杏MAP导航

ANDREA TORNIELLI

Benedikt XVI. zomrel ako emeritný pápe? a bol pochovaný ako pápe?. Pohrebný obrad, ktorému predsedal pápe? Franti?ek, sprevádzal na pódiu Baziliky svätého Petra oceán modlitieb. Modlitby v?aky sa vzná?ali z celého sveta v istote, ?e Joseph Ratzinger sa kone?ne mô?e te?i? z tváre Pána, ktorého celý ?ivot miloval a nasledoval a ktorému adresoval svoje posledné slová pred odchodom do agónie: ?Pane, milujem ?a!“.

Benedikta XVI. a jeho nástupcu spája istá charakteristická ?rta, ktorú mô?eme nájs? v slovách, ktoré pápe? Ratzinger vyslovil vo svojom prvom posolstve 

Urbi et orbi, ráno deň po svojom zvolení: ?Nový pápe? vie, ?e jeho úlohou je, aby pred dne?nými mu?mi a ?enami za?iarilo Kristovo svetlo: nie jeho vlastné svetlo, ale Kristovo svetlo. Nie jeho vlastné svetlo, jeho vlastný protagonizmus, jeho vlastné predstavy, jeho vlastný vkus, ale svetlo Kristovo“. Preto?e, ako povedal Benedikt XVI., ?Cirkev nie je na?a Cirkev, ale jeho Cirkev, Cirkev Bo?ia. Sluha musí vyda? po?et z toho, ako nalo?il so zvereným dobrom. Nepripútavame k sebe ?udí, neh?adáme pre seba moc, prestí?, úctu“. Je zaujímavé, ?e Ratzinger u? ako kardinál roky varoval Cirkev pred patológiou, ktorá ju trápila a stále trápi: pred spoliehaním sa na ?truktúry, na organizáciu. Teda tú?bu ?zapísa? sa“ na svetovej scéne, aby sme boli ?vplyvní“.

V máji 2010 vo Fatime Benedikt XVI. povedal portugalským biskupom: ?Ke? v pocite mnohých katolícka viera u? nie je spolo?ným dedi?stvom spolo?nosti a ?asto je vnímaná ako semeno, ktoré podkopávajú a zatieňujú «bo?stvá» a páni tohto sveta, je ve?mi ?a?ké dotknú? sa s?dc jednoduchými slovami alebo morálnymi apelmi, a e?te menej v?eobecným pripomínaním kres?anských hodnôt“. Preto?e ?samotné vyslovenie posolstva sa nedostane hlboko do srdca ?loveka, nedotkne sa jeho slobody, nezmení jeho ?ivot. Fascinujúce je predov?etkým stretnutie s veriacimi ?u?mi, ktorí svojou vierou pri?ahujú ?udí ku Kristovej milosti a vydávajú o ňom svedectvo“. Nie sú to prejavy, ve?kolepé úvahy alebo ?ivé pripomínanie morálnych hodnôt, ktoré sa dotýkajú s?dc dne?ných ?ien a mu?ov. Nábo?enské a prozelytické marketingové stratégie nie sú pre misiu potrebné. Ani dne?ná Cirkev nemô?e pomý??a? na to, ?e by ?ila v nostalgii za významom a mocou, ktorú mala v minulosti. Práve naopak: Benedikt XVI. aj jeho nástupca Franti?ek kázali a sved?ili o dôle?itosti návratu k tomu podstatnému, k Cirkvi bohatej len na svetlo, ktoré slobodne prijíma od svojho Pána.

A práve tento návrat k podstatným veciam je k?ú?om k misii. Joseph Ratzinger to povedal e?te ako prefekt Kongregácie pre náuku viery po?as katechézy v decembri 2000, ktorú v týchto dňoch citoval riadite? agentúry Fides Gianni Valente. Ratzinger vychádzal z evanjeliového podobenstva o Bo?om krá?ovstve, ktoré Je?i? prirovnal k hor?i?nému semienku, ktoré je ?najmen?ie zo v?etkých semienok, ale ke? vyrastie, je vä??ie ako ostatné rastliny v záhrade a stane sa stromom“. Vysvetlil, ?e ke? sa hovorí o ?novej evanjelizácii“ v sekularizovaných spolo?nostiach, je potrebné vyhnú? sa ?poku?eniu netrpezlivosti, poku?eniu hne? sa usilova? o ve?ký úspech, o ve?ké po?ty“. Preto?e to ?nie je Bo?ia metóda“. Nová evanjelizácia, dodal, ?nemô?e znamena?: okam?ite priláka? novými, rafinovanej?ími metódami ve?ké masy, ktoré sa vzdialili od Cirkvi“. Samotné dejiny Cirkvi, poznamenal ?alej kardinál Ratzinger, u?ia, ?e ?ve?ké veci sa v?dy za?ínajú od malého zrnka a masové hnutia sú v?dy pominute?né“. Preto?e Boh ?nepo?íta s ve?kými ?íslami; vonkaj?ia moc nie je znakom jeho prítomnosti. Vä??ina Je?i?ových podobenstiev poukazuje na túto ?truktúru Bo?ieho pôsobenia a reaguje tak na obavy u?eníkov, ktorí od Mesiá?a o?akávali celkom iné úspechy a znamenia - úspechy, aké Pánovi ponúkol satan“. Kres?ania, pripomenul ?alej Benedikt XVI., ?boli malé spolo?enstvá roztrúsené po celom svete, pod?a svetských kritérií bezvýznamné. V skuto?nosti boli semenom, ktoré preniklo do cesta zvnútra a nieslo v sebe budúcnos? sveta“. Nejde teda o ?zvä??ovanie priestorov“ Cirkvi vo svete: ?Neh?adáme publikum pre seba, nechceme zvä??ova? moc a roz?irova? na?e in?titúcie, ale chceme slú?i? dobru ?udí a ?udstva tým, ?e dáme priestor tomu, ktorý je ?ivot. Toto vyvlastnenie seba samého tým, ?e ho ponúkneme Kristovi za spásu ?udstva, je základnou podmienkou skuto?nej oddanosti evanjeliu.“

Práve toto vedomie sprevádzalo kres?ana, teológa, biskupa a pápe?a Benedikta XVI. po?as celej jeho dlhej existencie. Uvedomenie, ktoré odznelo v citáte, ktorý chcel jeho nástupca - ktorému v?dy zaru?oval ?úctu a poslu?nos?“ - zahrnú? do svojej pohrebnej homílie. Je prevzatá z ?Pastora?nej reguly“ svätého Gregora Ve?kého: ?Uprostred búrok môjho ?ivota ma ute?uje dôvera, ?e ma udr?í? nad vodou na doske svojich modlitieb a ?e ak ma ?archa mojich chýb strhne a poní?i ma, poskytne? mi pomoc zo svojich zásluh, aby si ma pozdvihol.“ ?Je to vedomie pastiera,“ poznamenal pápe? Franti?ek, ?Pastier si uvedomuje, ?e nemusí sám nies? to, ?o by v skuto?nosti sám nikdy neuniesol, a preto sa vie odovzda? modlitbe a podpore ?udu, ktorý je mu zverený. Preto?e bez neho, bez Pána, nemô?eme urobi? ni?.

-mj-