笔á辫别? pri návrate z Malty: ?Sme zamilovaní do vojen... Na mláde?i nezále?í?“
Svätý Otec hovoril aj o svojom zdravotnom stave, ktorý mu umo?nil absolvova? cestu na Maltu, hoci dva tý?dne predtým mal vá?ne ?a?kosti s chôdzou. Oh?adom budúcnosti vyjadril nádej na zlep?enie, no zároveň poukázal na svoj vek.
Zo stretnutí s obyvate?mi Malty si pápe? odná?a silné dojmy: ?Ve?ké nad?enie na cestách, bol som ohromený“. Ako dodal, náv?teva ?bola trochu krátka.“ Pred novinármi zvlá?? spomenul osobné stretnutia s migrantmi, ktoré boli závere?ným bodom náv?tevy: ?Tak, ako sa Európa ve?koryso správa k Ukrajincom, ktorí klopú na dvere, tak aj k ostatným, ktorí prichádzajú zo Stredomoria.“ Pripomenul ich situáciu v lágroch na území Líbye a potrebu od?ah?i? krajiny priameho kontaktu zo strany ostatných európskych krajín.
Oh?adom vojny na Ukrajine pápe? uistil o intenzívnom mierovom úsilí Svätej stolice: ?Vojna je v?dy krutos?, ne?udská vec a je v rozpore s ?udským duchom, nehovorím kres?anským, ale ?udským. Je to Kainov duch. Som ochotný urobi? v?etko, ?o sa dá; a Svätá stolica, najmä diplomatická zlo?ka, kardinál Parolin, Mons. Gallagher, robia v?etko, v?etko; nemo?no zverejňova? v?etko, ?o robia, z dôvodu obozretnosti, dôvernosti, ale pracujeme na maximum.“
K svojej eventuálnej ceste do Kyjeva Svätý Otec uviedol, ?e prebieha zva?ovanie situácie: ?Úprimne som povedal, ?e tam plánujem ís?, povedal som, ?e som v?dy k dispozícii, neexistuje ?iadne apriórne «nie», som k dispozícii“. Pápe? tie? potvrdil pokra?ovanie prípravy stretnutia s patriarchom Kirillom, ktoré sa rysuje na Blízkom východe.
V odpovedi na priamu otázku pápe? Franti?ek uviedol, ?e pri nedávnej náv?teve ruského ve?vyslanectva komunikoval so samotným ve?vyslancom,
ale s prezidentom Putinom bol naposledy v priamom kontakte, ke? prijal v decembri jeho telefonát. Hovoril aj o svojom spojení s Ukrajinou, ke? sa dvakrát telefonicky rozprával s prezidentom Zelenským, telefonoval s kyjevským vy??ím arcibiskupom ?ev?ukom a z Ukrajiny dostáva priame informácie aj od argentínskej novinárky. Pápe? vyzdvihol obety, ktoré priná?ajú novinári s nasadením ?ivotov v slu?be spolo?nému dobru.
?Ale aký by bol Vá? odkaz prezidentovi Putinovi, keby ste mali mo?nos? s ním hovori??“ – opýtal sa novinár Gerry O’Connell z ?asopisu America Magazine. Pápe? odpovedá:
?Odkaz, ktorý som dal v?etkým autoritám, je ten, ktorý robím verejne. Nepou?ívam dvojakú re?. Je to v?dy to isté. Myslím, ?e pod va?ou otázkou je aj pochybnos? o spravodlivých alebo nespravodlivých vojnách. Ka?dá vojna sa rodí z nespravodlivosti, v?dy. Preto?e je to vojnová schéma, nie je to schéma mieru.
Napríklad investovanie do nákupu zbraní. Hovoria mi: Ale my ich potrebujeme, aby sme sa mohli bráni?. - A toto je vojnová schéma. Ke? sa skon?ila Druhá svetová vojna, v?etci si vydýchli a povedali: ?U? nikdy viac vojnu: mier!“, a za?ala sa vlna práce za mier, aj s dobrou vô?ou nevyrába? zbrane, v?etky, ani atómové, v tom ?ase, po Hiro?ime a Nagasaki. Bola to ve?ká dobrá vô?a.
Po sedemdesiatich, osemdesiatich rokoch sme na to v?etko zabudli. Je to tak: vojnová schéma sa nanucuje. To?ko nádeje sa vkladalo do práce OSN v tom ?ase. Vojnová schéma sa v?ak opä? presadila. Nedoká?eme, nie sme schopní myslie? pod?a inej schémy, preto?e u? nie sme navyknutí myslie? v schéme mieru.
Boli tu ve?kí ?udia: Gándhí a mnohí ?al?í, ktorých spomínam v závere (encykliky) Fratelli tutti, ktorí stavili na schému mieru. Ale my sme tvrdohlaví! Ako ?udstvo sme tvrdohlaví. Sme zamilovaní do vojen, do Kainovho ducha. Nie náhodou je na za?iatku Biblie tento problém: ?kainovský“ duch zabíjania namiesto ducha pokoja. ?Ot?e, nemo?no!...“
Poviem vám nie?o osobné: ke? som v roku 2014 i?iel do Redipuglie a videl som tie mená, plakal som. Skuto?ne som plakal, s horkos?ou. O rok alebo dva neskôr,
na Deň zosnulých, som i?iel celebrova? do Anzia a aj tam som videl chlapcov, ktorí padli pri vylodení v Anziu: boli tam mená, v?etko mladí mu?i. A aj tam som plakal. Naozaj. Nerozumel som tomu.
Treba plaka? nad hrobmi. Re?pektujem to, preto?e je to politický problém, ale ke? sa konala spomienka na vylodenie v Normandii, hlavy vlád sa zi?li, aby si ho pripomenuli, ale nepamätám si, ?e by niekto hovoril o tridsiatich tisícoch mladých vojakov, ktorí zostali na plá?ach. Otvárali sa ?lny, vychádzali von a boli rozstrie?aní gu?ometmi, tam na plá?ach.
Na mláde?i nezále?í? To ma núti premý??a? a vyvoláva vo mne boles?. Som smutný z toho, ?o sa dnes deje. Neberieme si pou?enie. Nech sa Pán zmiluje nad nami, nad nami v?etkými. V?etci sme vinní!“
-jb-
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
