杏MAP导航

Zuzana Klimanová – Vatikán

Pápe? ako v?dy osobitne pozdravil novoman?elov, chorých, seniorov i mladých. V?etkým adresoval nasledovnú výzvu:

?Dne?ný deň liturgickej spomienky sv. Vincenta de Paul nám pripomína centrálnos? lásky k blí?nemu. 

Vyzývam ka?dého k pestovaniu postoja pozornosti k druhým a otvorenosti vo?i tým, ktorí vás potrebujú.“

Svätý Otec pozdravil aj pútnikov z ?eskej republiky, ktorí budú zajtra slávi? sviatok svojho patróna sv. Václava v Bazilike sv. Petra pri oltári katedry. Na Námestí sv. Petra dnes  nechýbali ani Slováci. Medzi skupinami pútnikov boli aj veriaci z Levíc i okolia.

Pred katechézou zaznelo ?ítanie z Evanjelia pod?a Matú?a:

[Je?i?] sa odobral do Galiley. Opustil Nazaret a pri?iel býva? do pobre?ného mesta Kafarnaum, v kon?inách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, ?o povedal prorok Izaiá?: «Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! ?ud bývajúci v temnotách uvidel ve?ké svetlo» (Mt 4,12-16).

Katechéza pápe?a Franti?ka: Apo?tolská cesta do Marseille pri príle?itosti ?Stredomorských stretnutí“

Drahí bratia a sestry!

Koncom minulého tý?dňa som sa vydal do Marseille, aby som sa zú?astnil na závere Stredomorských stretnutí (Rencontres Méditerranéennes), na ktorých sa zú?astnili biskupi a starostovia z oblasti Stredozemného mora spolu s mnohými mladými ?u?mi, aby sa ich poh?ad otvoril budúcnosti. Podujatie v Marseille malo toti? názov ?Mozaika nádeje“. Toto je sen, toto je výzva: aby Stredomorie znovu nadobudlo svoje povolanie, aby sa stalo laboratóriom civilizácie a mieru.

Stredomorie, ako vieme, je kolískou civilizácie a kolíska je pre ?ivot! Nie je prípustné, aby sa stalo hrobkou alebo miestom konfliktov. Nie. Stredozemné more najviac odporuje stretu civilizácií, vojne, obchodovaniu s ?u?mi. Je to presný opak, preto?e Stredozemné more prepája Afriku, Áziu a Európu; sever a juh, východ a západ; ?udí a kultúry, národy a jazyky, filozofie a nábo?enstvá. Samozrejme, more je v?dy nejakým spôsobom priepas?, ktorú treba prekro?i?, a mô?e sa sta? aj nebezpe?ným. Jeho vody v?ak ukrývajú poklady ?ivota, jeho vlny a vetry nesú plavidlá v?etkých druhov. Z jeho východného brehu pred dvetisíc rokmi vy?lo evanjelium Je?i?a Krista. Jeho ohlasovanie sa samozrejme neuskuto?ňuje v?aka ?arom a nedosiahne sa raz a nav?dy. Je to ovocie cesty, na ktorej je ka?dá generácia povolaná prejs? ur?itý úsek a ?íta? znamenia doby, v ktorej ?ije.

Stretnutie v Marseille sa uskuto?nilo po podobných stretnutiach, ktoré sa konali v Bari v roku 2020 a vo Florencii minulý rok. Ne?lo o samostatnú udalos?, ale o krok vpred v rámci itinerára, ktorý mal svoj po?iatok v ?Stredomorských kolokviách“ organizovaných starostom Giorgiom La Pirom vo Florencii koncom 50. rokov minulého storo?ia. Je to krok vpred, aby sme dnes odpovedali na výzvu svätého Pavla VI. v encyklike Populorum progressio na podporovanie «?udskej?ieho sveta pre v?etkých, v ktorom by v?etci dávali a prijímali bez toho, ?e by pokrok jedných bol na preká?ku rozvoja druhých» (?. 44).

?o vyplynulo z marseillského podujatia? Vy?iel z neho poh?ad na Stredomorie, ktorý by som definoval ako jednoducho ?udský, nie ideologický, nie strategický, nie politicky korektný ani in?trumentálny, ale ?udský, ?i?e schopný v?etko vz?ahova? na primárnu hodnotu ?udskej osoby a jej nedotknute?nú dôstojnos?. Rovnako z neho vy?iel aj poh?ad nádeje. To je dnes ve?mi prekvapujúce: ke? po?úva? svedkov, ktorí pre?li ne?udskými situáciami alebo ich zdie?ali, a práve od nich dostane? ?vyznanie nádeje“. A tie? je to poh?ad  bratstva.

Bratia a sestry, táto nádej, toto bratstvo sa nesmie ?vytrati?“, nie, naopak, musí sa organizova?, konkretizova? v dlhodobých, strednodobých a krátkodobých ?innostiach. Aby si ?udia mohli v plnej dôstojnosti vybra?, ?i chcú migrova? alebo nie. Stredomorie musí by? posolstvom nádeje.

Je tu v?ak e?te jeden doplňujúci aspekt: musíme da? opä? nádej na?im európskym spolo?nostiam, osobitne novým generáciám. Ve? ako mô?eme prija? iných, ak sami nemáme otvorený horizont do budúcnosti? Ako sa mô?u mladí ?udia, ktorým chýba nádej, uzavretí vo svojom súkromí, zaujatí zvládaním svojej neistoty, otvori? stretnutiu a vzájomnému zdie?aniu? Na?e spolo?nosti, ?astokrát choré na individualizmus, konzumizmus a na prázdne úniky, sa potrebujú otvori?, okysli?i? du?u a ducha, a potom budú schopné ?íta? krízu ako príle?itos? a ?eli? jej pozitívnym spôsobom.

Európa potrebuje znovu objavi? vá?eň a nad?enie a mô?em poveda?, ?e v Marseille som ich na?iel: v pastierovi, kardinálovi Avelinovi, v kňazoch a zasvätených osobách, v laických veriacich, ktorí sa anga?ujú v charite, vo vzdelávaní, v Bo?om ?ude, ktorý prejavil ve?kú srde?nos? pri svätej om?i na ?tadióne Vélodrome. ?akujem im v?etkým a aj prezidentovi republiky, ktorého prítomnos? sved?ila o pozornosti celého Francúzska vo?i tejto udalosti v Marseille. Nech Panna Mária, ktorú obyvatelia Marseille uctievajú ako Notre Dame de la Garde (Pannu Máriu Strá?nu), sprevádza cestu národov Stredomoria, aby sa tento región stal tým, k ?omu bol v?dy povolaný: mozaikou civilizácie a nádeje.

 (Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová)