áž kňazom: Pánovo povolanie je predovšetkým povolaním k jeho radosti
Zuzana Klimanová – Vatican News
„V srdci Svätého roka chceme spoločne dosvedčiť, že je možné byť šťastnými kňazmi, pretože Kristus nás povolal a urobil z nás svojich priateľov“ (porov. Jn 15,15), oslovil kňazov Svätý Otec. Zároveň vysvetlil, že Ježišove slová z Jánovho evanjelia: „Nazval som vás priateľmi“ sú „skutočným kľúčom k pochopeniu kňazskej služby“:
„Kňaz je v skutočnosti Pánov priateľ, povolaný žiť s ním osobný a dôverný vzťah, živený Slovom, slávením sviatostí a každodennou modlitbou. Toto priateľstvo s Kristom je duchovným základom vysvätenej služby, zmyslom nášho celibátu a energiou cirkevnej služby, ktorej zasväcujeme život. Ono nás podporuje v časoch skúšky a umožňuje nám každý deň obnovovať to „áno“ vyslovené na začiatku nášho povolania.“
Tri aspekty formácie
Svätý Otec hovoril o troch aspektoch formácie ku kňazstvu:
„Formácia je predovšetkým cestou vzťahu. Stať sa Kristovými priateľmi znamená byť formovaní vo vzťahu, nielen v zručnostiach. Kňazská formácia sa teda nemôže obmedziť na osvojenie si znalostí, ale je cestou dôverného vzťahu s Pánom, ktorá zahŕňa celého človeka, srdce, inteligenciu, slobodu a formuje ho na obraz Dobrého pastiera. Len ten, kto žije v priateľstve s Kristom a je preniknutý jeho Duchom, môže ohlasovať s autentickosťou, utešovať so súcitom a viesť s múdrosťou. To si vyžaduje hlboké načúvanie, meditáciu a bohatý a usporiadaný vnútorný život.“
Ako vysvetlil Petrov nástupca, druhým aspektom formácie ku kňazstvu je bratstvo ako nevyhnutný štýl kňazského života. „Stať sa Kristovými priateľmi znamená žiť ako bratia medzi kňazmi a medzi biskupmi, nie ako konkurenti alebo individualisti. Formácia musí teda pomáhať budovať pevné väzby v presbyteráte ako výraz synodálnej Cirkvi, v ktorej spoločne rastieme zdieľaním práce a radosti zo služby. Ako by sme totiž my, služobníci, mohli byť budovateľmi živých spoločenstiev, keby medzi nami predovšetkým neexistovalo účinné a úprimné bratstvo?“
„Formovať kňazov, ktorí sú Kristovými priateľmi, znamená formovať mužov schopných milovať, počúvať, modliť sa a spoločne slúžiť“, povedal Petrov nástupca a upozornil na dôležitosť prípravy formátorov.
Nechať sa premeniť Ježišovým srdcom
„Toto stretnutie slávime v predvečer slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho: práve z tohto „horiaceho kríka“ pochádza naše povolanie; práve z tohto zdroja milosti sa chceme nechať premeniť.“
Svätý Otec pripomenul encykliku pápeža Františka Dilexit nos o Najsvätejšom Ježišovom srdci a konštatoval, že je „vzácnym darom pre celú Cirkev“. Kňazov vyzval k misionárskemu duchu, keďže „naša doba nás provokuje: zdá sa, že mnohí sa vzdialili od viery, ale v hĺbke mnohých ľudí, najmä mladých, je smäd po nekonečne a po spáse“.
„Ďakujem za to, čím ste!“
„Keď človek verí, je to vidieť: radosť služobníka odráža jeho stretnutie s Kristom a podporuje ho v misii a službe.
Drahí bratia v kňazstve, vďaka vám, ktorí ste prišli zďaleka! Ďakujem každému z vás za vašu každodennú obetavosť, osobitne na miestach formácie, na existenčných perifériách a na ťažkých, niekedy nebezpečných miestach. Spomínajúc na kňazov, ktorí obetovali svoj život, a to až do krvi, obnovme dnes svoju ochotu žiť bez rezerv apoštolát súcitu a radosti.
Ďakujeme vám za to, čím ste! Lebo všetkým pripomínate, že je dobré byť kňazmi a že každé Pánovo povolanie je predovšetkým povolaním k jeho radosti. Nie sme dokonalí, avšak sme Kristovi priatelia, sme si navzájom bratmi a sme synovia jeho nežnej Matky Márie, a to nám stačí.“
Obráťme sa k milosrdnému Srdcu
„Obráťme sa k Pánovi Ježišovi, k jeho milosrdnému Srdcu, ktoré horí láskou ku každému človeku. Prosme ho o milosť byť misionárskymi učeníkmi a pastiermi podľa jeho vôle: hľadajme stratených, slúžme chudobným, pokorne veďme tých, ktorí sú nám zverení. Nech jeho Srdce inšpiruje naše plány, premieňa naše srdcia a obnovuje nás v našom poslaní. S láskou vám žehnám a modlím sa za vás.“
V závere stretnutia pápež spontánne dodal:
„Chcem zdôrazniť dôležitosť duchovného života kňaza. Mnohokrát potrebujeme pomoc, hľadajte dobrého duchovného sprievodcu, dobrého spovedníka. Nikto tu nie je sám. A aj keď pôsobíš v tej najvzdialenejšej misii, nikdy nie si sám! Snažte sa žiť to, čo pápež František tak často nazýval „blízkosťou“ - k Bohu, biskupovi či rehoľnému predstavenému a medzi vami navzájom(...)“.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.