Homília Leva XIV.: Človek je povolaný byť strážcom Božieho diela
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA LEVA XIV.
Slávnosť inaugurácie Borga Laudato si’ Castel Gandolfo, 5. septembra 2025
Drahí bratia a sestry, v Matúšovom evanjeliu, ktoré sme práve počuli, Ježiš predkladá svojim učeníkom viacero poučení. Chcel by som sa pristaviť pri jednom z nich, ktoré sa zdá obzvlášť vhodné pre túto slávnosť. Hovorí: „Pozrite sa na nebeské vtáky… Pozorujte poľné ľalie, ako rastú“ (Mt 6,26.28).
Nie je ničím nezvyčajným, že Učiteľ z Nazareta vo svojich poučeniach odkazuje na prírodu. Flóra a fauna sú často hlavnými postavami jeho podobenstiev. V tomto prípade však ide o jasnú výzvu na pozorovanie a kontempláciu stvorenstva, úkony, ktoré vedú k pochopeniu pôvodného zámeru Stvoriteľa.
Už od začiatku bolo všetko múdro usporiadané tak, aby všetky tvory spoločne smerovali k uskutočneniu Božieho kráľovstva. Každé stvorenie má v tomto projekte svoju dôležitú a jedinečnú úlohu a každé je „dobré“, ako zdôrazňuje Kniha Genezis (porov. Gn 1,1-29).
V tom istom evanjeliovom úryvku Ježiš v súvislosti s vtákmi a ľaliami kladie svojim učeníkom dve otázky: „Či vy nie ste oveľa viac ako ony?“ a potom: „Keď teda Boh takto oblieka poľnú trávu…, či nie oveľa skôr vás?“ (Mt 6,30).
Ježiš tu takmer implicitne nadväzuje na príbeh z Genezis a zdôrazňuje osobitné miesto, ktoré má človek v stvoriteľskom diele: najkrajšie stvorenie, stvorené na Boží obraz a podobu. K tomuto privilégiu je však pripojená veľká zodpovednosť: strážiť všetky ostatné tvory v súlade so Stvoriteľovým plánom (porov. Gn 2,15).
Starostlivosť o stvorenstvo je teda skutočným povolaním každého človeka, záväzkom, ktorý sa má uskutočňovať vnútri stvorenia, nikdy nezabúdajúc, že sme stvorenia medzi stvoreniami, a nie tvorcovia. Preto je dôležité, ako písal môj predchodca, „znovu nadobudnúť pokojný súlad so stvorenstvom, aby sme sa zamysleli nad naším životným štýlom a našimi ideálmi, aby sme kontemplovali Stvoriteľa, ktorý žije medzi nami a v tom, čo nás obklopuje“ (Encyklika Laudato si’, 225).
Borgo Laudato si’, ktoré dnes slávnostne otvárame, je jednou z iniciatív Cirkvi zameraných na uskutočnenie tohto „povolania byť strážcami Božieho diela“ (Apoštolská exhortácia Laudate Deum, 217): úlohy náročnej, ale krásnej a príťažlivej, ktorá predstavuje základný rozmer kresťanskej skúsenosti.
Borgo Laudato si’ je semenom nádeje, ktoré nám pápež František zanechal ako dedičstvo, „semenom, ktoré môže priniesť ovocie spravodlivosti a pokoja“ (Posolstvo k X. svetovému dňu modlitby za starostlivosť o stvorenstvo). A prinesie ho práve tým, že zostane verné svojmu poslaniu: byť hmatateľným modelom myslenia, štruktúry a činnosti, schopným podporovať ekologickú konverziu prostredníctvom výchovy a katechézy.
To, čo dnes vidíme, je syntéza mimoriadnej krásy, kde spiritualita, príroda, dejiny, umenie, práca a technológia chcú spolunažívať v harmónii. Toto je v konečnom dôsledku myšlienka „borga“ – miesta blízkosti a bratského spolunažívania. A toto všetko nám nemôže nehovoriť o Bohu.
Preklad Martin Jarábek
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.