杏MAP导航

Alessandro Di Bussolo, Martin Jarábek – Vatican News

Prítomnos? ?otvoreného“ klá?tora v srdci Ve?ného mesta nech je pokra?ovaním svätosti Matky zakladate?ky, ktorá sa usilovala ?zrodi? Krista vo svete“ svedectvom viery, bola poslu?ná ?vedeniu anjelov“ a anga?ovala sa ?za jednotu Cirkvi“ modlitbou i ?innos?ou. Týmito slovami sa pápe? Lev XIV. prihovára sestrám oblátkam svätej Franti?ky Rímskej z Tor de’ Specchi vo svojom posolstve pri príle?itosti ?es?stého výro?ia oblácie svätice.

Ako pripomína Svätý Otec, 15. augusta 1425, na slávnos? Nanebovzatia, svätá Franti?ka Rímska – po ?ivote vzornej man?elky a matky – spolu s prvými deviatimi spolo?ní?kami zlo?ila slávnostnú obláciu a zasvätila sa Bohu v pokornej slu?be tým, ktorí trpeli telesnou i duchovnou biedou svojej doby.

?kola ?inorodej lásky a prameň spirituality

Tento malý krú?ok ?ien pochádzal z najbohat?ích rodín novej mestskej ??achty. Hoci aj na?alej bývali vo svojich domoch, obláciou sa zaväzovali k dokonalej?iemu kres?anskému ?ivotu – k pravidelnému prijímaniu sviatostí, k skutkom pokánia a lásky.

Po?as ?iestich storo?í sa reho?ná rodina, zalo?ená v roku 1433 a in?pirovaná regulou ?ve?kého otca západného mní?stva, svätého Benedikta“, stala ??kolou ?inorodej lásky, prameňom spirituality a ideálom obetovania sa Kristovi a Cirkvi“, zdôrazňuje pápe?.

Potreba ?ien ?zamilovaných do evanjelia“

Svätá Franti?ka Rímska, ktorá je spolu s apo?tolmi Petrom a Pavlom a so svätým Filipom Nerim patrónkou Ríma a te?í sa ve?kej úcte veriacich, ?na?alej zostáva svetlom, ktoré osvecuje veriacich v?etkých ?ias a roznecujúcim oheň Kristovej lásky v dne?nom ?loveku“.

Na?a spolo?nos?, pokra?uje Svätý Otec, potrebuje ?eny ako ona – ?zamilované do evanjelia“. Pripomína aj slová pápe?a Eugena IV. zo zakladacej buly, pod?a ktorých mali by? ?roz?eravené Bo?ím zápalom, tú?iace slú?i? Najvy??iemu v duchu pokory a – nako?ko im to ich krehkos? dovolí – napodobňova? apo?tolský ?ivot, aby získali seba pre Krista a ?ili v spolo?enstve a láske“.

Svätý Ján Pavol II. a evanjeliový radikalizmus

Lev XIV. spomenul aj svätého Jána Pavla II., ktorý v liste oblátkam v roku 1984 vyzval, aby ?robili rozhodnutia hlbokého evanjeliového radikalizmu, charakterizovaného prísnou disciplínou, radostným zriekaním sa a ve?kodu?nou obláciou“.

Pápe? potom poukázal na tri rozmery svätosti Matky zakladate?ky: Ako prvý uviedol horlivos?, s akou sa usilovala ?zrodi? Krista vo svete a svojím svedectvom viery a svätosti urobi? jeho prítomnos? ?ivou a ú?innou“. Druhým  rozmerom bola poslu?nos? ?vedeniu anjelov“, ktorú pestovala modlitbou a rozjímaním Bo?ieho slova. Na tre?om mieste pestovala úsilie ?o jednotu Cirkvi, pre ktorú sa obetovala modlitbou i ?innos?ou“.

Klá?tor ako ?svetlo dejín“

Klá?tor Tor de’ Specchi, na úpätí Kapitolu medzi Bazilikou Santa Maria in Aracoeli a ruinami Marcellovho divadla, ?otvorený“ pod?a ?elania Matky zakladate?ky, je pod?a Leva XIV. ?lampou pre dejiny a pre putovanie ?udu“.

Po stáro?ia sem prichádzali mnohí ctitelia svätice ?na toto vzne?ené miesto, bohaté na umenie a spiritualitu, aby na?erpali vnútorný pokoj a zakúsili Bo?iu lásku“. Aj dnes je pod?a pápe?a ?v uponáh?anej a prepychovej spolo?nosti ve?ká potreba takýchto oáz“. Duch Svätý, povzbudzuje pápe? Lev XIV., nech oblátkam pomáha ?o?ivova? charizmu“ a posilňuje ich, aby ?pokra?ovali v poslaní pre dobro Cirkvi“.

Modlitba zakladate?ky: ?Priviedol si ma do svojej vôle“

Napokon pápe? vyslovuje ?elanie, aby pre oblátky svätej Franti?ky Rímskej bola ?programom i proroctvom“ modlitba Matky zakladate?ky: ?Dr?al si moju pravicu, priviedol si ma do svojej vôle a prijal si ma do slávy.“

Nech sa sestry cítia ?spojené s Cirkvou, ktorá na ne h?adí so zvlá?tnou láskou“, zverené duchovnému sprievodu kardinála Fortunata Frezzu, ?povolaného sprevádza? ich a podopiera? na tejto etape cesty, aby spolu mohli h?adie? do budúcnosti s nádejou a poslu?nos?ou“.

Prvé kroky oblátok

Formulu oblácie vyslovili v Bazilike Santa Maria Nova, kde pôsobili olivetánski mnísi. Od za?iatku bol tento duchovný úkon pevne spätý s hodnotami benediktínskej spirituality, hoci spo?iatku oblátky e?te bývali vo svojich rodinách.

A? v roku 1433 získali dom na západnej strane Kapitolu, kde za?ali vies? spolo?ný ?ivot. Sv. Franti?ka sa k nim pripojila po smrti man?ela v roku 1436 a prevzala vedenie komunity, starajúc sa ako matka o v?etky materiálne i duchovné potreby svojich dcér.

V Tor de’ Specchi pre?ila ?tyri roky. Vy?erpaná bdeniami, pôstami a neprestajnými pokániami zomrela pokojne ve?er 9. marca v paláci Ponziani, ke? sa modlila mariánske ofícium, ku ktorému mala v?dy hlbokú úctu.