杏MAP导航

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Ve?kono?ná nede?a Pánovho zm?tvychvstania, 20. apríla 2025

Mária Magdaléna, ke? videla, ?e kameň od hrobu bol odvalený, be?ala to oznámi? Petrovi a Jánovi. Aj títo dvaja u?eníci, ke? prijali túto prekvapujúcu správu, vy?li von a – ako hovorí evanjelium – ?obaja be?ali spolo?ne“ (Jn 20, 4). V?etky postavy ve?kono?ných udalostí utekajú! A tento ?beh“ na jednej strane vyjadruje obavu, ?e odniesli telo Pána, no na druhej strane beh Magdalény, Petra a Jána vyjadruje tú?bu, pohnutie srdca a vnútorné nastavenie ?loveka, ktorý h?adá Je?i?a. On naozaj vstal z m?tvych, a preto u? nie je v hrobe. Treba ho h?ada? inde.

Toto je ve?kono?né ohlasovanie: Je?i?a treba h?ada? inde. Kristus vstal, je ?ivý! Neostal väzňom smrti, u? nie je zabalený v plátnach, a preto ho nemo?no uzavrie? do pekného príbehu, nemo?no z neho urobi? hrdinu minulosti alebo ho vníma? ako sochu ulo?enú v muzeálnej sále! Naopak, treba ho h?ada?, a preto nemô?eme osta? stá? na mieste. Musíme sa da? do pohybu, vyjs?, aby sme ho h?adali: h?ada? ho v ?ivote, h?ada? ho v tvárach bratov a sestier, h?ada? ho v ka?dodennosti, h?ada? ho v?ade inde, len nie v tom hrobe.

H?adajme ho stále. Preto?e ak vstal z m?tvych, je prítomný v?ade, prebýva medzi nami, skrýva sa a zároveň sa zjavuje aj dnes v sestrách a bratoch, ktorých stretávame na ceste, v tých najnenápadnej?ích a najne?akanej?ích situáciách ná?ho ?ivota. On je ?ivý a zostáva stále s nami, pla?e slzy s tými, ktorí trpia, a rozmno?uje krásu ?ivota v drobných skutkoch lásky ka?dého z nás.

Preto ve?kono?ná viera, ktorá nás otvára stretnutiu so zm?tvychvstalým Pánom a disponuje nás, aby sme ho prijali do ná?ho ?ivota, nie je vôbec statickou zále?itos?ou ?i pohodlným uvelebením sa v nábo?enských istotách. Naopak, Ve?ká noc nás uvádza do pohybu, núti nás be?a? ako Mária Magdaléna a u?eníci; pozýva nás, aby sme mali o?i schopné ?vidie? ?alej“, aby sme rozpoznali Je?i?a, ?ivého, Boha, ktorý sa nám zjavuje, ktorý sa aj dnes sprítomňuje, prihovára sa nám, predchádza nás a prekvapuje. Podobne ako Mária Magdaléna, aj my mô?eme denne za?íva? skúsenos?, ?e Pána strácame, no zároveň ka?dý deň mô?eme be?a?, aby sme ho znovu na?li, s istotou, ?e on sa dáva nájs? a osvecuje nás svetlom svojho zm?tvychvstania.

Bratia a sestry, toto je najvä??ia nádej ná?ho ?ivota: mô?eme ?i? tento chudobný, krehký a zranený ?ivot pevne spojený s Kristom, lebo on zví?azil nad smr?ou, ví?azí nad na?ou temnotou a zví?azí nad temnotami sveta, aby sme mohli ?i? s ním v radosti naveky. K tomuto cie?u, ako hovorí apo?tol Pavol, be?me aj my, ?zabúdam na to, ?o je za mnou, a uháňam za tým, ?o je predo mnou“ (porov. Flp 3, 12-14). Ponáh?ajme sa teda v ústrety Kristovi svi?ným krokom Magdalény, Petra a Jána.

Jubileum nás vyzýva, aby sme v sebe obnovili dar tejto nádeje, aby sme do nej ponorili na?e bolesti a na?e nepokoje, aby sme ňou nakazili ňou tých, ktorých stretávame na na?ej ceste, a aby sme vlo?ili do tejto nádeje budúcnos? svojho ?ivota a osud celého ?udstva. Preto nemô?eme zaparkova? na?e srdce v ilúziách tohto sveta ani ho uzatvára? v smútku. Musíme be?a?, plní radosti. Be?me v ústrety Je?i?ovi, znovu objavme nevýslovnú milos? by? jeho priate?mi. Nech jeho Slovo ?ivota a pravdy osvet?uje na?u cestu. Ako povedal ve?ký teológ Henri de Lubac, ?malo by nám posta?i? pochopi? toto: kres?anstvo je Kristus. Nie, naozaj, ni? iné ako toto neexistuje. V Kristovi máme v?etko“. (Les responsabilités doctrinales des catholiques dans le monde d’aujourd’hui, Paris 2010, 276).

A práve toto ?v?etko“, ktorým je vzkriesený Kristus, otvára ná? ?ivot nádeji. On ?ije, aj dnes chce obnovova? ná? ?ivot. Jemu, ví?azovi nad hriechom a smr?ou, chceme poveda?:

?Pane, v tento sviato?ný deň ?a prosíme o tento dar: aby sme aj my boli noví, schopní ?i? túto ve?nú novos?. Zotri z nás, Bo?e, smutný prach zvyku, únavy a sklamania. Daruj nám rados? prebúdza? sa ka?dé ráno s o?ami schopnými ?asnú? nad novými farbami, nad ka?dým novým a neopakovate?ným ránom. [...] V?etko je nové, Pane, ni? sa neopakuje, ni? nie je staré.“ (A. Zarri, Quasi una preghiera).

Sestry a bratia, vo ve?kono?nom ú?ase viery, s o?akávaním pokoja a oslobodenia v srdci, mô?eme poveda?: S tebou, Pane, je v?etko nové. S tebou v?etko za?ína nanovo.

Preklad Martin Jarábek