杏MAP导航

Alessandro Di Bussolo, Martin Jarábek 鈥� Vatican News

Prítomnos钮 鈥瀘tvoreného鈥� klá拧tora v srdci Ve膷ného mesta nech je pokra膷ovaním svätosti Matky zakladate木ky, ktorá sa usilovala 鈥瀦rodi钮 Krista vo svete鈥� svedectvom viery, bola poslu拧ná 鈥瀡edeniu anjelov鈥� a anga啪ovala sa 鈥瀦a jednotu Cirkvi鈥� modlitbou i 膷innos钮ou. Týmito slovami sa pápe啪 Lev XIV. prihovára sestrám oblátkam svätej Franti拧ky Rímskej z Tor de鈥� Specchi vo svojom posolstve pri príle啪itosti 拧es钮stého výro膷ia oblácie svätice.

Ako pripomína Svätý Otec, 15. augusta 1425, na slávnos钮 Nanebovzatia, svätá Franti拧ka Rímska 鈥� po 啪ivote vzornej man啪elky a matky 鈥� spolu s prvými deviatimi spolo膷ní膷kami zlo啪ila slávnostnú obláciu a zasvätila sa Bohu v pokornej slu啪be tým, ktorí trpeli telesnou i duchovnou biedou svojej doby.

艩kola 膷inorodej lásky a prame艌 spirituality

Tento malý krú啪ok 啪ien pochádzal z najbohat拧ích rodín novej mestskej 拧木achty. Hoci aj na膹alej bývali vo svojich domoch, obláciou sa zaväzovali k dokonalej拧iemu kres钮anskému 啪ivotu 鈥� k pravidelnému prijímaniu sviatostí, k skutkom pokánia a lásky.

Po膷as 拧iestich storo膷í sa reho木ná rodina, zalo啪ená v roku 1433 a in拧pirovaná regulou 鈥瀡e木kého otca západného mní拧stva, svätého Benedikta鈥�, stala 鈥炁�kolou 膷inorodej lásky, prame艌om spirituality a ideálom obetovania sa Kristovi a Cirkvi鈥�, zdôraz艌uje pápe啪.

Potreba 啪ien 鈥瀦amilovaných do evanjelia鈥�

Svätá Franti拧ka Rímska, ktorá je spolu s apo拧tolmi Petrom a Pavlom a so svätým Filipom Nerim patrónkou Ríma a te拧í sa ve木kej úcte veriacich, 鈥瀗a膹alej zostáva svetlom, ktoré osvecuje veriacich v拧etkých 膷ias a roznecujúcim ohe艌 Kristovej lásky v dne拧nom 膷loveku鈥�.

Na拧a spolo膷nos钮, pokra膷uje Svätý Otec, potrebuje 啪eny ako ona 鈥� 鈥瀦amilované do evanjelia鈥�. Pripomína aj slová pápe啪a Eugena IV. zo zakladacej buly, pod木a ktorých mali by钮 鈥瀝oz啪eravené Bo啪ím zápalom, tú啪iace slú啪i钮 Najvy拧拧iemu v duchu pokory a 鈥� nako木ko im to ich krehkos钮 dovolí 鈥� napodob艌ova钮 apo拧tolský 啪ivot, aby získali seba pre Krista a 啪ili v spolo膷enstve a láske鈥�.

Svätý Ján Pavol II. a evanjeliový radikalizmus

Lev XIV. spomenul aj svätého Jána Pavla II., ktorý v liste oblátkam v roku 1984 vyzval, aby 鈥瀝obili rozhodnutia hlbokého evanjeliového radikalizmu, charakterizovaného prísnou disciplínou, radostným zriekaním sa a ve木kodu拧nou obláciou鈥�.

Pápe啪 potom poukázal na tri rozmery svätosti Matky zakladate木ky: Ako prvý uviedol horlivos钮, s akou sa usilovala 鈥瀦rodi钮 Krista vo svete a svojím svedectvom viery a svätosti urobi钮 jeho prítomnos钮 啪ivou a ú膷innou鈥�. Druhým  rozmerom bola poslu拧nos钮 鈥瀡edeniu anjelov鈥�, ktorú pestovala modlitbou a rozjímaním Bo啪ieho slova. Na tre钮om mieste pestovala úsilie 鈥瀘 jednotu Cirkvi, pre ktorú sa obetovala modlitbou i 膷innos钮ou鈥�.

Klá拧tor ako 鈥瀞vetlo dejín鈥�

Klá拧tor Tor de鈥� Specchi, na úpätí Kapitolu medzi Bazilikou Santa Maria in Aracoeli a ruinami Marcellovho divadla, 鈥瀘tvorený鈥� pod木a 啪elania Matky zakladate木ky, je pod木a Leva XIV. 鈥瀕ampou pre dejiny a pre putovanie 木udu鈥�.

Po stáro膷ia sem prichádzali mnohí ctitelia svätice 鈥瀗a toto vzne拧ené miesto, bohaté na umenie a spiritualitu, aby na膷erpali vnútorný pokoj a zakúsili Bo啪iu lásku鈥�. Aj dnes je pod木a pápe啪a 鈥瀡 uponáh木anej a prepychovej spolo膷nosti ve木ká potreba takýchto oáz鈥�. Duch Svätý, povzbudzuje pápe啪 Lev XIV., nech oblátkam pomáha 鈥瀘啪ivova钮 charizmu鈥� a posil艌uje ich, aby 鈥瀙okra膷ovali v poslaní pre dobro Cirkvi鈥�.

Modlitba zakladate木ky: 鈥濸riviedol si ma do svojej vôle鈥�

Napokon pápe啪 vyslovuje 啪elanie, aby pre oblátky svätej Franti拧ky Rímskej bola 鈥瀙rogramom i proroctvom鈥� modlitba Matky zakladate木ky: 鈥濪r啪al si moju pravicu, priviedol si ma do svojej vôle a prijal si ma do slávy.鈥�

Nech sa sestry cítia 鈥瀞pojené s Cirkvou, ktorá na ne h木adí so zvlá拧tnou láskou鈥�, zverené duchovnému sprievodu kardinála Fortunata Frezzu, 鈥瀙ovolaného sprevádza钮 ich a podopiera钮 na tejto etape cesty, aby spolu mohli h木adie钮 do budúcnosti s nádejou a poslu拧nos钮ou鈥�.

Prvé kroky oblátok

Formulu oblácie vyslovili v Bazilike Santa Maria Nova, kde pôsobili olivetánski mnísi. Od za膷iatku bol tento duchovný úkon pevne spätý s hodnotami benediktínskej spirituality, hoci spo膷iatku oblátky e拧te bývali vo svojich rodinách.

A啪 v roku 1433 získali dom na západnej strane Kapitolu, kde za膷ali vies钮 spolo膷ný 啪ivot. Sv. Franti拧ka sa k nim pripojila po smrti man啪ela v roku 1436 a prevzala vedenie komunity, starajúc sa ako matka o v拧etky materiálne i duchovné potreby svojich dcér.

V Tor de鈥� Specchi pre啪ila 拧tyri roky. Vy膷erpaná bdeniami, pôstami a neprestajnými pokániami zomrela pokojne ve膷er 9. marca v paláci Ponziani, ke膹 sa modlila mariánske ofícium, ku ktorému mala v啪dy hlbokú úctu.