笔á辫别? nov?m kardinálom: Bu?te svedkami bratstva a budovate?mi jednoty
HOMÍLIA PÁPE?A FRANTI?KA
Riadne verejné Konzistórium na kreovanie nových kardinálov
7. decembra 2024
Zamyslime sa trochu nad týmto príbehom: Je?i? vystupuje do Jeruzalema. Jeho výstup nie je výstupom k sláve tohto sveta, ale k sláve Bo?ej, ?o zah?ňa zostup do priepasti smrti. Vo Svätom meste toti? zomrie na krí?i, aby nám nanovo dal ?ivot. Jakub a Ján, ktorí si namiesto toho predstavujú iný osud pre svojho U?ite?a, v?ak vyslovujú svoju prosbu a ?iadajú ho o dve ?estné miesta: ?Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ?avici“ (Mk 10, 37).
Evanjelium zdôrazňuje tento dramatický kontrast: zatia? ?o Je?i? je na namáhavej ceste do kopca, ktorá ho privedie na Kalváriu, u?eníci myslia na cestu ví?azného Mesiá?a, ktorá je rovná a ide z kopca. Nesmieme sa nad tým pohor?ova?, ale pokorne si uvedomi?, ?e - citujúc Manzoniho - ?takto vzniká tento zmätok v ?udskom srdci“ (I promessi sposi, kap. 10).
To sa mô?e sta? aj nám: ?e na?e srdce zablúdi, ke? sa nechá oslepi? pôvabom prestí?e, zvodom moci, a? príli? ?udským nad?ením pre ná?ho Pána. Preto je dôle?ité pozrie? sa do svojho vnútra, postavi? sa s pokorou pred Boha a s úprimnos?ou pred seba samého a spýta? sa: kam smeruje moje srdce? Ktorým smerom sa uberá? Nejdem sná? nesprávnym smerom? Takto nás napomína svätý Augustín: ?Pre?o sa vydávate na opustené cesty? Vrá?te sa zo svojich potuliek, ktoré vás zaviedli na scestie; vrá?te sa! Kam? K Pánovi. Ale je e?te skoro: najprv sa vrá? k svojmu srdcu [...]. Vrá? sa, vrá? sa k srdcu, [...] lebo tam sa nachádza Bo?í obraz; vo vnútri ?loveka prebýva Kristus, vo svojom vnútri sa obnovuje? pod?a Bo?ieho obrazu“ (Komentár k Jánovmu evanjeliu, 18, 10).
Vráti? sa k srdcu, aby sme sa vrátili na tú istú cestu ako Je?i?, to je to, ?o potrebujeme. A dnes, najmä vám, drahí bratia, ktorí prijímate kardinálsku hodnos?, by som chcel poveda?: dbajte na to, aby ste i?li Je?i?ovou cestou. ?o to znamená?
Ís? Je?i?ovou cestou znamená predov?etkým vráti? sa k nemu a postavi? ho do centra v?etkého. V duchovnom ?ivote, rovnako ako v pastorácii, niekedy riskujeme, ?e sa zameriavame na obrysy a zabúdame na to podstatné. Príli? ?asto druhoradé veci nahrádzajú to, ?o je nevyhnutné, vonkaj?ie veci preva?ujú nad tým, ?o je skuto?ne dôle?ité, ponárame sa do aktivít, ktoré pova?ujeme za naliehavé, bez toho, aby sme sa dostali k podstate. Namiesto toho sa v?dy musíme vráti? do centra, znovu získa? základ, zbavi? sa toho, ?o je nadbyto?né, aby sme si obliekli Krista (porov. Rim 13, 14). To nám pripomína aj slovo ?pánt“, ktoré ozna?uje kolík, na ktorý sa nasadzuje krídlo dverí: je to pevný bod opory, podpery. Tu, milí bratia: Je?i? je základným oporným bodom, ?a?iskom na?ej slu?by, ?kardinálnym bodom“, ktorý usmerňuje celý ná? ?ivot.
Ís? Je?i?ovou cestou znamená aj pestova? nad?enie zo stretnutia. Je?i? sa nikdy nevydáva na cestu sám; jeho puto s Otcom ho neizoluje od udalostí a bolesti sveta. Naopak, pri?iel práve preto, aby lie?il ?udské rany a u?ah?il ?a?obe srdca, aby odstránil balvany hriechu a zlomil re?aze otroctva. A tak sa Pán na svojej ceste stretáva s tvárami ?udí pozna?ených utrpením, stáva sa blízkym tým, ktorí stratili nádej, dvíha tých, ktorí padli, uzdravuje chorých. Je?i?ove cesty sú plné tvárí a príbehov, a ke? nimi prechádza, utiera slzy pla?úcich, ?uzdravuje sk?ú?ených srdcom a obväzuje ich rany“ (? 147, 3).
Dobrodru?stvo cesty, rados? zo stretnutia s druhými, starostlivos? o tých najkrehkej?ích: to musí o?ivova? va?u kardinálsku slu?bu. Ako hovorieval jeden velikán talianskeho kléru, don Primo Mazzolari: ?Cirkev za?ala na cestách, a na cestách sveta Cirkev pokra?uje. Nie je potrebné pri vstupe klopa? na dvere alebo stá? v predsieni. Krá?ajte a nájdete ju, krá?ajte a ona bude pri vás, krá?ajte a budete v Cirkvi“ (Tempo di credere, Bologna 2010, 80-81). Nezabúdajme, ?e nehybnos? ni?í srdce a nehybnos? je prvá, ktorá sa kazí.
Ís? Je?i?ovou cestou znamená napokon by? budovate?mi spolo?enstva a jednoty. Kým v skupine u?eníkov ?erv súperenia ni?í jednotu, cesta, po ktorej krá?a Je?i?, ho vedie na Kalváriu. A na krí?i plní poslanie, ktoré mu bolo zverené: aby sa nikto nestratil (porov. Jn 6, 39), aby sa kone?ne zrútil múr nepriate?stva (porov. Ef 2, 14) a aby sme v?etci objavili, ?e sme de?mi toho istého Otca a bratmi a sestrami medzi sebou. Preto Pán, upierajúc svoj poh?ad na vás, ktorí pochádzate z rôznych dejín a kultúr a predstavujete katolicitu Cirkvi, vás vyzýva, aby ste boli svedkami bratstva, remeselníkmi spolo?enstva a budovate?mi jednoty. Tá je va?im poslaním.
Práve pri rozhovore so skupinou novovymenovaných kardinálov ve?ký Pavol VI. povedal, ?e podobne ako u?eníci niekedy pod?ahneme poku?eniu rozdeli? sa, av?ak ?pravých Kristových u?eníkov spoznáme práve v zápale vlo?enom do h?adania jednoty“. A Svätý Otec dodal: ??eláme si, aby sa v?etci cítili v cirkevnej rodine dobre, bez zábran ?i izolovanosti, ktoré by ?kodili jednote v láske, a aby sme sa neusilovali o prevahu jedných na úkor druhých. [...] Musíme pracova?, modli? sa, trpie?, bojova?, aby sme vydávali svedectvo o zm?tvychvstalom Kristovi“ (Príhovor pri príle?itosti konzistória, 27. júna 1977).
O?ivení týmto duchom, drahí bratia, urobíte nie?o iné; pod?a Je?i?ových slov, ktorý, hovoriac o rozkladnej konkurencii tohto sveta, hovorí u?eníkom: ?Ale medzi vami to tak nebude“ (Mk 10, 43). A akoby hovoril: Po?te za mnou, po mojej ceste, a budete iní; nasledujte ma a budete ?iarivým znamením v spolo?nosti posadnutej vzh?adom a honbou za prvými miestami. ?Nech to tak medzi vami nie je“, opakuje Je?i?: milujte sa navzájom bratskou láskou a slú?te si navzájom, bu?te slu?obníkmi evanjelia.
Drahí bratia a sestry, po Je?i?ovej ceste krá?ajme spolo?ne. Krá?ajme s pokorou, krá?ajme s ú?asom, krá?ajme s rados?ou.
Preklad Andrej Klapka, Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
