áž Lev XIV.: Nik nie je kresťanom sám – charizmy sú darom pre jednotu a misiu Cirkvi
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA
moderátorom združení veriacich, cirkevných hnutí a nových spoločenstiev
6. júna 2025
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Pokoj s vami!
Pán kardinál,
drahí bratia v biskupskej službe, drahí bratia a sestry!
Teší ma, že vás môžem privítať pri príležitosti každoročného stretnutia, ktoré organizuje Dikastérium pre laikov, rodinu a život s vami – moderátormi, medzinárodnými zodpovednými a delegátmi cirkevných združení uznaných alebo zriadených Apoštolskou stolicou.
Zastupujete tisíce ľudí, ktorí prežívajú svoju vieru a apoštolát v rámci združení, hnutí a spoločenstiev. Preto vám chcem predovšetkým poďakovať za službu vedenia a animácie, ktorú vykonávate. Podporovať a povzbudzovať bratov a sestry na ceste viery si vyžaduje zodpovednosť, nasadenie, neraz aj ťažkosti a nedorozumenia, no ide o úlohu nevyhnutnú a veľmi hodnotnú. Cirkev vám je vďačná za všetko dobro, ktoré konáte.
Dar združenej formy života a chariziem
Skutočnosti, do ktorých patríte, sú svojou povahou a dejinami veľmi rôznorodé, a predsa sú všetky pre Cirkev dôležité. Niektoré vznikli so zámerom deliť sa o apoštolský, charitatívny alebo liturgický cieľ, prípadne podporiť kresťanské svedectvo v konkrétnom spoločenskom prostredí. Iné sa zrodili z charizmatickej inšpirácie, teda z pôvodného daru, ktorý dal vzniknúť hnutiu, novej forme spirituality a evanjelizácie.
V ochote združovať sa, ktorá stála pri zrode prvého typu spoločenstiev, nachádzame jednu základnú črtu: nik nie je kresťanom sám! Patríme k jednému ľudu, k jednému telu, ktoré utvoril Pán. Svätý Augustín o prvých Ježišových učeníkoch hovorí: „Stali sa určite Božím chrámom, a nestali sa ním len jednotlivo, ale spoločne sa stali Božím chrámom“ (En. in Ps. 131, 5). Kresťanský život sa nežije v izolácii, ako by išlo o intelektuálne alebo sentimentálne dobrodružstvo uzavreté do našej mysle či srdca. Žije sa s inými, v skupine, v spoločenstve, lebo Zmŕtvychvstalý Kristus sa sprítomňuje medzi učeníkmi zhromaždenými v jeho mene.
Združený apoštolát veriacich veľmi povzbudzoval Druhý vatikánsky koncil, najmä v Dekréte o apoštoláte laikov, kde sa uvádza, že tento spôsob apoštolátu „je veľmi dôležitý, pretože si často vyžaduje spoločné pôsobenie, a to tak v cirkevných spoločenstvách, ako aj v rozličných prostrediach. Združenia, ktoré vznikli na spoločné apoštolské pôsobenie, podporujú svojich členov, formujú ich na apoštolát, usmerňujú a vedú ich činnosť, a tak možno očakávať omnoho hojnejšie ovocie, než keby pôsobili jednotlivo“ (č. 18).
Potom sú tu spoločenstvá, ktoré vznikli z charizmy: charizmy zakladateľa alebo skupiny iniciátorov, prípadne charizmy inšpirovanej niektorým rehoľným inštitútom. Aj to je podstatný rozmer života Cirkvi. Chcem vás povzbudiť, aby ste charizmy vnímali vo vzťahu k milosti – k daru Ducha.
V liste Iuvenescit Ecclesia, ktorý dobre poznáte, sa uvádza, že cirkevná hierarchia a sviatosť posvätného stavu existujú preto, aby medzi veriacimi stále zostala živá „objektívna ponuka milosti“, ktorá sa udeľuje prostredníctvom „sviatostí, normatívneho ohlasovania Slova a pastoračnej starostlivosti“ (č. 14). Charizmy sú naproti tomu „slobodne rozdeľované Duchom Svätým, aby sviatostná milosť prinášala ovocie v kresťanskom živote rôznorodo a na všetkých jeho úrovniach“ (č. 15).
V Cirkvi teda treba všetko chápať vo vzťahu k milosti: inštitúcie existujú preto, aby sa milosť stále ponúkala, a charizmy vznikajú preto, aby bola táto milosť prijatá a prinášala ovocie. Bez chariziem hrozí, že Kristova milosť, ktorá sa ponúka v hojnosti, nenájde dobrú pôdu, do ktorej by padla! A práve preto Boh vzbudzuje charizmy – aby v srdciach prebudili túžbu po stretnutí s Kristom, smäd po božskom živote, ktorý nám ponúka, skrátka: po milosti!
Týmto chcem znovu potvrdiť – v línii svojich predchodcov a v súlade s učením Cirkvi, predovšetkým od Druhého vatikánskeho koncilu –, že hierarchické a charizmatické dary „sú spoločne podstatné pre Božiu konštitúciu Cirkvi založenej Ježišom“ (sv. Ján Pavol II., Posolstvo svetovému kongresu cirkevných hnutí, 27. mája 1998). Vďaka charizmám, z ktorých sa zrodili vaše hnutia a spoločenstvá, sa mnohí ľudia priblížili ku Kristovi, znova našli nádej v živote, objavili materstvo Cirkvi a túžia rásť vo viere, v komunitnom živote, v skutkoch lásky a prinášať evanjelizáciou ďalej dar, ktorý sami prijali.
Jednota a misia v jednote s pápežom
Jednota a misia sú dva piliere života Cirkvi a dve priority Petrovej služby. Preto pozývam všetky združenia a cirkevné hnutia, aby verne a štedro spolupracovali s pápežom predovšetkým v týchto dvoch oblastiach.
Najprv tým, že budú kvasom jednoty. Vy všetci zakúšate duchovné spoločenstvo, ktoré vás spája. Je to spoločenstvo, ktoré v Cirkvi vytvára Duch Svätý. Jednota, ktorá má svoj základ v Kristovi: on nás priťahuje, priťahuje nás k sebe, a tak nás spája aj navzájom. Svätý Paulín z Noly o tom píše svätému Augustínovi: „Máme jednu hlavu, jedna je milosť, ktorá nás preniká, žijeme z jedného chleba, kráčame po jednej ceste, bývame v tom istom dome. [...] Sme jedno, tak duchom, ako aj telom Pána, aby sme neboli ničím, ak sa oddelíme od Toho, ktorý je Jediný“ (List 30, 2).
Túto jednotu, ktorú žijete vo svojich skupinách a spoločenstvách, rozširujte všade: v spoločenstve s pastiermi Cirkvi, v blízkosti s inými cirkevnými realitami, v ochote priblížiť sa ľuďom, ktorých stretávate, aby vaše charizmy vždy zostávali v službe jednoty Cirkvi a aby boli samy kvasom jednoty, spoločenstva a bratstva (porov. Homília, 18. mája 2025) vo svete tak roztrieštenom nezhodami a násilím.
Po druhé, misia. Misia poznačila moju pastoračnú skúsenosť a formovala môj duchovný život. Aj vy ste zakúsili túto cestu. Zo stretnutia s Pánom, z nového života, ktorý prenikol vaše srdce, sa zrodila túžba dať ho spoznať iným. Zapojili ste mnohých ľudí, venovali veľa času, nadšenia a energie, aby ste ohlasovali evanjelium na najvzdialenejších miestach, v tých najťažších prostrediach, znášali ste ťažkosti a neúspechy. Udržiavajte v sebe vždy živý tento misijný zápal: hnutia majú aj dnes zásadnú úlohu v evanjelizácii.
Medzi vami sú veľkodušní ľudia, dobre pripravení, so skúsenosťami „v teréne“. Je to bohatstvo, ktoré treba nechať priniesť ovocie, a pritom načúvať dnešnej realite s jej novými výzvami. Vložte svoje talenty do služby misie – tak na miestach prvotnej evanjelizácie, ako aj vo farnostiach a miestnych cirkevných štruktúrach –, aby sa dalo osloviť množstvo ľudí, ktorí sú ďaleko a niekedy ani nevedia, že čakajú na Slovo života.
Záver
Drahí priatelia, teší ma, že som sa s vami dnes mohol po prvý raz stretnúť. Ak Boh dá, budeme mať aj ďalšie príležitosti, aby sme sa lepšie spoznali, no zatiaľ vás chcem povzbudiť, aby ste pokračovali na svojej ceste. Vždy majte v strede Pána Ježiša! To je to podstatné – na to slúžia aj charizmy. Charizma má napomáhať stretnutiu s Kristom, rastu a ľudskému i duchovnému dozrievaniu osôb, budovaniu Cirkvi. V tomto zmysle sme všetci povolaní napodobňovať Krista, ktorý „sa zriekol seba samého, aby obohatil nás“ (porov. Flp 2, 7). Tak aj každý, kto s inými kráča za apoštolským cieľom alebo je nositeľom charizmy, je povolaný obohacovať iných tým, že sa zrieka seba. A to je zdrojom slobody i veľkej radosti.
Ďakujem vám za to, kým ste, aj za to, čo robíte! Zverujem vás pod ochranu Márie, Matky Cirkvi, a zo srdca žehnám vám i všetkým, ktorých zastupujete. Ďakujem!
Preklad Martin Jarábek
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.