笔á辫别? v homílii: Potrebujeme Cirkev, ktorá d?cha jednotou a ?ivou vierou
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA
Svätá om?a na slávnos? svätých Petra a Pavla, 29. júna 2025
Drahí bratia a sestry,
dnes slávime dvoch bratov vo viere, Petra a Pavla, ktorých uznávame za piliere Cirkvi a uctievame ako patrónov diecézy a mesta Rím.
Príbeh týchto dvoch apo?tolov oslovuje aj nás, spolo?enstvo Pánových u?eníkov putujúcich v tomto na?om ?ase. Osobitne pri poh?ade na ich svedectvo chcem zdôrazni? dva aspekty: cirkevnú jednotu a ?ivotaschopnos? viery.
Najprv chcem priblí?i? cirkevnú jednotu. Liturgia tejto slávnosti nám toti? ukazuje, ako boli Peter a Pavol povolaní zdie?a? ten istý údel – mu?eníctvo, ktoré ich nav?dy spojilo s Kristom. V prvom ?ítaní vidíme Petra, ktorý vo väzení ?aká na vykonanie rozsudku (porov. Sk 12, 1–11), v druhom ?ítaní apo?tol Pavol, tie? v putách, vo svojom akoby duchovnom testamente vyznáva, ?e jeho krv má by? vyliata a obetovaná Bohu (porov. 2 Tim 4, 6–8.17–18). Peter aj Pavol obetovali svoj ?ivot za Evanjelium.
Táto jednota v jedinom vyznaní viery v?ak nebola samozrejmos?ou. Obaja apo?toli k nej dospeli ako k cie?u po dlhom putovaní, po?as ktorého ka?dý prijal vieru a ?il apo?tolát odli?ným spôsobom. Ich bratská jednota v Duchu nevynulovala rozdiely, z ktorých vychádzali: ?imon bol rybár z Galiley, ?avol zasa prísny intelektuál z farizejského hnutia. Prvý hne? v?etko zanechal, aby nasledoval Pána, druhý prenasledoval kres?anov, kým ho nezmenil Zm?tvychvstalý Kristus. Peter kázal najmä ?idom, Pavla pohýnal Duch Svätý, aby niesol radostnú zves? pohanom.
Ako vieme, medzi nimi nechýbali ani konflikty, najmä pokia? ide o vz?ah k pohanom, a? Pavol otvorene hovorí: ?Ke? pri?iel Kéfas do Antiochie, otvorene som sa mu postavil, lebo si zaslú?il vý?itku“ (Gal 2, 11). A touto otázkou sa následne zaoberal Jeruzalemský koncil, na ktorom sa obaja apo?toli opä? stretli.
Drahí, príbeh Petra a Pavla nás u?í, ?e jednota, ku ktorej nás Pán volá, je harmóniou hlasov a tvárí a nezbavuje nikoho slobody. Na?i patróni krá?ali rozli?nými cestami, mali odli?né názory, neraz sa stretli a konfrontovali s evanjeliovou úprimnos?ou. A predsa im to nezabránilo ?i? apo?tolský súzvuk (concordia apostolorum) – ?ivé spolo?enstvo v Duchu Svätom, plodnú zhodu v rozmanitosti. Ako hovorí svätý Augustín: ?Jeden jediný deň je zasvätený slávnosti týchto dvoch apo?tolov. No aj oni boli jedno. Hoci boli umu?ení v rôzne dni, boli jedno“ (Sermo 295, 7.7).
To v?etko nás vyzýva premý??a? nad cestou cirkevnej jednoty. Tá sa rodí z podnetu Ducha Svätého, spája rozmanitos? a buduje mosty jednoty v pestrosti chariziem, darov a slu?ieb. Je dôle?ité u?i? sa ?i? jednotu ako jednotu v rozmanitosti, aby rôznorodos? darov, spojená v jedinom vyznaní viery, prispievala k ohlasovaniu Evanjelia. Po tejto ceste sme povolaní krá?a?, ke? h?adíme na Petra a Pavla, preto?e takúto bratskú jednotu v?etci potrebujeme. Potrebuje ju Cirkev, potrebujú ju vz?ahy medzi laikmi a kňazmi, medzi kňazmi a biskupmi, medzi biskupmi a pápe?om; potrebuje ju aj pastora?ný ?ivot, ekumenický dialóg a vz?ah priate?stva, ktorý Cirkev tú?i pestova? so svetom. Usilujme sa, aby sa z na?ej rozmanitosti stala dielňou jednoty a spolo?enstva, bratstva a zmierenia, aby sa ka?dý v Cirkvi so svojím osobným príbehom u?il krá?a? spolu s ostatnými.
Svätí Peter a Pavol nás oslovujú aj v súvislosti so ?ivotaschopnos?ou na?ej viery. V skúsenosti u?eníctva je toti? v?dy riziko upadnú? do zvyku, do ritualizmu, do pastora?ných schém, ktoré sa opakujú bez obnovy a bez vnímania výziev prítomnosti. V príbehu týchto dvoch apo?tolov nás v?ak in?piruje ich ochota otvára? sa zmenám, necha? sa oslovi? udalos?ami, stretnutiami a konkrétnymi situáciami spolo?enstiev, h?ada? nové cesty evanjelizácie vychádzajúc z problémov a otázok, ktoré kladú bratia a sestry vo viere.
V centre Evanjelia, ktoré sme po?uli, je práve otázka, ktorú Je?i? kladie svojim u?eníkom a ktorú dnes kladie aj nám, aby sme rozlí?ili, ?i na?a viera zostáva dynamická a ?ivá, ?i e?te horí plameň vz?ahu s Pánom: ?A za koho ma pokladáte vy?“ (Mt 16, 15).
Ka?dý deň, v ka?dom ?ase dejín si musíme túto otázku klás?. Ak nechceme, aby sa na?e kres?anstvo scvrklo na dedi?stvo minulosti, ako nás to to?kokrát napomínal pápe? Franti?ek, je dôle?ité vystúpi? z rizika unavenej a statickej viery a spýta? sa: Kto je dnes pre nás Je?i? Kristus? Aké miesto má v na?om ?ivote a v pôsobení Cirkvi? Ako mô?eme o tejto nádeji sved?i? v ka?dodennom ?ivote a ohlasova? ju tým, ktorých stretávame?
Bratia a sestry, rozli?ovanie, ktoré sa rodí z týchto otázok, umo?ňuje na?ej viere i Cirkvi neustále sa obnovova? a nachádza? nové cesty a nové formy ohlasovania Evanjelia. Toto, spolu s jednotou, má by? na?ou prvou tú?bou. Osobitne sa dnes chcem obráti? na Cirkev, ktorá je v Ríme, preto?e práve ona je povolaná by? znamením jednoty a spolo?enstva, Cirkvou zapálenou ?ivou vierou, spolo?enstvom u?eníkov, ktorí dosved?ujú rados? a útechu Evanjelia vo v?etkých ?udských situáciách.
V radosti tejto jednoty, ktorú nás príklad svätých Petra a Pavla pozýva rozvíja?, pozdravujem bratov arcibiskupov, ktorí dnes prijímajú pálium. Drahí bratia, tento znak, ktorý pripomína pastierske poslanie, ktoré vám bolo zverené, vyjadruje spolo?enstvo s biskupom Ríma, aby ka?dý z vás mohol v jednote katolíckej viery túto vieru posilňova? vo svojich miestnych cirkvách.
Chcem tie? pozdravi? ?lenov synody Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi: ?akujem za va?u prítomnos? tu a za va?e pastora?né úsilie. Nech Pán daruje pokoj vá?mu ?udu!
A s úprimnou v?a?nos?ou pozdravujem Delegáciu Ekumenického patriarchátu, ktorú sem vyslal drahý brat, jeho svätos? Bartolomej.
Drahí bratia a sestry, posilnení svedectvom svätých apo?tolov Petra a Pavla, krá?ajme spolu vo viere a v spolo?enstve a vzývajme ich príhovor za nás v?etkých, za mesto Rím, za Cirkev a za celý svet.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
