杏MAP导航

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

膷lenom parlamentu pri príle啪itosti Jubilea predstavite木ov verejnej správy

21. júna 2025

Pani predsední膷ka vlády a pán predseda Poslaneckej snemovne Talianskej republiky,

pani predsední膷ka a pán generálny tajomník Medziparlamentnej únie,

zástupcovia akademických in拧titúcií a nábo啪enskí lídri,

s rados钮ou vás vítam pri príle啪itosti stretnutia Medzinárodnej medziparlamentnej únie po膷as Jubilea predstavite木ov verejnej správy. Pozdravujem 膷lenov delegácií zo 拧es钮desiatich ôsmich krajín. Osobitne si spomínam na predsedov jednotlivých parlamentných in拧titúcií.

Politické pôsobenie bolo právom ozna膷ené Piom XI. ako 鈥瀗ajvy拧拧ia forma lásky鈥� (Pius XI., Príhovor k Talianskej katolíckej univerzitnej federácii, 18. decembra 1927). A skuto膷ne, ke膹 si uvedomíme slu啪bu, ktorú politika vykonáva v prospech spolo膷nosti a spolo膷ného dobra, ukazuje sa ako dielo kres钮anskej lásky, ktorá nikdy nie je len teóriou, ale v啪dy konkrétnym znakom a svedectvom Bo啪ieho pôsobenia v prospech 膷loveka (porov. pápe啪 Franti拧ek, encyklika Fratelli tutti, 176鈥�192).

V tejto súvislosti by som sa s vami chcel toto ráno podeli钮 o tri úvahy, ktoré pova啪ujem za dôle啪ité v sú膷asnom kultúrnom kontexte.

  (@Vatican Media)

Prvá úvaha sa týka úlohy, ktorá vám bola zverená: podporova钮 a chráni钮 鈥� nad rámec akýchko木vek partikulárnych záujmov 鈥� dobro celej komunity, spolo膷né dobro, najmä obráni钮 tých najslab拧ích a marginalizovaných. Znamená to napríklad usilova钮 sa o prekonanie neprijate木nej nerovnováhy medzi bohatstvom sústredeným v rukách nieko木kých a roz拧írenou chudobou, ktorá presahuje únosnú mieru (porov. Lev XIII., encyklika Rerum novarum, 15. mája 1891, 1). Mnohí, ktorí 啪ijú v krajnej núdzi, volajú, aby bolo po膷u钮 ich hlas, no 膷asto nenachádzajú u拧i ochotné ich po膷úva钮. Takáto nerovnováha plodí situácie trvalej nespravodlivosti, ktoré 木ahko prerastajú do násilia a skôr 膷i neskôr do tragédie vojny. Dobrá politická 膷innos钮, ktorá podporuje spravodlivé rozdelenie zdrojov, mô啪e by钮 ú膷innou slu啪bou harmónii a mieru 鈥� tak na sociálnej úrovni, ako aj v medzinárodných vz钮ahoch.

Druhá úvaha sa týka nábo啪enskej slobody a medzinábo啪enského dialógu. Aj v tejto oblasti 鈥� dnes mimoriadne aktuálnej 鈥� mô啪e politická 膷innos钮 ve木a urobi钮, ak podporí také podmienky, ktoré zabezpe膷ia skuto膷nú nábo啪enskú slobodu a umo啪nia re拧pektujúce a kon拧truktívne stretnutie rôznych nábo啪enských spolo膷enstiev. Viera v Boha a pozitívne hodnoty z nej vyplývajúce sú pre jednotlivcov i spolo膷enstvá nevy膷erpate木ným prame艌om dobra a pravdy. Svätý Augustín v tejto súvislosti hovoril o prechode 膷loveka od amor sui 鈥� egoistickej sebalásky, uzavretej a de拧truktívnej 鈥� k amor Dei 鈥� nezi拧tnej láske zakorenenej v Bohu, ktorá vedie k sebadarovaniu 鈥�, ako o k木ú膷ovom prvku budovania civitas Dei, teda spolo膷nosti, ktorej základným zákonom je láska (porov. De civitate Dei, XIV, 28).

  (@Vatican Media)

Aby ste mali v politickej 膷innosti jednotný referen膷ný bod, namiesto apriórneho vylú膷enia transcendentna z rozhodovacích procesov, je u啪ito膷né h木ada钮 v 艌om to, 膷o v拧etkých spája. V tomto zmysle je nevyhnutným odkazom prirodzený zákon, nepísaný 木udskou rukou, no v拧eobecne platný a uznávaný v ka啪dej dobe, ktorého najpresved膷ivej拧í a najvierohodnej拧í výraz nachádzame práve v prírode. U啪 v staroveku bol jeho autoritatívnym tlmo膷níkom Cicero, ktorý v diele De re publica napísal: 鈥濸rirodzený zákon je správny rozum v súlade s prírodou, v拧eobecný, stály a ve膷ný, ktorý svojimi príkazmi nabáda kona钮 dobro a svojimi zákazmi odvracia od zla [鈥�]. Tento zákon nemo啪no nijako meni钮, ani z neho ni膷 od艌a钮, a nie je mo啪né ho úplne zru拧i钮; ani senát, ani 木ud nás od neho nemô啪u oslobodi钮 a netreba h木ada钮 nikoho, kto by ho vysvet木oval. A nebude jedného zákona pre Rím, druhého pre Atény, jedného teraz a iného neskôr, ale jeden ve膷ný a nemenite木ný zákon bude plati钮 pre v拧etky národy v ka啪dom 膷ase鈥� (Cicero, De re publica, III, 22).

Prirodzený zákon, v拧eobecne platný nad rámec iných subjektívnych presved膷ení, je kompasom, ktorý mô啪e orientova钮 legislatívnu 膷innos钮 i samotné konanie, najmä v súvislosti s etickými otázkami, ktoré sú dnes naliehavej拧ie ne啪 v minulosti, preto啪e sa dotýkajú oblasti osobnej intimity.

V拧eobecná deklarácia 木udských práv, ktorú prijala a vyhlásila Organizácia Spojených národov 10. decembra 1948, u啪 patrí k spolo膷nému kultúrnemu dedi膷stvu 木udstva. Tento v啪dy aktuálny dokument mô啪e výrazne prispie钮 k tomu, aby sa 木udská osoba 鈥� vo svojej nedotknute木nej celistvosti 鈥� stala základom h木adania pravdy a východiskom obnovy dôstojnosti pre tých, ktorí sa necítia re拧pektovaní vo svojom vnútri a vo svojom svedomí.

Prichádzame k tretej úvahe. Civiliza膷ný stupe艌 dosiahnutý v na拧om svete a ciele, na ktoré ste povolaní odpoveda钮 dnes 膷elia ve木kej výzve umelej inteligencie. Ide o vývoj, ktorý mô啪e by钮 bezpochyby prínosný pre spolo膷nos钮, av拧ak v tej miere v akej jej vyu啪ívanie nezasahuje do identity a dôstojnosti 木udskej osoby, a do jej základných slobôd. Osobitne netreba zabúda钮, 啪e umelá inteligencia má slú啪i钮 ako nástroj v prospech 膷loveka 鈥� nie ho znehodnocova钮 ani ohrozova钮 jeho dôstojnos钮. Ide teda o významnú výzvu, ktorá si vy啪aduje ve木kú pozornos钮 a prezieravý poh木ad do budúcnosti, aby sa v nových podmienkach mohli navrhova钮 zdravé, spravodlivé a bezpe膷né 啪ivotné 拧týly 鈥� predov拧etkým v prospech mladých generácií.

Osobný 啪ivot má ove木a vä膷拧iu hodnotu ne啪 akýko木vek algoritmus a spolo膷enské vz钮ahy si vy啪adujú 木udský priestor, ktorý presahuje akéko木vek vopred nastavené 拧truktúry 膷i neosobné schémy. Nezabúdajme, 啪e hoci umelá inteligencia doká啪e zhroma啪di钮 milióny údajov a v priebehu nieko木kých sekúnd odpoveda钮 na mno啪stvo otázok, zostáva nosite木kou statickej 鈥瀙amäti鈥�, ktorá sa nedá porovna钮 s 木udskou pamä钮ou 鈥� pamä钮ou mu啪a a 啪eny 鈥�, ktorá je naopak tvorivá, dynamická, plodná, schopná spája钮 minulos钮, prítomnos钮 a budúcnos钮 do 啪ivého a plodného h木adania zmyslu so v拧etkými etickými a existenciálnymi dôsledkami (porov. pápe啪 Franti拧ek, Príhovor na zasadnutí G7 o umelej inteligencii, 14. júna 2024).

Politika nemô啪e ignorova钮 takúto výzvu. Naopak, je 艌ou priamo oslovená, aby dokázala odpoveda钮 ob膷anom, ktorí dnes oprávnene na výzvy tejto novej digitálnej kultúry h木adia s nádejou i obavami zárove艌.

Svätý Ján Pavol II. po膷as Jubilea roku 2000 predstavil politikom svätého Tomá拧a Mora ako svedka, ku ktorému sa majú utieka钮, a ako orodovníka, pod ktorého ochranu majú zveri钮 svoje úsilie. Skuto膷ne, sir Thomas More bol mu啪om verne plniacim svoje ob膷ianske povinnosti, dokonalým slu啪obníkom 拧tátu práve v膹aka svojej viere, ktorá ho viedla k tomu, 啪e politiku nevnímal ako povolanie, ale ako poslanie slú啪i钮 pravde a dobru. 鈥濻voju verejnú 膷innos钮 zveril do slu啪by 膷loveku, najmä slabému a chudobnému; spolo膷enské spory rie拧il s vynikajúcim zmyslom pre spravodlivos钮; chránil rodinu a bránil ju s neúnavným úsilím; podporoval v拧estranné vzdelávanie mláde啪e鈥� (apo拧tolský list Motu proprio E Sancti Thomae Mori, 31. októbra 2000, 4). Odvaha, s akou neváhal obetova钮 svoj 啪ivot, len aby nezradil pravdu, z neho robí aj dnes mu膷eníka slobody a prvenstva svedomia. Nech je jeho príklad pre ka啪dého z vás prame艌om in拧pirácie a tvorivej vízie.

Vá啪ené dámy a páni, 膹akujem vám za va拧u náv拧tevu. Zo srdca vám 啪elám v拧etko dobré vo va拧om poslaní a vyprosujem pre vás i va拧ich blízkych nebeské po啪ehnanie.

V拧etkým vám 膹akujem. Nech Boh po啪ehná vás i va拧u prácu. 膸akujem.

Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu 鈥� Vatican News: Martin Jarábek, Zuzana Klimanová