杏MAP导航

Homília Svätého Otca

?Raduj sa, milosti plná“ (Lk 1, 28). Týmto pozdravom v skromnom dome v Nazarete anjel zjavuje Márii tajomstvo jej nepo?kvrneného Srdca, od po?atia ?zbaveného ka?dej ?kvrny prvotného hriechu“ (Bl. Pius IX, apo?tolská kon?titúcia Ineffabilis Deus, 8. decembra 1854). V priebehu storo?í sa kres?ania sna?ili mnohými spôsobmi, slovami i obrazmi, predstavi? tento dar, zdôrazňujúc milos? a sladkos? v ?rtách ?Po?ehnanej medzi v?etkými ?enami“ (porov. Lk 1, 42), prostredníctvom vonkaj?ích znakov a kategórií najrozmanitej?ích etnických skupín a kultúr.

Ako poznamenal svätý Pavol VI., Bo?ia Matka nám v podstate ukazuje ?to, ?o máme v?etci na dne svojho srdca: autentický obraz ?udskosti [...] nevinný, svätý, [...] preto?e celá jej bytos? je harmónia, úprimnos? a jednoduchos? - ako je Mária: celá v harmóniii, úprimnosti a jednoduchosti. Je celá priezra?nos?, jemnos? a dokonalos?. Je celá krásna“ (Homília na slávnos? Nepo?kvrneného po?atia, 8. decembra 1963).

Zastavme sa teda na chví?u a kontemplujme ju, túto krásu, vo svetle Bo?ieho slova, v troch aspektoch Máriinho ?ivota, ktoré nám ju robia blízkou a známou. A aké sú tieto tri aspekty? Mária dcéra, Mária nevesta a Mária matka.

Najprv sa pozrieme na Nepo?kvrnenú ako na dcéru. O jej detstve posvätné texty nehovoria. Evanjelium nám ju predstavuje, a? ke? vstupuje na scénu dejín, a to ako mladé diev?a bohaté na vieru, pokorné a jednoduché. Je ?pannou“ (porov. Lk 1, 27) a v jej poh?ade sa odrá?a Otcova láska. V jej ?istom Srdci sa bezodplatnos? a v?a?nos? prejavujú farbou a vôňou svätosti. Tu sa nám Panna Mária zjavuje krásna ako kvet, ktorý nepozorovane vyrástol a je kone?ne pripravený rozkvitnú? v dare seba samého. Máriin ?ivot je toti? neustálym sebadarovaním.

To nás privádza k druhému rozmeru jej krásy: ku kráse nevesty, teda tej, ktorú si Boh vyvolil za spolo?ní?ku svojho plánu spásy (porov. II. Vatikánsky koncil, Dogmatická kon?titúcia Lumen gentium, 61). Koncil hovorí toto: Boh si vyvolil Máriu, vybral si ?enu ako spolo?ní?ku pre svoj plán spásy. Bez ?eny niet spásy, preto?e Cirkev je tie? ?ena. A ona odpovedá ?áno“ slovami: ?H?a, slu?obnica Pána“ (Lk 1, 38). ?Slu?obnica“ nie v zmysle ?zotro?ená‘ a ?poní?ená‘, ale osoba ?dôveryhodná‘, ?vá?ená‘, ktorej Pán zveruje najdrah?ie poklady a najdôle?itej?ie poslania. Jej krása, mnohotvárna ako krása diamantu, potom odha?uje novú tvár: tvár vernosti, lojality a starostlivosti, ktoré charakterizujú vzájomnú lásku man?elov. Presne tak, ako to zamý??al svätý Ján Pavol II. ke? napísal, ?e Nepo?kvrnená ?prijala vyvolenie za Matku Bo?ieho Syna, vedená man?elskou láskou, ktorá ?zasväcuje‘ ?udskú osobu úplne Bohu“ (Enc. Redemptoris Mater, 39).

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

A tak sa dostávame k tretiemu rozmeru krásy. Aký je tento tretí rozmer Máriinej krásy? Je to naj?astej?í spôsob, akým ju zobrazujeme: s Die?a?om Je?i?om v náru?í alebo v jasliach, sklonená nad Bo?ím Synom le?iacim v jasliach (porov. Lk 2, 7). Je v?dy prítomná ved?a svojho Syna vo v?etkých okolnostiach ?ivota: blízka vo svojej starostlivosti a skrytá vo svojej pokore. Ako v Káne Galilejskej, kde sa prihovára za nevestu a ?enícha (porov. Jn 2, 3 - 5), alebo v Kafarnaume, kde je chválená za to, ?e po?úva Bo?ie slovo (porov. Lk 11, 27 - 28), alebo napokon pod krí?om - matka odsúdeného -, kde nám ju sám Je?i? odovzdáva ako matku (porov. Jn 19, 25 - 27). Tu je Nepo?kvrnená krásna vo svojej plodnosti, teda v tom, ?e vie zomrie?, aby dala ?ivot, ?e zabúda na seba, aby sa starala o tých, ktorí sa k nej upínajú, hoci sú malí a bezbranní.

To v?etko je uzavreté v ?istom Máriinom Srdci, slobodnom od hriechu, poddajnom pôsobeniu Ducha Svätého (porov. sv. Ján Pavol II., encyklika Redemptoris Mater, 13), pripravenom z lásky po?i?a? Bohu ?plnú poslu?nos? rozumu a vôle“ (II. Vatikánsky koncil, Dogm. kon?t. Dei Verbum, 5; porovnaj I. Vat. koncil, Dogmatická kon?titúcia. Dei Filius, 3).

Rizikom by v?ak bolo myslie? si, ?e ide o vzdialenú krásu, krásu príli? vysokú, nedosiahnute?nú. To v?ak nie je tento prípad. V skuto?nosti ju aj my dostávame ako dar, v krste, ke? sme oslobodení od hriechu a stávame sa Bo?ími de?mi. A spolu s ňou je nám zverené povolanie pestova? ju ako Panna Mária synovskou, man?elskou a materskou láskou, v?a?nou pri prijímaní a ?tedrou pri dávaní, mu?mi a ?enami ??akujem“ a ?áno“, vyslovenými slovami, ale predov?etkým ?ivotom - je krásne nájs? mu?ov a ?eny, ktorí ?akujú a hovoria ?áno“ svojím ?ivotom -; pripravenými vytvori? priestor pre Pána v na?ich projektoch a prija? s materinskou nehou v?etkých bratov a sestry, ktorých stretávame na na?ej ceste. Nepo?kvrnená teda nie je mýtus, ?i abstraktná doktrína alebo nemo?ný ideál: je to návrh krásneho a konkrétneho projektu, plne realizovaný model ná?ho ?love?enstva, prostredníctvom ktorého mô?eme z Bo?ej milosti v?etci prispie? k zmene ná?ho sveta k lep?iemu.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

?ia?, v?ade okolo seba vidíme, ako nárok prvého hriechu, tú?ba by? ?ako Boh“ (porov. Gn 3, 1 - 6), na?alej zraňuje ?udstvo a ako táto domnienka sebesta?nosti nevytvára ani lásku, ani ??astie. Ten, kto vyzdvihuje ako úspech odmietnutie akéhoko?vek stabilného a trvalého puta, v skuto?nosti nedáva slobodu. Tí, ktorí si nevá?ia otcov a matky, tí, ktorí nechcú ma? deti, tí, ktorí pova?ujú druhých za predmety alebo za prí?a?, tí, ktorí pova?ujú zdie?anie za stratu a solidaritu za ochudobnenie, ne?íria rados? ani budúcnos?. Na?o sú nám peniaze v banke, pohodlie v bytoch, falo?né ?kontakty“ virtuálneho sveta, ak srdcia zostávajú chladné, prázdne, uzavreté? Aký zmysel má vysoký finan?ný rast privilegovaných krajín, ak potom polovica sveta umiera od hladu a vo vojne a ostatní sa ?ahostajne prizerajú? Aký zmysel má cestovanie po svete, ak sa ka?dé stretnutie zredukuje na emóciu okamihu, na fotografiu, na ktorú si o pár dní ?i mesiacov nikto nespomenie?

Bratia a sestry, dnes h?adíme na Nepo?kvrnenú Pannu Máriu a prosíme ju, aby si nás jej Srdce plné lásky podmanilo, aby nás obrátilo a urobilo z nás spolo?enstvo, v ktorom je synovstvo, man?elstvo a materstvo pravidlom a kritériom ?ivota: v ktorom sa rodiny spájajú, man?elia sa o v?etko delia, otcovia a matky sú prítomní v tele ved?a svojich detí a deti sa starajú o svojich rodi?ov. Toto je krása, o ktorej nám hovorí Nepo?kvrnená, toto je ?krása, ktorá zachraňuje svet“ a na ktorú chceme aj my odpoveda? Pánovi ako Mária: ?Tu som [...], nech sa mi stane pod?a tvojho slova“ (Lk 1, 38).

Túto Eucharistiu slávime spolu s novými kardinálmi. Sú to bratia, ktorých som po?iadal, aby mi pomáhali v mojej slu?be pastiera v?eobecnej Cirkvi. Pri?li z mnohých ?astí sveta, nositelia jednej Múdrosti s mnohými tvárami, aby prispeli k rastu a ?íreniu Bo?ieho krá?ovstva. Zverme ich osobitným spôsobom príhovoru Spasite?ovej Matky.

Preklad Martin Jarábek