杏MAP导航

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Ú?astníci synody sa v pondelok ráno o 8.30 zhroma?dili pri hrobe sv. Petra pod kupolou Vatikánskej baziliky. Spolu so Svätým Otcom Franti?kom zaspievali Veni Creator Spiritus a v procesii pre?li z baziliky cez Námestie sv. Petra do zasadacej siene, ktorá sa nachádza v komplexe Auly Pavla VI. Za spevu duchovných piesní v typickom ?týle kres?anských komunít Amazónie niesli aj kanoe s veslom, rybársku sie? a iné symboly evanjelizácie.      

Na úvod sa ujal slova pápe? Franti?ek. V 20-minútovom príhovore 

v ?paniel?ine zdôraznil, ?e na prvom mieste má synoda rozmer pastora?ný, ku ktorému sa potom radia ?al?ie: kultúrny, sociálny a ekologický. Pripomenul, ?e realitu Amazónie budú spolo?ne interpretova? ?o?ami u?eníkov“ Je?i?a Krista, a nie inak. Neexistujú toti? akési ?neutrálne hermeneutiky“, upozornil Svätý Otec.

Synoda sa bude pod?a slov pápe?a Franti?ka zaobera? situáciou pôvodných obyvate?ov Amazónie s ve?kou vnímavos?ou a bez ideologických kolonizácií. Ke??e synoda nie je parlament, ale cirkevný proces pod vedením Ducha Svätého, musí sa vyhýba? svetským prístupom a praktikám, ktoré sú cudzie cirkevnému zmý??aniu. ?Bratia a sestry, prosím vás, aby sme sa ve?a modlili,“ vyzval pápe? ú?astníkov synody. Povzbudil ich reflektova?, diskutova?, po?úva? s pokorou a hovori? s odvahou a priamos?ou.

Predsedajúci delegát, venezuelský kardinál Baltazar Enrique Porras Cardozo na úvod po?iadal o modlitbu za jedného z ú?astníkov synody z radov expertov, pôvodom z Brazílie, ktorý v predve?er utrpel infarkt a musel by? hospitalizovaný.

Po?as synody zabezpe?uje komunikáciu s novinármi Dikastérium pre komunikáciu. O priebehu prvého pracovného dňa synody sa novinári mali mo?nos? dozvedie? na brífingu o 13.30 v sále vatikánskeho Tla?ového strediska. Na ich otázky odpovedali prefekt komunika?ného dikastéria Paolo Ruffini, zástupkyňa riadite?a Tla?ového strediska Cristiane Murrayová a sekretár komisie pre informovanie páter Giacomo Costa SJ.

Okrem nich boli novinárom k dispozícii aj traja pozvaní hostia z riadnych ú?astníkov synody: peruánsky biskup Mons. David Martínez De Aguirre Guinea OP, apo?tolský vikár Puerto Maldonada, biskup diecézy Cayenne vo Francúzskej Guyane Mons. Emmanuel Lafont a kolumbijská reho?ná sestra Alba Teresa Cediel Castillo MML z misijnej kongregácie Nepo?kvrnenej Panny Márie a sv. Kataríny Sienskej.

Príhovor Svätého Otca na úvod zasadania Synody pre Amazóniu

?Sestry a bratia, dobré ráno! V?etkých vítam a ?akujem vám za prácu na príprave. V?etci intenzívne pracovali, od onoho momentu v Puerto Maldonado a? dodnes.

Mô?eme poveda?, ?e Synoda pre Amazóniu má ?tyri dimenzie: pastora?nú, kultúrnu, sociálnu a ekologickú. Tá prvá, pastora?ná dimenzia, je podstatná a zah?ňa v?etko. Pristupujeme k realite Amazónie s kres?anským srdcom a vidíme ju o?ami u?eníkov, aby sme ju pochopili a interpretovali o?ami u?eníkov.

Preto?e neexistujú neutrálne hermeneutiky, hermeneutiky ?aseptické“. 

V?dy sú podmienené vopred prijatou vo?bou. Tá na?a vopred urobená vo?ba je vo?ba u?eníkov. A tie? má vedomie misionárov, preto?e láska, ktorú do nás vlo?il Duch Svätý, nás podnecuje k hlásaniu Je?i?a Krista - to ohlasovanie, ako v?etci vieme, si neslobodno zamieňa? s prozelytizmom.

Ale pristupujeme k zvá?eniu amazonskej reality s týmto pastora?ným srdcom a o?ami u?eníkov a misionárov, aby sa neoklie?tilo ohlasovanie Pána. A tie? pristupujeme k amazonským národom (pospolitostiam, pueblos) po ?pi?kách, re?pektujúc ich históriu, ich kultúry, ich ?týl ako ?dobre ?i?“ (buen vivir) - v etymologickom zmysle slova, nie v tom spolo?enskom, ktorý tomu neraz dávame.

Preto?e tieto národy majú svoju vlastnú entitu, v?etky tieto národy majú svoju vlastnú múdros?, sebauvedomenie. Tieto národy majú isté cítenie, istý spôsob, ako vidia realitu, isté dejiny, istú hermeneutiku a majú tendenciu by? protagonistami svojej vlastnej histórie s týmito charakteristikami.

A pristupujeme k nim bez ideologických kolonizácií, ktoré ni?ia alebo redukujú ?pecifický kolorit (ideosincracia) týchto pospolitostí. Dnes je to také be?né pri týchto ideologických kolonizáciách.

My prichádzame bez podnikate?ských snáh, bez vopred nalinkovaných programov na v úvodzovkách ?zdisciplinovanie“ amazonských národov: na zdisciplinovanie ich histórie, kultúry – toto nie. ?iadnu takúto snahu ?domestikova?“ pôvodné národy.

Ke? Cirkev na toto zabudla, na to, ako má pristupova? k ur?itému národu, vtedy sa neinkulturovala, nestala sa sú?as?ou jeho kultúry: ba dokonca do?lo k podceňovaniu niektorých národov.

A ko?ko je zlyhaní, nad ktorými dnes pla?eme. Pomyslime na De Nobiliho v Indii, na Ricciho v ?íne a mnoho ?al?ích. Homogenizujúci centralizmus nenechal vyniknú? autentickosti kultúry týchto národov.

Ideológie sú nebezpe?ná zbraň: v?dy máme tendenciu chyti? sa nejakej ideológie a ňou interpretova? nejaký národ. Ideológie sú splo??ujúce a vedú nás k zveli?ovaniu v na?ej domý??avosti: porozumie? intelektom, ale neakceptova?, pochopi? bez obdivovania, pochopi? bez prijatia.

A takto sa prijme realita v kategóriách: najbe?nej?ie sú kategórie tzv. ?izmov“. Ke? chceme takto pristúpi? k realite nejakého pôvodného etnika, hovoríme o ?indiánstve“ (indigenismo), a ke? mu chceme da? nejaké východisko z núdze k lep?iemu ?ivotu, nepýtame sa ho, hovoríme o rozvoji (desarrollismo) - tieto ?izmy“ predefinovávajú ?ivot z osvieteného a osvieteneckého laboratória.

Toto sú slogany, ktoré sa zakoreňujú a programovo ovplyvňujú prístup k pôvodným národom. V na?ej krajine jeden slogan - ?civilizovanos? a barbarstvá“ - slú?il na rozdelenie, na likvidáciu, a dosiahol svoj vrchol na konci 80-tych rokov, aby zni?il vä??inu pôvodných národov, preto?e to boli ?barbari“ a z druhej strany prichádzala ?civilizácia“.

Je to poh?danie národmi a vychádzam zo skúsenosti svojej krajiny, ?e toto heslo ?civilizovanos? a barbarstvá“, ktoré slú?ilo na zlikvidovanie národov, v mojej vlasti e?te stále pokra?uje v urá?livých slovách, a takto sa hovorí o civilizovanosti druhého stupňa, a o tých, ktorí pochádzajú z barbarstva a dnes to sú to tzv. ?paraguajci“, ?i tzv. ??ierne hlavy“...

Toto nás v?dy vz?a?uje od reality ur?itého národa, jeho za?katu?kovaním a vytvorením odstupu. To je skúsenos? z mojej krajiny.

A potom opovrhovanie, v?era ma to ve?mi zabolelo po?u? tu posme?nú poznámku o tom zbo?nom mu?ovi, ktorý niesol obetné dary s pierkami na hlave. Povedzte mi: aký je rozdiel medzi tým, ?e niekto nosí na hlave pierka, a medzi trojrohým biretom, ktorý pou?ívajú niektorí úradníci na?ich dikastérií? (potlesk)

Takto riskujeme, ?e budeme navrhova? jednoducho pragmatické opatrenia, kým sa od nás naopak ?iada kontemplatívne nazeranie (contemplación) na tieto národy, schopnos? obdivova?, ?o by sa malo sta? ur?ujúcim (paradigmatickým) spôsobom rozmý??ania. Ak niekto príde s pragmatickými úmyslami, nech sa modlí: ?Ja, hrie?nik“, aby sa obrátil sa a otvoril svoje srdce paradigmatickej perspektíve, ktorá sa rodí z reality týchto národov.

Nepri?li sme sem vymý??a? programy sociálneho rozvoja alebo uchovávania kultúr múzejného typu, ani pastora?né ?innosti rovnakého nekontemplatívneho ?týlu, aký prispieva k pretrvávaniu ?inností opa?ného razenia: odlesňovanie, uniformita, vykoris?ovanie. A toto tie? vytvára programy, ktoré nere?pektujú tú poéziu, tú realitu národov, ktorá je svojbytná.

Musíme sa tie? vyvarova? svetskosti v zmysle po?adovania ur?itých uhlov poh?adu ako organiza?ných zmien. Svetskos? sa v?dy votrie a vz?a?uje nás od poézie národov.

Prichádzame uva?ova?, porozumie?, slú?i? týmto národom. A robíme to krá?aním po synodálnej ceste, robíme to na Synode. Nie okrúhlymi stolmi, nie ?al?ími konferenciami a diskusiami: robíme to na synode, preto?e synoda nie je parlament, nie je to hovorňa, nie je na demon?trovanie, kto je mocnej?í v médiách a kto je mocnej?í na internete, aby nanútil nejakú ideu alebo nejaký plán.

Toto by predstavovalo ur?itú kongregacionalistickú cirkev, ak by sme si zakladali na anketách, kto má vä??inu; alebo by to bola akási senzacionalistická cirkev, ve?mi vzdialená na?ej Svätej Matke katolíckej Cirkvi. Tej, ktorú sv. Ignác rád nazýval ?na?a Svätá Matka hierarchická Cirkev“.

Synoda je spolo?né krá?anie s in?piráciou a vedením Ducha Svätého. A Duch Svätý je hlavným aktérom synody, prosím, nevy?eňme ho von zo sály.

Uskuto?nili sa porady, diskutovalo sa v rámci biskupských konferencií, v Predsynodnej rade, vypracoval sa Pracovný dokument (Instrumentum laboris), ktorý, ako viete, je ?textom-mu?eníkom“, ur?eným na zni?enie, preto?e je ako východiskový bod k tomu, ?o Duch vykoná v nás.

A teraz krá?ajme pod vedením Ducha Svätého, teraz nechajme, aby sa Duch Svätý prejavil v tomto zhroma?dení, aby sa prejavil uprostred nás, prejavil sa s nami, skrze nás, a aby sa prejavil aj ?napriek“ nám, napriek na?im rezistenciám, a je normálne, ?e sa vyskytnú, preto?e ?ivot kres?ana je taký.

A tak, aká bude na?a práca, aby sme zaistili, ?e táto prítomnos? Ducha Svätého bude plodná? Predov?etkým, modli? sa. Bratia a sestry, prosím vás, aby sme sa ve?a modlili. Uva?ova?, vies? dialóg, na?úva? s pokorou, vediac, ?e ja sám neviem v?etko. A hovori? s odvahou, s priamos?ou (parresía), aj ke? nás to bude stá? zahanbenie poveda?, ?o cítim, rozli?ova?, a toto v?etko vnútri, udr?ujúc bratskos?, ktorá tu vnútri musí by?.

A aby sme napomohli tejto ?innosti reflexie, modlitby, rozli?ovania, po?úvania s pokorou a hovorenia s odvahou, tak v?dy po ?tyroch vystúpeniach budeme ma? priestor na ?tyri minúty ticha. (...) “

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Aktualizované: 7.10.2019, 20:18