杏MAP导航

Predkovia sa v extrémnych podmienkach vyhli stroskotaniu lode

Pápe? Franti?ek

Hovorili, ?e bolo cíti? obrovské otrasy, akoby zemetrasenie. Celú cestu sprevádzali silné, nepríjemné otrasy, (...) ale toto bolo nie?o iné: bolo to skôr ako výbuch, ako bomba. (...) Nebola to bomba: skôr tupé hromobitie. (...) Jeden mu? po tom, ?o sa nieko?ko hodín dr?al dreva v oceáne, by dosved?il, ?e jasne videl, ako sa vytiahla vrtu?a a hriade? ?avého motora. Celkom.

Vrtu?a roztrhla trup a spôsobila ve?kú dieru: voda sa prúdom valila dnu (...). ?lenovia orchestra vraj dostali príkaz pokra?ova? v hraní. (...) Lo? sa stále viac nakláňala, tma postupovala, more bolo hlb?ie. Ke? bolo jasné, ?e upokojovanie pasa?ierov u? nemô?e sta?i?, kapitán vydal rozkaz zastavi? motory, spustil popla?nú sirénu a rádiotelegrafista vyslal prvé SOS.

Núdzový signál zachytilo nieko?ko lodí. (...) Okam?ite sa ponáh?ali, ale v?etky boli nútené zastavi? v dostato?nej vzdialenosti, preto?e nápadný st?p bieleho dymu v nich vyvolával obavy z katastrofálneho výbuchu kotlov. Z mostíka (...) sa velite? zúfalo sna?il vyzva? na upokojenie a koordinoval záchranné práce, pri?om uprednostňoval ?eny a deti. Ke? v?ak nastala noc (...), situácia sa stala úplne kritickou. Záchranné ?lny boli spustené, ale náklon lode bol príli? ve?ký: mnohé sa potopili hne? po náraze do trupu, iné boli zni?ené a nepou?ite?né, naberali vodu, ktorú museli cestujúci odstraňova? pomocou klobúkov. ?al?ie, ktoré zachvátila búrka, sa prevrátili alebo potopili v dôsledku pre?a?enia. Mnohí z nich boli remeselníci a ro?níci z údolí a ní?in, nikdy predtým nevideli more a nevedeli pláva?.

Modlitby a výkriky sa mie?ali. Zavládla panika. Mnohí cestujúci padali alebo sa vrhali do mora a topili sa. Niektorých premohlo zúfalstvo. ?al?ích za?iva zo?rali ?raloky. Vo ve?kom zmätku nebolo mo?né spo?íta? spory, ale ani gestá odvahy a sebaobetovania. (...) Dávno pred polnocou lo? úplne zaplavila voda, tá sa zdvihla kolmo od ?ela a s posledným hromovým stonaním (...) sa potopila do h?bky viac ako 1 400 metrov. (...) Kapitán zostal na palube a? do konca a prinútil zvy?ných hrá?ov orchestra zahra? Krá?ovský pochod. Jeho telo sa nikdy nena?lo. Iste, tesne pred potopením parníka bolo po?u? mnoho výstrelov, ktoré vypálili dôstojníci, ktorí sa po tom, ?o urobili pre cestujúcich maximum, sa rozhodli, ?e nebudú ?eli? agónii utopenia. (...) Záchrana nieko?kých pre?iv?ích, ktorí sa sna?ili udr?a? na hladine (...), pokra?ovala a? do neskorej noci. Ke? pred svitaním dorazili ?al?ie brazílske parníky (...), nena?li u? ?iadnych pre?iv?ích.

Táto takmer 150 metrov dlhá lo? bola na prelome storo?í pýchou obchodného lo?stva, bola najprestí?nej?ou lo?ou talianskej flotily, na ktorej sa plavili také osobnosti ako Arturo Toscanini a Luigi Pirandello (...). Tieto ?asy v?ak u? dávno pominuli. Medzitým prebehla svetová vojna a opotrebovanie, zanedbávanie a zlá údr?ba urobili svoje. (...) Ke? sa vydala na svoju poslednú cestu, na rozpaky vlastného kapitána mala na palube viac ako 1 200 cestujúcich, vä??inou pris?ahovalcov z Piemontu, Ligúrie a Benátska. Ale aj z Marke, Basilikáty a Kalábrie. Pod?a údajov, ktoré vtedy poskytli talianske úrady, pri ne??astí zahynulo nie?o vy?e 300 ?udí, vä??inou ?lenov posádky. Juhoamerické noviny v?ak uvádzali ove?a vy??í po?et, viac ako dvojnásobok, vrátane nelegálnych pris?ahovalcov, nieko?kých desiatok sýrskych emigrantov a po?nohospodárskych robotníkov, ktorí sa chystali z talianskeho vidieka do Ju?nej Ameriky na zimnú sezónu.

Toto stroskotanie, ktoré orgány re?imu bagatelizovali alebo zakrývali, bol taliansky ?Titanic“. Ani neviem, ko?kokrát som po?ul príbeh o tejto lodi pomenovanej po dcére krá?a Viktora Emanuela III (...). Princezná Mafalda. Ten príbeh sa rozprával v rodine. Rozprávali si ho v bare. Spievali ho v populárnych piesňach migrantov z jednej strany oceánu na druhú (...). Moji starí rodi?ia a ich jediný syn Mario, mladý mu?, ktorý sa stal mojím otcom, si kúpili lístok na tú dlhú plavbu, na lo?, ktorá vyplávala z janovského prístavu 11. októbra 1927 a smerovala do Buenos Aires. Ale nenastúpili na ňu. (...) Nestihli v?as preda? to, ?o vlastnili. Nakoniec, napriek vlastnej vôli boli Bergogliovci nútení vymeni? lístok a odlo?i? odchod do Argentíny. Preto som teraz tu. Ani si neviete predstavi?, ko?kokrát som sa pristihol pri tom, ?e ?akujem Bo?ej prozrete?nosti.

Preklad: Miroslava Holubíková, o. Martin Jarábek