杏MAP导航

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Drahí bratia a sestry, je krásne by? s Je?i?om.

Práve pre?ítané evanjelium to dosved?uje: hovorí, ?e zástupy trávili s Je?i?om dlhé hodiny, po?úvali, ako hovorí o Bo?om krá?ovstve, a videli, ako uzdravuje chorých (porov. Lk 9, 11). Je?i?ov súcit s trpiacimi zjavuje láskyplnú blízkos? Boha, ktorý prichádza na svet, aby nás zachránil. Ke? vládne Boh, ?lovek je oslobodený od ka?dého zla.

No aj tí, ktorí prijali od Je?i?a radostnú zves?, prichádzajú do hodiny skú?ky. Na pú?ti, kde ?udia po?úvali Majstra, sa zve?erieva – a nemajú ?o jes? (porov. v. 12). Hlad ?udu a zapadajúce slnko sú znakom hraníc, ktoré doliehajú na svet a na ka?dé stvorenie: deň sa kon?í – ako aj ?udský ?ivot. Práve v tejto hodine, v ?ase núdze a tieňov, Je?i? zostáva medzi nami.

A práve vtedy, ke? slnko zapadá a hlad narastá, ke? aj apo?toli navrhujú, aby ?udí prepustil, Kristus nás prekvapuje svojím milosrdenstvom. Z?utuje sa nad hladným davom a vyzýva svojich u?eníkov, aby sa o nich postarali: hlad nie je potreba, ktorá by nesúvisela s ohlasovaním krá?ovstva a svedectvom o spáse. Naopak, tento hlad sa dotýka ná?ho vz?ahu s Bohom. Pä? chlebov a dve ryby sa v?ak o?ividne javia ako nedostato?né – a hoci sa u?eníci zdajú by? rozumní, ich výpo?ty odha?ujú slabos? ich viery. Lebo v skuto?nosti – s Je?i?om máme v?etko, ?o potrebujeme, aby ná? ?ivot mal od neho silu a zmysel.

Na výzvu hladu toti? Je?i? odpovedá znakom delenia sa: pozdvihne o?i, vysloví po?ehnanie, láme chlieb a dáva jes? v?etkým (porov. v. 16). Jeho gestá nie sú ?iadnym zlo?itým magickým rituálom, ale jednoduchým svedectvom v?a?nosti vo?i Otcovi, synovskej modlitby Krista a bratského spolo?enstva, ktoré podporuje Duch Svätý. Aby rozmno?il chleby a ryby, Je?i? rozde?uje to, ?o je k dispozícii – a práve tak to posta?í pre v?etkých, ba e?te aj zvý?i. Ke? sa nasýtili – a nasýtili sa do sýtosti –, pozbierali dvanás? plných ko?ov (porov. v. 17).

Toto je logika, ktorá nasýti hladný ?ud: Je?i? koná v Bo?om ?týle a u?í nás kona? rovnako. Dnes na mieste evanjeliových zástupov stoja celé národy, poní?ené chamtivos?ou iných e?te viac ne? vlastným hladom. Tvrdos? niektorých, ktorí hromadia, je znakom ?ahostajnej pýchy, ktorá plodí boles? a nespravodlivos?. Kvôli prepychu sa znehodnocujú plody zeme a ovocie ?udskej práce, namiesto toho, ?e by sme sa o ne podelili.. Osobitne v tomto Jubilejnom roku je pre nás Pánov príklad naliehavým kritériom konania a slu?by: deli? sa o chlieb, aby sme rozmno?ili nádej – to ohlasuje príchod Bo?ieho krá?ovstva.

Tým, ?e Je?i? zachraňuje zástupy pred hladom, zároveň ohlasuje, ?e v?etkých zachráni pred smr?ou. Toto je tajomstvo viery, ktoré slávime vo sviatosti Eucharistie. Tak ako je telesný hlad znakom ná?ho bytostného nedostatku ?ivota, lámanie chleba je znakom Bo?ieho daru spásy.

Drahí moji, Kristus je Bo?ia odpove? na hlad ?loveka, preto?e jeho telo je chlieb ve?ného ?ivota: vezmite a jedzte z neho v?etci! Je?i?ovo pozvanie objíma na?u ka?dodennú skúsenos?: aby sme mohli ?i?, musíme sa ?ivi? ?ivotom, ktorý si berieme z rastlín a zvierat. A predsa, ke? jeme nie?o m?tve, pripomína nám to, ?e aj my – nech by sme jedli akoko?vek – zomrieme. Ke? sa v?ak ?ivíme Je?i?om, ?ivým a pravým chlebom, ?ijeme pre neho. Vzkriesený Ukri?ovaný sa nám celý daruje, aby sme objavili, ?e sme stvorení na to, aby sme sa ?ivili Bohom. Na?a hladná prirodzenos? nesie znamenie potreby, ktorú nasýti len Eucharistia ako dar milosti. Ako pí?e svätý Augustín: Kristus je ?chlieb, ktorý sýti a neubúda, chlieb, ktorý sa dá prijíma?, ale nedá sa celkom minú?“ (Sermo 130, 2).

Eucharistia je toti? skuto?ná, reálna a podstatná prítomnos? Spasite?a (porov. KKC 1413), ktorý premieňa chlieb na seba, aby premieňal nás na seba. ?ivý a o?ivujúci, Pánovo telo robí aj nás – teda Cirkev – jeho vlastným telom.

Preto pod?a slov apo?tola Pavla (porov. 1 Kor 10, 17) u?í Druhý vatikánsky koncil, ?e ?sviatos?ou eucharistického chleba sa zobrazuje a uskuto?ňuje jednota veriacich, ktorí tvoria jedno telo v Kristovi. V?etci ?udia sú povolaní k tomuto spojeniu s Kristom, ktorý je svetlom sveta: z neho pochádzame, skrze neho ?ijeme, k nemu smerujeme“ (Lumen gentium, 3).

Procesia, ktorú o chví?u za?neme, je znakom tejto cesty. Spolo?ne – pastieri i ove?ky – sa ?ivíme Najsvätej?ou sviatos?ou, klaňajme sa jej a nesme ju ulicami. Takto ju priná?ame pred o?i, do svedomia a do s?dc ?udí: do s?dc tých, ?o veria, aby verili pevnej?ie, do s?dc tých, ?o neveria, aby sa zamysleli nad hladom, ktorý nosíme v du?i, a nad chlebom, ktorý ho mô?e nasýti?.

Nasýtení pokrmom, ktorý nám Boh dáva, nesme Je?i?a do s?dc v?etkých, lebo Je?i? zah?ňa v?etkých do diela spásy a pozýva ka?dého, aby sa zú?astnil na jeho hostine. Blahoslavení sú pozvaní – stávajú sa svedkami tejto lásky!

Preklad Martin Jarábek