杏MAP导航

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Drahí bratia a sestry, je krásne by钮 s Je啪i拧om.

Práve pre膷ítané evanjelium to dosved膷uje: hovorí, 啪e zástupy trávili s Je啪i拧om dlhé hodiny, po膷úvali, ako hovorí o Bo啪om krá木ovstve, a videli, ako uzdravuje chorých (porov. Lk 9, 11). Je啪i拧ov súcit s trpiacimi zjavuje láskyplnú blízkos钮 Boha, ktorý prichádza na svet, aby nás zachránil. Ke膹 vládne Boh, 膷lovek je oslobodený od ka啪dého zla.

No aj tí, ktorí prijali od Je啪i拧a radostnú zves钮, prichádzajú do hodiny skú拧ky. Na pú拧ti, kde 木udia po膷úvali Majstra, sa zve膷erieva 鈥� a nemajú 膷o jes钮 (porov. v. 12). Hlad 木udu a zapadajúce slnko sú znakom hraníc, ktoré doliehajú na svet a na ka啪dé stvorenie: de艌 sa kon膷í 鈥� ako aj 木udský 啪ivot. Práve v tejto hodine, v 膷ase núdze a tie艌ov, Je啪i拧 zostáva medzi nami.

A práve vtedy, ke膹 slnko zapadá a hlad narastá, ke膹 aj apo拧toli navrhujú, aby 木udí prepustil, Kristus nás prekvapuje svojím milosrdenstvom. Z木utuje sa nad hladným davom a vyzýva svojich u膷eníkov, aby sa o nich postarali: hlad nie je potreba, ktorá by nesúvisela s ohlasovaním krá木ovstva a svedectvom o spáse. Naopak, tento hlad sa dotýka ná拧ho vz钮ahu s Bohom. Pä钮 chlebov a dve ryby sa v拧ak o膷ividne javia ako nedostato膷né 鈥� a hoci sa u膷eníci zdajú by钮 rozumní, ich výpo膷ty odha木ujú slabos钮 ich viery. Lebo v skuto膷nosti 鈥� s Je啪i拧om máme v拧etko, 膷o potrebujeme, aby ná拧 啪ivot mal od neho silu a zmysel.

Na výzvu hladu toti啪 Je啪i拧 odpovedá znakom delenia sa: pozdvihne o膷i, vysloví po啪ehnanie, láme chlieb a dáva jes钮 v拧etkým (porov. v. 16). Jeho gestá nie sú 啪iadnym zlo啪itým magickým rituálom, ale jednoduchým svedectvom v膹a膷nosti vo膷i Otcovi, synovskej modlitby Krista a bratského spolo膷enstva, ktoré podporuje Duch Svätý. Aby rozmno啪il chleby a ryby, Je啪i拧 rozde木uje to, 膷o je k dispozícii 鈥� a práve tak to posta膷í pre v拧etkých, ba e拧te aj zvý拧i. Ke膹 sa nasýtili 鈥� a nasýtili sa do sýtosti 鈥�, pozbierali dvanás钮 plných ko拧ov (porov. v. 17).

Toto je logika, ktorá nasýti hladný 木ud: Je啪i拧 koná v Bo啪om 拧týle a u膷í nás kona钮 rovnako. Dnes na mieste evanjeliových zástupov stoja celé národy, poní啪ené chamtivos钮ou iných e拧te viac ne啪 vlastným hladom. Tvrdos钮 niektorých, ktorí hromadia, je znakom 木ahostajnej pýchy, ktorá plodí boles钮 a nespravodlivos钮. Kvôli prepychu sa znehodnocujú plody zeme a ovocie 木udskej práce, namiesto toho, 啪e by sme sa o ne podelili.. Osobitne v tomto Jubilejnom roku je pre nás Pánov príklad naliehavým kritériom konania a slu啪by: deli钮 sa o chlieb, aby sme rozmno啪ili nádej 鈥� to ohlasuje príchod Bo啪ieho krá木ovstva.

Tým, 啪e Je啪i拧 zachra艌uje zástupy pred hladom, zárove艌 ohlasuje, 啪e v拧etkých zachráni pred smr钮ou. Toto je tajomstvo viery, ktoré slávime vo sviatosti Eucharistie. Tak ako je telesný hlad znakom ná拧ho bytostného nedostatku 啪ivota, lámanie chleba je znakom Bo啪ieho daru spásy.

Drahí moji, Kristus je Bo啪ia odpove膹 na hlad 膷loveka, preto啪e jeho telo je chlieb ve膷ného 啪ivota: vezmite a jedzte z neho v拧etci! Je啪i拧ovo pozvanie objíma na拧u ka啪dodennú skúsenos钮: aby sme mohli 啪i钮, musíme sa 啪ivi钮 啪ivotom, ktorý si berieme z rastlín a zvierat. A predsa, ke膹 jeme nie膷o m艜tve, pripomína nám to, 啪e aj my 鈥� nech by sme jedli akoko木vek 鈥� zomrieme. Ke膹 sa v拧ak 啪ivíme Je啪i拧om, 啪ivým a pravým chlebom, 啪ijeme pre neho. Vzkriesený Ukri啪ovaný sa nám celý daruje, aby sme objavili, 啪e sme stvorení na to, aby sme sa 啪ivili Bohom. Na拧a hladná prirodzenos钮 nesie znamenie potreby, ktorú nasýti len Eucharistia ako dar milosti. Ako pí拧e svätý Augustín: Kristus je 鈥瀋hlieb, ktorý sýti a neubúda, chlieb, ktorý sa dá prijíma钮, ale nedá sa celkom minú钮鈥� (Sermo 130, 2).

Eucharistia je toti啪 skuto膷ná, reálna a podstatná prítomnos钮 Spasite木a (porov. KKC 1413), ktorý premie艌a chlieb na seba, aby premie艌al nás na seba. 沤ivý a o啪ivujúci, Pánovo telo robí aj nás 鈥� teda Cirkev 鈥� jeho vlastným telom.

Preto pod木a slov apo拧tola Pavla (porov. 1 Kor 10, 17) u膷í Druhý vatikánsky koncil, 啪e 鈥瀞viatos钮ou eucharistického chleba sa zobrazuje a uskuto膷艌uje jednota veriacich, ktorí tvoria jedno telo v Kristovi. V拧etci 木udia sú povolaní k tomuto spojeniu s Kristom, ktorý je svetlom sveta: z neho pochádzame, skrze neho 啪ijeme, k nemu smerujeme鈥� (Lumen gentium, 3).

Procesia, ktorú o chví木u za膷neme, je znakom tejto cesty. Spolo膷ne 鈥� pastieri i ove膷ky 鈥� sa 啪ivíme Najsvätej拧ou sviatos钮ou, kla艌ajme sa jej a nesme ju ulicami. Takto ju priná拧ame pred o膷i, do svedomia a do s艜dc 木udí: do s艜dc tých, 膷o veria, aby verili pevnej拧ie, do s艜dc tých, 膷o neveria, aby sa zamysleli nad hladom, ktorý nosíme v du拧i, a nad chlebom, ktorý ho mô啪e nasýti钮.

Nasýtení pokrmom, ktorý nám Boh dáva, nesme Je啪i拧a do s艜dc v拧etkých, lebo Je啪i拧 zah艜艌a v拧etkých do diela spásy a pozýva ka啪dého, aby sa zú膷astnil na jeho hostine. Blahoslavení sú pozvaní 鈥� stávajú sa svedkami tejto lásky!

Preklad Martin Jarábek