prichádzajú sem.

Migranti musia by? v?dy prijatí! Problémom je, ?e ka?dá vláda musí poveda?, ko?ko ich mô?e normálne prija?, aby tam mohli ?i?. To si vy?aduje dohodu s európskymi krajinami, z ktorých nie v?etky sú ochotné prija? migrantov. Zabúdame, ?e Európu vytvorili migranti? Ale tak to u? chodí... Aspoň nenechávajte v?etko bremeno na susedné krajiny, ktoré sú také ?tedré, a Malta je jednou z nich.

Dnes som bol v prijímacom centre pre migrantov a veci, ?o som tam po?ul, sú hrozné: utrpenie týchto ?udí, kým sa sem dostali, a potom tie ?lágre“ – sú to lágre na líbyjskom pobre?í, ke? ich posielajú spä?. To sa zdá by? zlo?inným. A preto si myslím, ?e je to problém, ktorý sa dotýka srdca v?etkých. Tak, ako sa Európa ve?koryso správa k Ukrajincom, ktorí klopú na dvere, tak sa správa aj k ostatným, ktorí prichádzajú zo Stredomoria.

Týmto bodom som ukon?il svoju náv?tevu a ve?mi sa ma to dotklo, preto?e som po?ul svedectvá o utrpeniach, ktoré sú viac-menej podobné tým, ktoré – myslím, ?e som vám o nich hovoril – sú v tej malej kni?ke, ktorá vy?la v ?paniel?ine Hermanito - ?Bra?ek“, a v?etky tie ?krí?ové cesty“ týchto ?udí. Jeden z tých, ktorí dnes hovorili, musel zaplati? ?tyrikrát. Prosím vás, aby sme sa nad tým zamysleli. ?akujem.“

Jordi Antonelo Barcia (Radio Nacional de España, ?panielsky ?tátny rozhlas):

Dobrý ve?er, Va?a Svätos?. ... Po?as letu na Maltu ste kolegovi povedali, ?e cesta do Kyjeva ?je na stole“, a na Malte ste sa viackrát zmienili o svojej blízkosti k ukrajinskému ?udu. V piatok po?ský prezident v Ríme ponechal otvorené dvere pre cestu na po?ské hranice. Dnes nás zasiahli zábery z dediny Bu?a ne?aleko Kyjeva, ktorú opustila ruská armáda, a kde Ukrajinci na?li na ulici desiatky m?tvol, niektoré so zviazanými rukami, akoby ich popravili. Zdá sa, ?e dnes je va?a prítomnos? v tej oblasti ?oraz potrebnej?ia. Myslíte si, ?e je takáto cesta uskuto?nite?ná? A aké podmienky by museli by? splnené, aby ste tam mohli ís??

Pápe? Franti?ek:

??akujem, ?e ste mi dnes povedali túto správu, o ktorej som nevedel. Vojna je v?dy krutos?, ne?udská vec a je v rozpore s ?udským duchom, nehovorím kres?anským, ale ?udským. Je to Kainov duch. Som ochotný urobi? v?etko, ?o sa dá; a Svätá stolica, najmä diplomatická zlo?ka, kardinál Parolin, Mons. Gallagher, robia v?etko, v?etko; nemo?no zverejňova? v?etko, ?o robia, z dôvodu obozretnosti, dôvernosti, ale pracujeme na maximum.

Jednou z mo?ností je cesta. Sú dve mo?né cesty: jedna, po?ský prezident ma po?iadal, aby som poslal kardinála Krajewského nav?tívi? Ukrajincov, ktorí boli prijatí v Po?sku. U? dvakrát tam i?iel s dvoma sanitkami a zostal tam s nimi, ale urobí to aj inokedy, je ochotný to urobi?. Na druhú cestu sa ma niekto pýtal, viac ako jeden: úprimne som povedal, ?e tam plánujem ís?, povedal som, ?e ochotný som v?dy, neexistuje ?iadne apriórne «nie», som k dispozícii.

A moje my?lienky oh?adom tejto cesty... Otázka znela takto: ?Po?uli sme, ?e uva?ujete o ceste na Ukrajinu.“ Odpovedal som: ?Je to na stole“, ten plán tam je, ako jeden z návrhov, ktoré pri?li, ale neviem, ?i sa to bude da? uskuto?ni?, ?i je to vhodné, ?i by to bolo najlep?ie, alebo ak je to vhodné, tak to musím urobi? - toto v?etko je vo vzduchu. Potom, u? dlh?í ?as sa uva?ovalo o stretnutí s patriarchom Kirillom: na tomto sa pracuje, pracuje sa na tom a uva?uje sa uskuto?ni? to na Blízkom východe. Toto je sú?asný stav vecí.“

Gerry O’Connell (?asopis America Magazine):

Svätý Ot?e, po?as tejto cesty ste nieko?kokrát hovorili o vojne. V?etci sa pýtajú, ?i ste od za?iatku vojny hovorili s prezidentom Putinom, a ak nie, ?o by ste mu povedali dnes?

Pápe? Franti?ek:

?Veci, ktoré som povedal autoritám ka?dej strany, sú verejné. Ni? z toho, ?o som povedal, nie je rezervované pre mňa. To, o ?om som sa rozprával s patriarchom, on pekne  publikoval vo vyhlásení to, ?o sme si povedali. ?alej, s prezidentom Ruska sme sa po?uli koncom roka, ke? mi zavolal, aby mi zablaho?elal, a rozprávali sme sa. ?alej, prezident Ukrajiny, aj s tým som sa po?ul, dva razy.

A uvedomil som si v prvý deň vojny, ?e by som mal ís? na ve?vyslanectvo a porozpráva? sa s ve?vyslancom, ktorý je zástupcom ?udu, a polo?i? mu otázky a poveda? mu svoje dojmy v tejto veci. Toto sú oficiálne kontakty, ktoré som mal. V prípade Ruska som to urobil prostredníctvom ve?vyslanectva.

Okrem toho som sa po?ul aj s kyjevským vy??ím arcibiskupom Mons. ?ev?ukom. A potom mi ka?dé dva-tri dni pravidelne volala jedna z vás, Elisabetta Piqué, ktorá je teraz v Odese, ale ozvala sa mi, ke? bola vo ?vove. Rozpráva mi, ako sa veci majú. Hovoril som tie? s rektorom tamoj?ieho seminára s posolstvom pre seminaristov a tamoj?ích ?udí.

Som v kontakte aj s jedným z va?ich zástupcov. A ke? o tom hovorím, chcel by som vám vyjadri? sústras? pre va?ich kolegov, ktorí padli. Z tej ?i onej strany, to je jedno. Ale va?a práca je pre spolo?né dobro a títo ?udia padli v slu?bách spolo?ného dobra, informovania. Nezabúdajme na nich. Boli odvá?ni a modlím sa za nich, aby Pán odmenil ich prácu. To sú kontakty, ktoré som mal a? do tejto chvíle.“

Gerry O’Connell:

Ale aký by bol Vá? odkaz prezidentovi Putinovi, keby ste mali mo?nos? s ním hovori??

Pápe? Franti?ek:

?Odkaz, ktorý som dal v?etkým autoritám, je ten, ktorý robím verejne. Nepou?ívam dvojakú re?. Je to v?dy to isté. Myslím, ?e pod va?ou otázkou je aj pochybnos? o spravodlivých alebo nespravodlivých vojnách. Ka?dá vojna sa rodí z nespravodlivosti, v?dy. Preto?e je to vojnová schéma, nie je to schéma mieru.

Napríklad investovanie do nákupu zbraní. Hovoria mi: Ale my ich potrebujeme, aby sme sa mohli bráni?. - A toto je vojnová schéma. Ke? sa skon?ila Druhá svetová vojna, v?etci si vydýchli a povedali: ?U? nikdy viac vojnu: mier!“, a za?ala sa vlna práce za mier, aj s dobrou vô?ou nevyrába? zbrane, v?etky,

ani atómové, v tom ?ase, po Hiro?ime a Nagasaki. Bola to ve?ká dobrá vô?a.

Po sedemdesiatich, osemdesiatich rokoch sme na to v?etko zabudli. Je to tak: vojnová schéma sa nanucuje. To?ko nádeje sa vkladalo do práce OSN v tom ?ase. Vojnová schéma sa v?ak opä? presadila. Nedoká?eme, nie sme schopní myslie? pod?a inej schémy, preto?e u? nie sme navyknutí myslie? v schéme mieru.

Boli tu ve?kí ?udia: Gándhí a mnohí ?al?í, ktorých spomínam v závere (encykliky) Fratelli tutti, ktorí stavili na schému mieru. Ale my sme tvrdohlaví! Ako ?udstvo sme tvrdohlaví. Sme zamilovaní do vojen, do Kainovho ducha. Nie náhodou je na za?iatku Biblie tento problém: ?kainovský“ duch zabíjania namiesto ducha pokoja. ?Ot?e, nemo?no!...“

Poviem vám nie?o osobné: ke? som v roku 2014 i?iel do Redipuglie a videl som tie mená, plakal som. Skuto?ne som plakal, s horkos?ou. O rok alebo dva neskôr, na Deň zosnulých, som i?iel celebrova? do Anzia a aj tam som videl chlapcov, ktorí padli pri vylodení v Anziu: boli tam mená, v?etko mladí mu?i. A aj tam som plakal. Naozaj. Nerozumel som tomu.

Treba plaka? nad hrobmi. Re?pektujem to, preto?e je to politický problém, ale ke? sa konala spomienka na vylodenie v Normandii, hlavy vlád sa zi?li, aby si ho pripomenuli, ale nepamätám si, ?e by niekto hovoril o tridsiatich tisícoch mladých vojakov, ktorí zostali na plá?ach. Otvárali sa ?lny, vychádzali von a boli rozstrie?aní gu?ometmi, tam na plá?ach.

Na mláde?i nezále?í? To ma núti premý??a? a vyvoláva vo mne boles?. Som smutný z toho, ?o sa dnes deje. Neberieme si pou?enie. Nech sa Pán zmiluje nad nami, nad nami v?etkými. V?etci sme vinní!“

Matteo Bruni:

?akujem, Va?a Svätos?. U? nás v tejto chvíli aj trochu tla?í ?as...

Pápe? Franti?ek:

??akujem ve?mi pekne za va?u prácu, za informovanie, ve?ká v?aka! A dúfam, ?e sa opä? uvidíme na niektorej z budúcich ciest. ?akujem vám za trpezlivos? a za va?e informácie. A krá?ajme vpred! ?akujem! ??astné pristátie!“

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-mh, jb-