杏MAP导航

H?adaj

Kustód Sv?tej zeme Francesco Patton Kustód Sv?tej zeme Francesco Patton  (AFP or licensors)

Páter Patton: Vojna nevymazáva nádej vo Sv?tej zemi

Kustód Sv?tej zeme hovorí pre vatikánske médiá o no?nej more vojny o?ami ?udí v Jeruzaleme. ?V tejto chvíli,“ hovorí páter Patton, ?mnohí tu, a nielen kres?ania, majú tú?bu opusti? krajinu, ktorá sa v posledn?ch rokoch zdá by? neschopná zaru?i? mier a zaplietla sa do vojnovej ?pirály“.

Roberto Cetera – Vatican News

Svätá zem sa opä? ocitla v centre regionálneho napätia, ktorého dôsledky dopadajú na miestne obyvate?stvo, vrátane kres?anov. Páter Francesco Patton, kustód Svätej zeme, v rozhovore kon?tatuje: ?Zdá sa, ?e sme upadli do novej no?nej mory. Predtým sme videli de?trukciu spôsobenú vojnou na okolitých územiach, teraz ju vidíme v srdci Svätej zeme.“

Jeruzalem je opä? pod útokom. Ako pre?ívajú kres?ania vo Svätej zemi toto ?al?ie ?a?ké obdobie?

Kres?ania sú rovnako ako ostatní obyvatelia vystra?ení. Na vlastnej ko?i som u? videl strach detí po?as vojny v Sýrii, rozprávali mi o ňom z Gazy, teraz je to aj tu: deti, ktoré sa trasú, ke? po?ujú popla?né sirény a potom výbuchy rakiet. Sú to traumy, ktoré si so sebou ponesú do konca ?ivota. Potom je na uliciach neskuto?né ticho, nielen kvôli neprítomnosti pútnikov, ale aj miestnych veriacich, ktorí v mnohých prípadoch nemô?u ís? ani do kostola. Militarizácia ulíc robí dojem. Na mňa ako milovníka Apokalypsy, ktorá hovorí o nebeskom Jeruzaleme ako o meste so stále otvorenými bránami, potom robí dojem, ke? vidím brány pozemského mesta zatvorené a strá?ené. Myslím, ?e v tejto chvíli tu mnohí, a nielen spomedzi kres?anov, majú tú?bu opusti? krajinu, ktorá sa v posledných rokoch zdá by? neschopná zaru?i? mier a zaplietla sa do vojnovej ?pirály, ktorá sa neustále ?íri ako oheň, ktorý sa u? viac nedá kontrolova?.

Vieme si predstavi?, ?e posledných 20 mesiacov bolo pre franti?kánskych bratov pozna?ených napätím a nebezpe?enstvom v Izraeli a Palestíne, ale aj v Sýrii a Libanone. Univerzálna Cirkev oceňuje, ?o robíte pre ochranu posvätných miest a pre mnohé diela dobro?innosti, ktoré ste v týchto mesiacoch podporili. Aká atmosféra prevláda medzi frátrami?

Nielen posledných 20 mesiacov tu bolo pozna?ených napätím a nebezpe?enstvom. V posledných 20 mesiacoch sa konflikt dotkol aj tej ?asti Svätej zeme, ktorá predtým bývala relatívne stabilná, ale v?dy bola na pokraji výbuchu, a to z dôvodov, ktoré ste vo svojich novinách nieko?kokrát vysvetlili. Ak sa teda pozriem na históriu na?ej prítomnosti, nikdy sme sa nete?ili dlhým obdobiam pokoja. Pred nieko?kými dňami bol sviatok svätého Antona, patróna kustódie (stal sa ním preto, lebo nás chránil vo ve?mi ?a?kých ?asoch, ke? ?udia chceli zru?i? na?u prítomnos?). Aj tento rok sme obnovili ná? s?ub a na?e zverenie sa, preto?e prvá ?cirkevná“ podpora nám prichádza od toho, ?o sa kedysi nazývalo ?ví?azná Cirkev“, teda od svätých, prostredníctvom spolo?enstva v Bohu v modlitbe. Potom sme tu v mene Cirkvi a z jej poverenia. V histórii sme v?dy cítili podporu pápe?ov a ja osobne som cítil silnú podporu od pápe?a Franti?ka, ktorý nás v priebehu rokov nav?tívil, potvrdil nás, napísal nám slová uznania a povzbudenia, a som si istý, ?e aj pápe? Lev XIV. nás povzbudí, aby sme vytrvali v tomto poslaní. Neviem sa do?ka? stretnutia s ním a toho, ?e mu rozpoviem, ?o sme za?ili a za?ívame. V?dy sme tie? cítili podporu Kongregácie, teraz u? Dikastéria pre východné cirkvi. (...) V týchto dvadsiatich mesiacoch nás nav?tívilo aj mnoho biskupov a kňazov, ktorí pri?li najmä preto, aby nám vyjadrili blízkos? a solidaritu v tomto ?a?kom období.

Vikár Kustódie, otec Ibrahim Faltas, bol jedným z podporovate?ov humanitárnych koridorov, v?aka ktorým sa mnohé deti z Gazy mohli lie?i? v Taliansku. Pripravujete ?al?ie podobné iniciatívy?

Vikár kustódie otec Ibrahim Faltas sa za posledných 20 rokov v?dy anga?oval vo v?etkých humanitárnych zále?itostiach. Operácie, ktoré spomínate, sa týkajú prevozu zranených a zmrza?ených detí z Gazy do talianskych nemocníc. V poslednom ?ase sa zapojil aj do prevozu malého Adama, ale vä??ina humanitárnych akcií, ktoré podporuje, zostáva právom skrytá. (...) Ak mi v?ak dovolíte, jeho najvä??ím humanitárnym záväzkom v posledných rokoch bola vytrvalá práca na modernizácii ?kôl vo Svätej zemi a na výchove nových generácií k mieru a pokojnému spoluna?ívaniu.

Bazilika Bo?ieho hrobu bola pre veriacich mimoriadne uzavretá. V ktorých klá?toroch sú v sú?asnosti franti?kánski frátri v najvä??om nebezpe?enstve?

V sú?asnosti sú najviac ohrozené klá?tory v mestských oblastiach, ako sú klá?tory v Jaffe a Ramle, v Haife a Acco, ale aj tu v Jeruzaleme. Je známe, ?e inteligentné bomby neexistujú a tí, ktorí úto?ia, zvy?ajne úto?ia aj s úmyslom vystra?i? obyvate?stvo. U? sa nedodr?iavajú ?pravidlá“ medzinárodného vojnového práva, tak?e sme v?etci na jednej lodi, bez oh?adu na etnickú alebo nábo?enskú príslu?nos?. V podobných situáciách sme sa v?ak u? v minulosti ocitli, je to sú?as? misionárskeho povolania a jedno je isté: nie sme ?oldnieri, ktorí opú??ajú stádo, aby sa zachránili, toto je poslanie, ktoré nám zverila Cirkev, a tu zostaneme, dôverujúc v pomoc neba.

Preklad a úprava: Zuzana Klimanová

?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

17 júna 2025, 14:52