杏MAP导航

Eugenio Murrali – Vatican News

Diane Foley je predov?etkým matka. Niet presnej?ieho slova, ktoré by vystihlo túto ?enu a jej ?príbeh milosrdenstva“. Jej synom bol James W. Foley – Jim, novinár unesený na severe Sýrie v roku 2012 a o dva roky neskôr popravený Islamským ?tátom. V októbri 2021 na?la Diane silu a odhodlanie stretnú? sa s Alexandrom Koteym, jedným z vrahov svojho syna. Rozprávala sa s ním, dala mu spozna?, kým Jim naozaj bol – ve?kodu?ným, odvá?nym mladým mu?om, ktorý chcel priná?a? svedectvá o ?ivotoch a pravde ?udí, s ktorými sa stretával.

Svoje svedectvo uchovala v knihe napísanej spolu s významným spisovate?om Columom McCannom Matka. V nej kreslí portrét milovaného syna, ktorého jej brutálne vzali, a zároveň zachytáva vlastnú cestu bolesti, súcitu a h?adania porozumenia. Bez vzdania sa ?udskosti sa pokúsila ?eli? strate, pozrie? sa do o?í ?loveku, ktorý prispel k Jimovej smrti, nepresta? klás? otázky – v?etko posilnená vierou a silou modlitby.

Dnes priniesla Diane pamiatku na Jima pápe?ovi Levovi XIV., ktorý ju prijal na súkromnej audiencii – ?al?í znak milosti v týchto ?a?kých rokoch, o ktorom hovorí v rozhovore pre vatikánske médiá.

Pani Diane, ?o pre vás znamenalo stretnutie s pápe?om Levom XIV.?

Je to neuverite?ný dar. Ako Ameri?ania sme nesmierne poctení a v?a?ní, ?e máme pápe?a narodeného v Spojených ?tátoch, preto?e svet potrebuje uzdravenie a nádej. Ako americká ob?ianka som bola hlboko poctená, ?e som sa s ním mohla stretnú?, a budem sa zaňho modli?, preto?e potrebujeme jeho vedenie k pokoju a nádeji vo svete.

Ke? ste sa rozhodli stretnú? s Alexandrom Koteym, jedným z vrahov svojho syna, cítili ste potrebu predstavi? mu Jima. Kto bol Jim? Pre?o ste mu o ňom chceli hovori??

Myslím, ?e ke? sa ?lovek ponorí do vojny a nenávisti, do d?ihádu s Islamským ?tátom, prestane vníma? tváre. Nevidí ?udí – len svoju nenávis?. Ja som chcela, aby Jim dostal spä? svoju ?udskú tvár. Bol nevinný, bol novinár, mu? pokoja, ve?mi sa zaujímal o rozprávanie príbehov sýrskeho ?udu. Chcela som, aby Alexander pochopil, ?e ?udia, ktorých si zvolili za cie?, sa sna?ili da? Sýr?anom nádej: novinári, humanitárni pracovníci. Neboli to bojovníci. Neniesli zbrane.

Chcela som, aby spoznal Jima, preto?e Jim bol aj u?ite?, ktorý sa úprimne staral o iných. Miloval vies? mladých mu?ov, ktorí h?adali svoju cestu. Dlhé roky pôsobil v organizácii Teach for America, ktorá pracuje s mladými ?u?mi – ?asto ve?mi chudobnými de?mi alebo de?mi z ?a?kých ?tvrtí – a vyu?uje ich.

Chcela som, aby Alexander vedel, aký bol Jim ?lovek, ?e v inom ?ivote by sa mo?no mohli sta? priate?mi. Dokázala som si predstavi? Jima, ako by sprevádzal aj jeho, ke? bol mladý. Lebo úbohý Alexander stratil otca u? ako die?a. Myslím, ?e to bol ?lovek, ktorý h?adal, len sa obrátil nesprávnym smerom.

V knihe, ktorú ste napísali s Columom McCannom, sa ?asto spomína slovo ?súcit“. Dá sa práve cez tento postoj zabráni?, aby ne?udské skutky obmedzili na?u ?udskos??

Ur?ite. Colum McCann hovorí vo svojej organizácii Narrative 4 o radikálnom súcite. A Jim tú?il by? mu?om morálnej odvahy, chcel prispie? k lep?iemu svetu – aspoň svojou malou mierou.

Súcit je spôsob, ako sa odvá?i? hovori? s ?u?mi, ktorým nerozumieme, alebo ktorí nám mo?no nie sú ani sympatickí. Potrebujeme cesty, ako komunikova?, ako ma? aspoň trochu súcitu jedni s druhými.

A to bol zázrak môjho stretnutia s Alexandrom. On ma naozaj po?úval – a ja som sa modlila o milos?, aby som aj ja dokázala po?úva? jeho. A bola to milos?. Duch Svätý bol prítomný ve?mi hlboko. Bolo to po?ehnanie. Smutné, ale po?ehnanie.

V knihe sa pí?e: ?Pozna? spôsob smrti milovanej osoby znamená lep?ie spozna? jej ?ivot.“ ?o ste sa o svojom synovi a vôbec o ?ivote nau?ili cez túto boles??

Nau?ila som sa ve?a. Ke? Jima zabili, boli sme v ?oku. Nikdy sme si nevedeli predstavi? takú nenávis?. Ale jeden z jeho detských priate?ov nakrútil dokument The James Foley Story. V ňom spovedal aj európskych rukojemníkov, ktorí sa vrátili domov.

Práve od nich som sa dozvedela, ?o sa dialo po?as tých dvoch rokov Jimovho zajatia, ako trpeli, ale aj ako vytvárali spolo?enstvo a vzájomne sa povzbudzovali. Bola som v?a?ná, lebo som mohla poveda?, ?e Jim cítil na?e modlitby a ?e si na?iel spôsob, ako sa modli? a ?erpa? silu od Boha. Som nesmierne v?a?ná, ?e bol medzi dobrými ?u?mi – novinármi, humanitárnymi pracovníkmi – ktorí mali dobré srdce a chceli prinies? svetu dobro.

Ste ?ena viery. Akú úlohu zohrávala modlitba po?as zajatia vá?ho syna a potom po?as smútku?

Úplne zásadnú. Som za to nesmierne v?a?ná. Boh ma vlastne pripravoval celý ?ivot. U? ako tíned?erka som dostala dar viery – a moja viera v milosrdného a láskavého Boha bola pre mňa v?dy ve?mi dôle?itá. Ale je to dar, len dar. Preto som vedela, ?e Boh je prítomný.

A ke? Jima zabili, Boh poslal mnohých anjelov, ktorí nás obklopili. Ve?a anjelov, ve?a po?ehnaní. Sta?í spomenú? dne?né po?ehnanie: stretnutie so Svätým Otcom. Boh bol ku mne ve?mi dobrý, podopieral ma spolu s Pannou Máriou vo v?etkom. Dr?ali ma pevne.

Zalo?ili ste nadáciu nesúcu Jimovo meno. Aké sú jej ciele a ?o sa vám podarilo dosiahnu??

Tri tý?dne po Jimovej smrti sme zalo?ili James W. Foley Legacy Foundation. Na?ím cie?om bolo povzbudi? k morálnej odvahe a usilova? sa o návrat na?ich ob?anov, ke? sú unesení alebo nespravodlivo väznení v zahrani?í, a tie? podporova? ich bezpe?nos?.

Jim a ?al?í Ameri?ania i Briti boli zabití aj preto, ?e na?a vláda sa o ni? nepokúsila. Ani len nevyjednávala s únoscami. To som pova?ovala za nemorálne. Bola som nahnevaná a cítila som povinnos? vyzva? na?u vládu, aby chránila svojich ob?anov – nevinných ?udí, ktorých zajali len preto, ?e sú Ameri?ania.

V?aka Bohu a v?aka mnohým dobrým ?u?om sa u? viac ne? 170 na?ich ob?anov vrátilo domov z väzenia v zahrani?í. A dnes si novinári viac uvedomujú, ?e sa musia chráni? a dba? na svoju bezpe?nos?, preto?e sú ?asto cie?om útokov.

Vä??inu svojich dní trávim snahou in?pirova? iných, aby vyu?ili svoje dary pre dobro, aby mali morálnu odvahu a delili sa so svetom o to, ?o dostali. Za jedenás? rokov sa stalo ve?a, ale vä??ina pochádza od Boha. Ke? sa dejú zlé veci, práve vtedy dobrí ?udia ?asto vystúpia a spôsobia, ?e sa stanú veci dobré. Som ve?mi v?a?ná Bohu.

?o pre vás znamenala blízkos? pápe?a Franti?ka po zabití vá?ho syna?

Jeho telefonát bol hlbokým darom. Zavolal nám ve?mi skoro – pár dní po Jimovej smrti, e?te skôr ne? niekto z na?ej vlády. A bolo to nesmierne dojímavé, preto?e pápe? Franti?ek sám pre?íval boles?: niektorí jeho príbuzní mali vá?nu autonehodu. Napriek tomu si na?iel ?as oslovi? nás. Boli sme dojatí a poctení.

Môj ?vagor, ktorý ?ije v Madride, bol pri tom, tak?e sa s ním mohol rozpráva? po ?panielsky. V?etci mu rozumieme, ale ja ním nehovorím plynule. Bol to dar. A Franti?kov príklad bol pre mňa tie? darom. Po?úvala som mnoho jeho audiokníh.

Z va?ej knihy vyplýva, ?e poznanie druhého, dialóg a stretnutie mô?u prinies? ve?ké zmeny. Platí to aj v?eobecnej?ie pre tento zlo?itý historický moment?

Ur?ite. Som tu aj v?aka stretnutiu v Rimini, ktoré na mňa silne zapôsobilo – práve preto, ?e sa sna?í spája? ?udí zo v?etkých krajín a kútov sveta, aby sa modlili, nechali in?pirova? Duchom Svätým, u?ili sa a diskutovali spolu.

Musíme to robi? viac. Preto?e to, ?o sa teraz deje v Gaze, je ne?udské a tragické. A rovnako aj na Ukrajine, v Sudáne a v mnohých ?astiach sveta. Aj preto som v?a?ná za vedenie pápe?a Leva XIV. a jeho výzvu k pokoju.

V Rimini bolo mnoho krásnych výstav, napríklad o devätnástich al?írskych mu?eníkoch. Bolo to dojímavé – a kardinál Jean-Paul Vesco tam o nich hovoril. ?al?ia nádherná výstava bola o proroctvách pokoja, ktorú pripravili najmä mladí ?udia. Boli vyzvaní, aby h?adali ?tvorcov pokoja“ v Gaze, v Ju?nej Afrike, na miestach konfliktov, na Ukrajine. Nájs? ?udí, ktorí pracujú pre pokoj uprostred vojny, bolo ve?mi silné – to sú tí skuto?ní hrdinovia, tí, ktorí sadia semienka pokoja. Bolo pre mňa c?ou by? v Rimini.

Salman Rushdie nazval va?u knihu ?ú?asným príbehom násilia a odpustenia“. Súhlasíte s týmto ozna?ením?

Odpustenie znamená milosrdenstvo – milosrdenstvo Je?i?a, milosrdenstvo Boha. Bez milosrdenstva nemô?e existova? odpustenie. Spravodlivos? je potrebná, áno, ale e?te vä??ia je milos?, ktorú si máme navzájom prejavova?: odpú??a? si, chápa?, ?e v?etci sme nedokonalí, v?etci sme hrie?nici a v?etci potrebujeme Bo?ie milosrdenstvo. Pre mňa je to príbeh milosrdenstva.

Preklad Martin Jarábek