Synodu pre Amaz¨®niu otvorila sv?t¨¢ om?a vo ³Õ²¹³Ù¾±°ì¨¢²Ôskej bazilike
Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán
Slávenie v zelenej liturgickej farbe s textami 27. cezro?nej nedele sa za?alo procesiou sprevádzanou latinským litániovým spevom so vzývaním v?etkých svätých za celú Cirkev, za Svätého Otca, za zbor biskupov, za predstavite?ov moci i za v?etkých ob?anov. Ako refrén zaznievalo ?Christus vincit, Christus regnat, Christus imperat¡°.
V homílii Svätý Otec zdôraznil potrebu udr?iava? v Cirkvi ohe¨¾, ktorý predstavuje dar Ducha Svätého. Synodálnym otcom pripomenul, ?e k týmto darom patrí aj odvá?na rozvá?nos?, ktorú treba v sebe o?ivova?:
?Rozvá?nos? nie je nerozhodnos?, nie je to obranný postoj. Je to cnos? Pastiera, ktorý preto, aby slú?il s múdros?ou, vie rozli?ova?, je citlivý na novos? Ducha. A teda o?ivova? dar v plameni Ducha je opak toho, ke? nechávame veci napredova? bez toho, ?eby sme ?oko?vek urobili.¡°
?By? verní novosti Ducha, to je milos?, o ktorú musíme prosi? v modlitbe. On, ktorý v?etko robí nové, nech nám daruje odvá?nu rozvá?nos?; nech in?piruje na?u Synodu, aby obnovila cesty pre Cirkev v Amazónii, aby nevyhasol ohe¨¾ misie.¡°
V kontexte témy synody pápe? Franti?ek pripomenul aj otázku správneho postoja ku kultúram a záva?né ekologické a sociálne akcenty:
?Ke? sa bez lásky a bez re?pektu pohlcujú národy a kultúry, to nie je Bo?í ohe¨¾, ale ohe¨¾ tohto sveta. Av?ak, ko?ko krát Bo?í dar nebol ponúkaný, ale vnucovaný, ko?ko krát to bola kolonizácia namiesto evanjelizácie! Nech nás Boh chráni od nenásytnosti nových kolonializmov.¡°
?Ohe¨¾ zapa?ovaný záujmami, ktoré ni?ia, ako ten, ?o prednedávnom zdevastoval Amazóniu, nie je ohe¨¾ evanjelia. Bo?í ohe¨¾ je ?iar, ktorý pri?ahuje a zhroma??uje v jednote. Je ?ivený zdie?aním, nie zárobkami. Ohe¨¾, ktorý po?iera, ten naopak vy??ahne vtedy, ke? sa chcú presadzova? len vlastné my?lienky, ke? sa chce vytvára? len vlastná skupina, ke? sa pália rozdiely, aby sme na jeden vzor prispôsobili v?etkých a v?etko.¡°
Východiskom pre prácu synody musí by? poh?ad na Krista na krí?i, pripomenul pápe? Franti?ek:
?Drahí bratia, pozrime spolo?ne na Ukri?ovaného Je?i?a, na jeho srdce prebodnuté pre nás. Za?nime odtia?, preto?e odtia? pramení dar, ktorý nás zrodil; odtia? vy?iel Duch, ktorý obnovuje. Odtia? sa cí?me povolaní, ka?dý jeden z nás, aby sme darovali ?ivot. Mnohí bratia a sestry v Amazónii nosia ?a?ké krí?e a o?akávajú oslobodzujúcu útechu evanjelia, pohladenie láskou Cirkvi.¡°
Na záver Svätý Otec vyzdvihol príklad misionárov a pastora?ných pracovníkov, ktorí v slu?be evanjelizácie v Amazónii zasvätili celý ?ivot.
Homília Svätého Otca v plnom znení
Apo?tol Pavol, najvä??í misionár v dejinách Cirkvi, nám pomáha ?kona? synodu¡° a ?krá?a? pospolu¡°: to, ?o pí?e Timotejovi, sa zdá by? adresované nám, pastierom v slu?be Bo?ieho ?udu.
Predov?etkým hovorí: ?Pripomínam ti, aby si roznecoval Bo?í dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk¡° (2 Tim 1,6). Sme biskupmi, preto?e sme dostali Bo?í dar. Nepodpísali sme nejakú zmluvu, nedostali sme do ruky pracovný kontrakt, ale ruky nám boli vlo?ené na hlavu, aby sme potom my tie na?e ruky dvíhali, ke? sa prihovárame za druhých k Pánovi, a aby sme ich vystierali k bratom.
Dostali sme dar, aby sme sa stali darmi. Dar sa nekupuje, nevymie¨¾a, nepredáva: dar sa dostáva a daruje. Ak si ho uzurpujeme, ak do centra postavíme seba samých a nenecháme v centre samotný dar, z pastierov sa staneme funkcionármi: spravíme z daru funkciu, a stratí sa nezi?tnos?: napokon tak slú?ime len sebe samým, posluhujeme si Cirkvou.
Ná? ?ivot, naopak, skrze prijatý dar, je pre slu?bu. Pripomína to evanjelium, ktoré hovorí o ?neu?ito?ných sluhoch¡° (Lk 17,10): je to výraz, ktorý chce poveda? aj ?sluhovia bez zi?tnosti¡°. Znamená to, ?e nepracujeme preto, aby sme dosiahli nejaký svoj prospech, ná? zárobok, ale preto, ?e sme zadarmo dostali, a zadarmo dávame (por. Mt 10,8). Na?a rados? bude celá v slu?be, preto?e nás zahrnul svojou slu?bou Boh, ktorý sa stal na?ím sluhom. Drahí bratia, cí?me, ?e sme sem povolaní, aby sme slú?ili, dávajúc do centra Bo?í dar.
Aby sme boli verní tomuto ná?mu povolaniu, na?ej misii, svätý Pavol nám pripomína, ?e dar treba o?ivova?. Sloveso, ktoré pou?íva, je fascinujúce: doslovne znamená ?dáva? ?ivot oh¨¾u¡° [anazopurein]. Dar, ktorý sme dostali, je ohe¨¾, je to bl?iaca láska k Bohu a k bratom. Ohe¨¾ sa neudr?iava sám od seba, vyhasne, ak nie je o?ivovaný, dohorí, ak ho prikryje popol.
Ak v?etko zostane tak, ako je, ak rytmus na?ich dní ur?í len fráza ?v?dy sa to robilo takto¡°, potom dar zmizne, udusí sa v popole strachov a starostí ako ubráni? status quo. Ale ?Cirkev sa v nijakom prípade nemô?e obmedzi? na akúsi ?udr?iavaciu¡° pastoráciu, pre tých, ktorí u? poznajú Kristovo evanjelium. Misijný elán je jasným znamením zrelosti cirkevného spolo?enstva¡° (Benedikt XVI., Posynodálna apo?tolská exhortácia Verbum Domini, 95). Preto?e Cirkev je v?dy na pochode, v?dy vychádza von, nikdy sa neuzatvára sama do seba. Je?i? nepri?iel prinies? na zem ve?erný vánok, ale ohe¨¾.
Ten ohe¨¾, ktorý o?ivuje dar, je Duch Svätý, darca darov. Preto svätý Pavol pokra?uje: ?Zverený poklad chrᨾ mocou Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva¡° (2 Tim 1,14). A tie?: ?Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy¡° (v. 7). Nie ducha bojazlivosti, ale rozvahy. Niekto si myslí, ?e rozvá?nos? je cnos?ou ?colnice¡°, ktorá v?etko zabrzdí, aby sa vyhlo pochybeniu. Nie, rozvá?nos? je cnos? kres?anská, je to cnos? ?ivota, ba ?o viac, je cnos?ou vládnutia. A Boh nám dal tohto ducha rozvahy.
Pavol dáva rozvahu do protikladu s bojazlivos?ou. ?o je teda táto rozvaha Ducha? Ako u?í Katechizmus, rozvá?nos? ?sa nemá zamie¨¾a? s bojazlivos?ou alebo strachom¡°, ale je to ?cnos?, ktorá uschop¨¾uje praktický rozum, aby vo v?etkých situáciách rozoznával, ?o je pre nás skuto?ným dobrom, a volil správne prostriedky na jeho vykonanie¡° (?. 1806).
Rozvá?nos? nie je nerozhodnos?, nie je to obranný postoj. Je to cnos? Pastiera, ktorý preto, aby slú?il s múdros?ou, vie rozli?ova?, je citlivý na novos? Ducha. A teda o?ivova? dar v plameni Ducha je opak toho, ke? nechávame veci napredova? bez toho, ?eby sme ?oko?vek urobili. A by? verní novosti Ducha, to je milos?, o ktorú musíme prosi? v modlitbe. On, ktorý v?etko robí nové, nech nám daruje odvá?nu rozvá?nos?; nech in?piruje na?u Synodu, aby obnovila cesty pre Cirkev v Amazónii, aby nevyhasol ohe¨¾ misie.
Bo?í ohe¨¾, ako v príbehu o horiacom kríku, horí, ale nepohlcuje (por. Ex 3,2). Je to ohe¨¾ lásky, ktorý osvecuje, zohrieva, dáva ?ivot, nie ohe¨¾, ktorý ??ahá a pohlcuje. Ke? sa bez lásky a bez re?pektu pohlcujú národy a kultúry, to nie je Bo?í ohe¨¾, ale ohe¨¾ tohto sveta. Av?ak, ko?ko krát Bo?í dar nebol ponúkaný, ale vnucovaný, ko?ko krát to bola kolonizácia namiesto evanjelizácie! Nech nás Boh chráni od nenásytnosti nových kolonializmov.
Ohe¨¾ zapa?ovaný záujmami, ktoré ni?ia, ako ten, ?o prednedávnom zdevastoval Amazóniu, nie je ohe¨¾ evanjelia. Bo?í ohe¨¾ je ?iar, ktorý pri?ahuje a zhroma??uje v jednote. Je ?ivený zdie?aním, nie zárobkami. Ohe¨¾, ktorý po?iera, ten naopak vy??ahne vtedy, ke? sa chcú presadzova? len vlastné my?lienky, ke? sa chce vytvára? len vlastná skupina, ke? sa pália rozdiely, aby sme na jeden vzor prispôsobili v?etkých a v?etko.
O?ivova? dar. Prija? odvá?nu rozvá?nos? Ducha, verní jeho novosti. A svätý Pavol dop?¨¾a e?te posledné povzbudenie: ?Nehanbi za svedectvo o na?om Pánovi ani za m¨¾a, jeho väz¨¾a, ale trp spolu so mnou za evanjelium¡° (2 Tim 1,8). ?iada sved?i? o evanjeliu, trpie? pre evanjelium, jedným slovom ?i? pre evanjelium. Ohlasovanie evanjelia je základným kritériom pre ?ivot Cirkvi: je to jej poslanie, jej identita.
Hne? nato Pavol pí?e: ?Mám vylia? svoju krv na obetu¡° (4,6). Ohlasova? evanjelium znamená ?i? obetu, sved?i? a? do krajnosti, sta? sa v?etkým pre v?etkých (por. 1 Kor 9,22), milova? a? po mu?eníctvo. ?akujem Bohu, ?e v Kardinálskom kolégiu sú niektorí kardináli mu?eníci, ktorí okúsili vo svojom ?ivote krí? mu?eníctva. Vskutku, apo?tol zdôraz¨¾uje, ?e treba slú?i? evanjeliu nie mocou sveta, ale ?isto Bo?ou silou: zosta? v?dy v pokornej láske, vo viere, ?e jediný spôsob ako skuto?ne vlastni? ?ivot, je strati? ho pre lásku.
Drahí bratia, pozrime spolo?ne na Ukri?ovaného Je?i?a, na jeho srdce prebodnuté pre nás. Za?nime odtia?, preto?e odtia? pramení dar, ktorý nás zrodil; odtia? vy?iel Duch, ktorý obnovuje (por. Jn 19,30). Odtia? sa cí?me povolaní, ka?dý jeden z nás, aby sme darovali ?ivot. Mnohí bratia a sestry v Amazónii nosia ?a?ké krí?e a o?akávajú oslobodzujúcu útechu evanjelia, pohladenie láskou Cirkvi.
To?kí bratia a sestry v Amazónii obetovali svoj ?ivot. Dovo?te mi zopakova? slová ná?ho milovaného kardinála Hummesa: ke? prichádza do tých malých osád Amazónie, ide na cintorín nav?tívi? hroby misionárov. To je gesto Cirkvi vo?i tým, ktorí obetovali ?ivot v Amazónii. A potom, s dávkou chytrosti, hovorí pápe?ovi: ?Nech sa na nich nezabudne. Zaslú?ia si by? svätore?ení.¡°
Pre nich, pre tých, ktorí vynakladajú svoje ?ivoty teraz, pre tých, ktorí obetovali vlastný ?ivot, s nimi spolo?ne krá?ajme.
(Preklad: Martin Kramara / Slovenská redakcia VR)
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
