MAP

Slávnosť patrónov Ríma v Bazilike sv. Petra, 29. júna 2025 Slávnosť patrónov Ríma v Bazilike sv. Petra, 29. júna 2025  (@Vatican Media)

áž v homílii: Potrebujeme Cirkev, ktorá dýcha jednotou a živou vierou

Na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, patrónov Ríma, slávil Svätý Otec v Bazilike svätého Petra svätú omšu, počas ktorej prijalo pálium 54 arcibiskupov metropolitov. Na liturgii sa zúčastnilo vyše 5 500 veriacich vo vnútri Baziliky a ďalších 5 000 na Námestí svätého Petra. V homílii pápež zdôraznil potrebu jednoty v rozmanitosti a životaschopnosti viery, inšpirovanej svedectvom apoštolov, ktorí v rozdielnosti nachádzali súzvuk a odvahu ohlasovať Evanjelium.

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Svätá omša na slávnosť svätých Petra a Pavla, 29. júna 2025

Drahí bratia a sestry,

dnes slávime dvoch bratov vo viere, Petra a Pavla, ktorých uznávame za piliere Cirkvi a uctievame ako patrónov diecézy a mesta Rím.

Príbeh týchto dvoch apoštolov oslovuje aj nás, spoločenstvo Pánových učeníkov putujúcich v tomto našom čase. Osobitne pri pohľade na ich svedectvo chcem zdôrazniť dva aspekty: cirkevnú jednotu a životaschopnosť viery.

Najprv chcem priblížiť cirkevnú jednotu. Liturgia tejto slávnosti nám totiž ukazuje, ako boli Peter a Pavol povolaní zdieľať ten istý údel – mučeníctvo, ktoré ich navždy spojilo s Kristom. V prvom čítaní vidíme Petra, ktorý vo väzení čaká na vykonanie rozsudku (porov. Sk 12, 1–11), v druhom čítaní apoštol Pavol, tiež v putách, vo svojom akoby duchovnom testamente vyznáva, že jeho krv má byť vyliata a obetovaná Bohu (porov. 2 Tim 4, 6–8.17–18). Peter aj Pavol obetovali svoj život za Evanjelium.

Táto jednota v jedinom vyznaní viery však nebola samozrejmosťou. Obaja apoštoli k nej dospeli ako k cieľu po dlhom putovaní, počas ktorého každý prijal vieru a žil apoštolát odlišným spôsobom. Ich bratská jednota v Duchu nevynulovala rozdiely, z ktorých vychádzali: Šimon bol rybár z Galiley, Šavol zasa prísny intelektuál z farizejského hnutia. Prvý hneď všetko zanechal, aby nasledoval Pána, druhý prenasledoval kresťanov, kým ho nezmenil Zmŕtvychvstalý Kristus. Peter kázal najmä Židom, Pavla pohýnal Duch Svätý, aby niesol radostnú zvesť pohanom.

  (@Vatican Media)

Ako vieme, medzi nimi nechýbali ani konflikty, najmä pokiaľ ide o vzťah k pohanom, až Pavol otvorene hovorí: „Keď prišiel Kéfas do Antiochie, otvorene som sa mu postavil, lebo si zaslúžil výčitku“ (Gal 2, 11). A touto otázkou sa následne zaoberal Jeruzalemský koncil, na ktorom sa obaja apoštoli opäť stretli.

Drahí, príbeh Petra a Pavla nás učí, že jednota, ku ktorej nás Pán volá, je harmóniou hlasov a tvárí a nezbavuje nikoho slobody. Naši patróni kráčali rozličnými cestami, mali odlišné názory, neraz sa stretli a konfrontovali s evanjeliovou úprimnosťou. A predsa im to nezabránilo žiť apoštolský súzvuk (concordia apostolorum) – živé spoločenstvo v Duchu Svätom, plodnú zhodu v rozmanitosti. Ako hovorí svätý Augustín: „Jeden jediný deň je zasvätený slávnosti týchto dvoch apoštolov. No aj oni boli jedno. Hoci boli umučení v rôzne dni, boli jedno“ (Sermo 295, 7.7).

To všetko nás vyzýva premýšľať nad cestou cirkevnej jednoty. Tá sa rodí z podnetu Ducha Svätého, spája rozmanitosť a buduje mosty jednoty v pestrosti chariziem, darov a služieb. Je dôležité učiť sa žiť jednotu ako jednotu v rozmanitosti, aby rôznorodosť darov, spojená v jedinom vyznaní viery, prispievala k ohlasovaniu Evanjelia. Po tejto ceste sme povolaní kráčať, keď hľadíme na Petra a Pavla, pretože takúto bratskú jednotu všetci potrebujeme. Potrebuje ju Cirkev, potrebujú ju vzťahy medzi laikmi a kňazmi, medzi kňazmi a biskupmi, medzi biskupmi a pápežom; potrebuje ju aj pastoračný život, ekumenický dialóg a vzťah priateľstva, ktorý Cirkev túži pestovať so svetom. Usilujme sa, aby sa z našej rozmanitosti stala dielňou jednoty a spoločenstva, bratstva a zmierenia, aby sa každý v Cirkvi so svojím osobným príbehom učil kráčať spolu s ostatnými.

Svätí Peter a Pavol nás oslovujú aj v súvislosti so životaschopnosťou našej viery. V skúsenosti učeníctva je totiž vždy riziko upadnúť do zvyku, do ritualizmu, do pastoračných schém, ktoré sa opakujú bez obnovy a bez vnímania výziev prítomnosti. V príbehu týchto dvoch apoštolov nás však inšpiruje ich ochota otvárať sa zmenám, nechať sa osloviť udalosťami, stretnutiami a konkrétnymi situáciami spoločenstiev, hľadať nové cesty evanjelizácie vychádzajúc z problémov a otázok, ktoré kladú bratia a sestry vo viere.

  (@Vatican Media)

V centre Evanjelia, ktoré sme počuli, je práve otázka, ktorú Ježiš kladie svojim učeníkom a ktorú dnes kladie aj nám, aby sme rozlíšili, či naša viera zostáva dynamická a živá, či ešte horí plameň vzťahu s Pánom: „A za koho ma pokladáte vy?“ (Mt 16, 15).

Každý deň, v každom čase dejín si musíme túto otázku klásť. Ak nechceme, aby sa naše kresťanstvo scvrklo na dedičstvo minulosti, ako nás to toľkokrát napomínal pápež František, je dôležité vystúpiť z rizika unavenej a statickej viery a spýtať sa: Kto je dnes pre nás Ježiš Kristus? Aké miesto má v našom živote a v pôsobení Cirkvi? Ako môžeme o tejto nádeji svedčiť v každodennom živote a ohlasovať ju tým, ktorých stretávame?

Bratia a sestry, rozlišovanie, ktoré sa rodí z týchto otázok, umožňuje našej viere i Cirkvi neustále sa obnovovať a nachádzať nové cesty a nové formy ohlasovania Evanjelia. Toto, spolu s jednotou, má byť našou prvou túžbou. Osobitne sa dnes chcem obrátiť na Cirkev, ktorá je v Ríme, pretože práve ona je povolaná byť znamením jednoty a spoločenstva, Cirkvou zapálenou živou vierou, spoločenstvom učeníkov, ktorí dosvedčujú radosť a útechu Evanjelia vo všetkých ľudských situáciách.

V radosti tejto jednoty, ktorú nás príklad svätých Petra a Pavla pozýva rozvíjať, pozdravujem bratov arcibiskupov, ktorí dnes prijímajú pálium. Drahí bratia, tento znak, ktorý pripomína pastierske poslanie, ktoré vám bolo zverené, vyjadruje spoločenstvo s biskupom Ríma, aby každý z vás mohol v jednote katolíckej viery túto vieru posilňovať vo svojich miestnych cirkvách.

Chcem tiež pozdraviť členov synody Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi: ďakujem za vašu prítomnosť tu a za vaše pastoračné úsilie. Nech Pán daruje pokoj vášmu ľudu!

A s úprimnou vďačnosťou pozdravujem Delegáciu Ekumenického patriarchátu, ktorú sem vyslal drahý brat, jeho svätosť Bartolomej.

Drahí bratia a sestry, posilnení svedectvom svätých apoštolov Petra a Pavla, kráčajme spolu vo viere a v spoločenstve a vzývajme ich príhovor za nás všetkých, za mesto Rím, za Cirkev a za celý svet.

Preklad Martin Jarábek

  (@Vatican Media)

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

29 júna 2025, 11:29