Svedectvo Ira?anky Dahlie: 笔á辫别?a ?akáme ako Noe holubicu
?tyridsa?ro?ná kres?anka asýrskej Cirkvi Dahlia z Bagdadu vo svojom ?ivote za?ila u? ?tyri vojny a so svojou rodinou v detstve pre?ila aj ?as na úteku vo viacerých ute?eneckých táboroch v Iraku i na pomedzí Turecka a Iránu. Traumu zo zvukov vojny si so sebou nosí a? doteraz, no chce sa sústredi? na prítomnos?. Podarilo sa jej ?tudova? – získala univerzitný titul v informatike, ?tudovala aj teológiu v Belgicku a v Ríme na Pápe?skom východnom in?titúte si robí doktorát.
Dahlia sa momentálne nachádza v Iraku. Kvôli zdravotným opatreniam v dôsledku pandémie sa tak ako vä??ina Ira?anov nebude môc? osobne zú?astni? na podujatiach spojených s náv?tevou Svätého Otca. Apo?tolská cesta pápe?a v?ak aj napriek tomu pre ňu znamená ve?mi ve?a.
V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas Dahlia Khay Azeezová hovorí:
?Verím, ?e bez pandémie by sa dalo urobi? viac, av?ak ?o u?. To, ?o by som chcela poveda? pápe?ovi, ke? zostúpi z
lietadla v Bagdade, je toto: pred tým, ako polo?í nohu na zem, nech pomyslí na to, ?e ka?dý centimeter tejto zeme je poliaty krvou nejakej nevinnej du?e. Tak?e bude krá?a? nielen po krajine, ktorá sa volá jednoducho Irak, ale po ve?mi intenzívnych dejinách plných bolesti. Táto krajina nemala nikdy pokoj na dlh?í ?as.
?ivot je pre nás ako sen. Príle?itos? ?i? je tu. Je to ako ke? Noe o?akával holubicu, ?e prinesie dobré správy. Tak?e pre nás Irak nie je len akousi krajinou so starobylými miestami a dos?. Ale je to miesto, ktoré je ?ivé skuto?ne v?aka preliatej krvi ?udí. Aj aj v Ure, kam pápe? príde o pár dní, zomreli mnohí mladí za slobodu. Tak?e ja verím a dúfam, ?e to bude náv?teva po?ehnania a symbol bratstva pre nás v?etkých.“
Medzi mladými v Iraku panuje ve?mi ve?ká nezamestnanos?, ka?dý sa sna?í pre?i? ako mô?e. Dahlia vysvet?uje:
?Sna?íme sa pre?i?. Sna?íme sa ?i?, ako sa len dá. V?dy máme nádej. ?ivot pokra?uje, musíme ?i?. Dúfam, ?e títo mladí nájdu príle?itosti. Dúfam, ?e Boh vypo?uje na?e modlitby. Ke? pápe? príde, viem, ?e bude h?adie? ?u?om do tváre. Na ich tvárach bude úsmev. Av?ak u ka?dej osoby, v ka?dej rodine, je ohromná boles?, ktorá sa skrýva za týmto úsmevom.
Ka?dá osoba v Iraku trpela prenasledovaním – ?i u? moslimovia, kres?ania alebo Kurdi. V?etci. Nie je tu nik, kto by netrpel, ka?dý by mohol rozpoveda? svoj príbeh. Tak?e je tu príle?itos? by? radi, pracova? spolo?ne. My v?etci sme trpeli, ale teraz dos?, musíme za?a? ?i? spolo?ne v pokoji a pripravova? túto krajinu pre nasledujúce generácie.“
-zk-
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.