MAP

Kustód Svätej zeme Francesco Patton Kustód Svätej zeme Francesco Patton  (AFP or licensors)

Páter Patton: Vojna nevymazáva nádej vo Svätej zemi

Kustód Svätej zeme hovorí pre vatikánske médiá o nočnej more vojny očami ľudí v Jeruzaleme. „V tejto chvíli,“ hovorí páter Patton, „mnohí tu, a nielen kresťania, majú túžbu opustiť krajinu, ktorá sa v posledných rokoch zdá byť neschopná zaručiť mier a zaplietla sa do vojnovej špirály“.

Roberto Cetera – Vatican News

Svätá zem sa opäť ocitla v centre regionálneho napätia, ktorého dôsledky dopadajú na miestne obyvateľstvo, vrátane kresťanov. Páter Francesco Patton, kustód Svätej zeme, v rozhovore konštatuje: „Zdá sa, že sme upadli do novej nočnej mory. Predtým sme videli deštrukciu spôsobenú vojnou na okolitých územiach, teraz ju vidíme v srdci Svätej zeme.“

Jeruzalem je opäť pod útokom. Ako prežívajú kresťania vo Svätej zemi toto ďalšie ťažké obdobie?

Kresťania sú rovnako ako ostatní obyvatelia vystrašení. Na vlastnej koži som už videl strach detí počas vojny v Sýrii, rozprávali mi o ňom z Gazy, teraz je to aj tu: deti, ktoré sa trasú, keď počujú poplašné sirény a potom výbuchy rakiet. Sú to traumy, ktoré si so sebou ponesú do konca života. Potom je na uliciach neskutočné ticho, nielen kvôli neprítomnosti pútnikov, ale aj miestnych veriacich, ktorí v mnohých prípadoch nemôžu ísť ani do kostola. Militarizácia ulíc robí dojem. Na mňa ako milovníka Apokalypsy, ktorá hovorí o nebeskom Jeruzaleme ako o meste so stále otvorenými bránami, potom robí dojem, keď vidím brány pozemského mesta zatvorené a strážené. Myslím, že v tejto chvíli tu mnohí, a nielen spomedzi kresťanov, majú túžbu opustiť krajinu, ktorá sa v posledných rokoch zdá byť neschopná zaručiť mier a zaplietla sa do vojnovej špirály, ktorá sa neustále šíri ako oheň, ktorý sa už viac nedá kontrolovať.

Vieme si predstaviť, že posledných 20 mesiacov bolo pre františkánskych bratov poznačených napätím a nebezpečenstvom v Izraeli a Palestíne, ale aj v Sýrii a Libanone. Univerzálna Cirkev oceňuje, čo robíte pre ochranu posvätných miest a pre mnohé diela dobročinnosti, ktoré ste v týchto mesiacoch podporili. Aká atmosféra prevláda medzi frátrami?

Nielen posledných 20 mesiacov tu bolo poznačených napätím a nebezpečenstvom. V posledných 20 mesiacoch sa konflikt dotkol aj tej časti Svätej zeme, ktorá predtým bývala relatívne stabilná, ale vždy bola na pokraji výbuchu, a to z dôvodov, ktoré ste vo svojich novinách niekoľkokrát vysvetlili. Ak sa teda pozriem na históriu našej prítomnosti, nikdy sme sa netešili dlhým obdobiam pokoja. Pred niekoľkými dňami bol sviatok svätého Antona, patróna kustódie (stal sa ním preto, lebo nás chránil vo veľmi ťažkých časoch, keď ľudia chceli zrušiť našu prítomnosť). Aj tento rok sme obnovili náš sľub a naše zverenie sa, pretože prvá „cirkevná“ podpora nám prichádza od toho, čo sa kedysi nazývalo „víťazná Cirkev“, teda od svätých, prostredníctvom spoločenstva v Bohu v modlitbe. Potom sme tu v mene Cirkvi a z jej poverenia. V histórii sme vždy cítili podporu pápežov a ja osobne som cítil silnú podporu od pápeža Františka, ktorý nás v priebehu rokov navštívil, potvrdil nás, napísal nám slová uznania a povzbudenia, a som si istý, že aj pápež Lev XIV. nás povzbudí, aby sme vytrvali v tomto poslaní. Neviem sa dočkať stretnutia s ním a toho, že mu rozpoviem, čo sme zažili a zažívame. Vždy sme tiež cítili podporu Kongregácie, teraz už Dikastéria pre východné cirkvi. (...) V týchto dvadsiatich mesiacoch nás navštívilo aj mnoho biskupov a kňazov, ktorí prišli najmä preto, aby nám vyjadrili blízkosť a solidaritu v tomto ťažkom období.

Vikár Kustódie, otec Ibrahim Faltas, bol jedným z podporovateľov humanitárnych koridorov, vďaka ktorým sa mnohé deti z Gazy mohli liečiť v Taliansku. Pripravujete ďalšie podobné iniciatívy?

Vikár kustódie otec Ibrahim Faltas sa za posledných 20 rokov vždy angažoval vo všetkých humanitárnych záležitostiach. Operácie, ktoré spomínate, sa týkajú prevozu zranených a zmrzačených detí z Gazy do talianskych nemocníc. V poslednom čase sa zapojil aj do prevozu malého Adama, ale väčšina humanitárnych akcií, ktoré podporuje, zostáva právom skrytá. (...) Ak mi však dovolíte, jeho najväčším humanitárnym záväzkom v posledných rokoch bola vytrvalá práca na modernizácii škôl vo Svätej zemi a na výchove nových generácií k mieru a pokojnému spolunažívaniu.

Bazilika Božieho hrobu bola pre veriacich mimoriadne uzavretá. V ktorých kláštoroch sú v súčasnosti františkánski frátri v najväčšom nebezpečenstve?

V súčasnosti sú najviac ohrozené kláštory v mestských oblastiach, ako sú kláštory v Jaffe a Ramle, v Haife a Acco, ale aj tu v Jeruzaleme. Je známe, že inteligentné bomby neexistujú a tí, ktorí útočia, zvyčajne útočia aj s úmyslom vystrašiť obyvateľstvo. Už sa nedodržiavajú „pravidlá“ medzinárodného vojnového práva, takže sme všetci na jednej lodi, bez ohľadu na etnickú alebo náboženskú príslušnosť. V podobných situáciách sme sa však už v minulosti ocitli, je to súčasť misionárskeho povolania a jedno je isté: nie sme žoldnieri, ktorí opúšťajú stádo, aby sa zachránili, toto je poslanie, ktoré nám zverila Cirkev, a tu zostaneme, dôverujúc v pomoc neba.

Preklad a úprava: Zuzana Klimanová

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

17 júna 2025, 14:52