Svedectvo ukrajinského maliara: Ponáhľajme sa konať dobro
Svitlana Dukhovych, Miroslava Holubíková - Vatican News
„Heslom celej mojej umeleckej činnosti bolo: Ľudia, ponáhľajte sa konať dobro! Každý robí dobro tak ako môže. Celý svoj život som zasvätil umeniu,“ Takto pre Vatikánske médiá hovorí 88-ročný ukrajinský maliar Ivan Marčuk, ktorý je známy po celom svete. Pricestoval do Ríma, aby sa 10. februára zúčastnil na otvorení vlastnej výstavy, ktorá bola zorganizovaná z iniciatívy veľvyslanectva Ukrajiny pri Svätej stolici. Výstava, ktorá predstavuje približne šesťdesiat jeho diel, bude otvorená do 24. februára.
Láska k maľovaniu
Ivan Marčuk sa narodil v roku 1936 v dedine Moskalivka v Ternopoľskej oblasti na západnej Ukrajine. Jeho láska k umeniu sa zrodila už v ranom veku. Marčuk si spomína, že maľovať začal už ako dieťa. Keďže vyrastal v chudobnej rodine, nemal nič, čím by mohol kresliť - ani ceruzky, či vodové farby - a tak maľoval šťavou z kvetov. Už ako tínedžer si bol istý, že sa chce stať umelcom. Po ukončení štúdia na Škole výtvarných a úžitkových umení Ivana Trusza a na Univerzite výtvarných umení vo Ľvove sa v druhej polovici 60. rokov presťahoval do Kyjeva. Tam pracoval ako výtvarník v Ústave super tvrdých materiálov Národnej akadémie vied a potom v Kombináte monumentálneho a dekoratívneho umenia, kde prevládala ideológia sovietskej umeleckej uniformity. „Tam som v práci mohol veľmi rýchlo splniť zadanú úlohu a mal som veľa voľného času,“ spomína maliar a dodáva: „Začal som kresliť na malé listy perom a tušom a bol som veľmi šťastný, lebo som niečo vytváral, nevedel som, čo to je, ale cítil som, že z toho vznikne niečo veľmi krásne.“
Umenie pod kontrolou
Ivan Marčuk tak začal rozvíjať vlastné umenie, ktoré nezapadalo do kánonu socialistického realizmu. Všetko nefiguratívne a abstraktné, akékoľvek hľadanie voľnej formy považoval sovietsky režim za ideologicky nebezpečné. „Moje diela neprijímali na výstavy, boli zakázané ale ja som potreboval pracovať,“ hovorí Ivan Marčuk a ďalej rozpráva:
„Postupne som začal pracovať v rôznych dielňach, začal som vystavovať svoje obrazy na chodbách v Zväze spisovateľov, v Zväze skladateľov, na Amosovej klinike a v Lekárskej knižnici, pretože inde som svoje obrazy vystavovať nesmel. Moje umenie sa považovalo za amatérske, ale i tak bolo vždy pod kontrolou bdelých očí“.
Otec pliontanizmu
Celá umelecká kariéra Ivana Marčuka je neustálym skúmaním nových štýlov a techník. Tak vznikla jeho jedinečná technika „pliontanizmus“ (od slova „tkať“). Sám maliar vysvetľuje:
„V roku 1972 som bol v dedine Sedniv v Černigovskej oblasti. Tam som prvýkrát navštívil Dom umelcov. Bolo to v novembri. Les. Holé stromy. Bože môj, aká kresba, aký zázrak! Povedal som si, že budem kresliť takto a ešte lepšie. Zamyslel som sa a takmer v ten istý deň som vedel, ako na to. A tak sa zrodila „pliontánna“ technika maľovania, ktorá je dnes známa po celom svete. Bola to nová technika v 20. storočí“.
Výstavy po celom svete
Nemožnosť realizovať svoj umelecký potenciál za sovietskej totality prinútila ukrajinského maliara emigrovať do zahraničia. Ako uvádza, takmer dvadsať rokov bola jeho práca zakázaná. Ďalej Ivan Marčuk spomína:
„Potom, keď prišla perestrojka, okamžite som opustil krajinu, pretože som chcel byť slobodný a chcel som pracovať. Vzal som si desať obrazov a skončil som v Sydney. Tak sa začalo veľmi intenzívne obdobie, povedal by som takmer „dobývanie sveta“. Ale s umením.“
V roku 2007 britský denník The Daily Telegraph zaradil Ivana Marčuka medzi „100 géniov našej doby“. Umelec vystavoval svoje diela na viac ako 200 samostatných výstavách v rôznych krajinách sveta. Na dosiahnutie úspechu radí mladým maliarom, aby tvrdo pracovali.
Celé svoje odhodlanie a húževnatosť sú odmenené, keď Ivan Marčuk vidí emócie v očiach ľudí, keď sa pozerajú na jeho diela. Ako hovorí: „Robiť dobro je radosť. Neviem, ako ľudia dokážu robiť zlo.... Robiť zlo si vyžaduje málo. Robiť dobro, obrazne povedané, je veľmi drahé. Ale zlo je len zábava. Zabíjanie ľudí, ako sa to deje dnes, je len hra“.
Už žiadne vojnové obrázky
Ivan Marčuk sa v roku 2011 vrátil na Ukrajinu, ale začiatkom roka 2022 ho rozsiahla vojna prinútila opäť emigrovať. Napriek svojmu veku a smútku za osudom svojho národa sa okamžite pustil do práce. Maliar Marčuk uzatvára zamyslenie sa nad svojou tvorbou slovami:
„Mal som obraz a stále ho mám. Má názov „Videl som zem pokrytú rybami“. Namaľoval som ho po černobyľskej katastrofe. A potom som myslel na túto vojnu, pretože ju prežívam z prvej ruky, a namaľoval som malý obraz s názvom „A videl som zem pokrytú telami“. Celá podlaha je pokrytá ľuďmi ležiacimi na zemi... Je to realita. Potom sa ma spýtali na moju vojnovú tvorbu a ja som povedal: Už nie. Už žiadne obrazy o vojne. (...) Povedal som: Ľudí treba utešiť, treba ich trochu odpútať od vojny, od tých strašných myšlienok. Ja som žil život obete...Ale to, čo som urobil, ako sa hovorí, ospravedlňuje všetky tieto obete. Som naozaj šťastný za to, čo som urobil.“
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.