杏MAP导航

Vo svetle Krista vzkrieseného z m?tvych 31. decembra roku Pána 2022 o 9.34 hod., ke? sa rok chýlil ku koncu a my sme boli pripravení spieva? Te Deum za mnohé dobrodenia, ktoré nám Pán udelil, milovaný emeritný pastier Cirkvi Benedikt XVI. odi?iel z tohto sveta k Otcovi. Celá Cirkev spolu so Svätým Otcom Franti?kom v modlitbe sprevádzala jeho prechod.

Benedikt XVI. bol 265. pápe?om. Jeho pamiatka zostáva v srdci Cirkvi a celého ?udstva.

Joseph Aloisius Ratzinger, zvolený za pápe?a 19. apríla 2005, sa narodil 16. apríla 1927 v Marktl am Inn v Pasovskej diecéze (Nemecko). Jeho otec bol ?andárskym komisárom a pochádzal z po?nohospodárskej rodiny v Dolnom Bavorsku, ktorej ekonomické podmienky boli pomerne skromné. Jeho matka bola dcérou remeselníkov z Rimstingu pri jazere Chiem a pred svadbou pracovala ako kuchárka vo viacerých hoteloch.

Detstvo a dospievanie pre?il v Traunsteine, malom meste?ku pri rakúskych hraniciach, asi tridsa? kilometrov od Salzburgu, kde získal kres?anské, ?udské a kultúrne vzdelanie.

?as jeho mladosti nebol ?ahký. Viera a výchova v rodine ho pripravili na tvrdú skúsenos? s problémami spojenými s nacistickým re?imom, ke??e poznal atmosféru silného nepriate?stva vo?i katolíckej cirkvi v Nemecku. V tejto zlo?itej situácii objavil krásu a pravdu viery v Krista.

V rokoch 1946 a? 1951 ?tudoval na Vy??ej ?kole filozofie a teológie vo Freisingu a na univerzite v Mníchove. Dňa 29. júna 1951 bol vysvätený za kňaza a nasledujúci rok za?al pôsobi? ako u?ite? na tej istej ?kole vo Freisingu. Následne predná?al v Bonne, Münsteri, Tübingene a Regensburgu.

V roku 1962 sa stal oficiálnym expertom Druhého vatikánskeho koncilu ako asistent kardinála Josepha Fringsa. Pápe? Pavol VI. ho 25. marca 1977 vymenoval za arcibiskupa Mníchova a Freisingu a 28. mája toho istého roku bol vysvätený za biskupa. Ako biskupské heslo si zvolil ?Cooperatores Veritatis“.

Pápe? Montini ho 27. júna 1977 na konzistóriu vymenoval za kardinála s titulom Santa Maria Consolatrice na Tiburtíne.

Ján Pavol II. ho 25. novembra 1981 vymenoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery a 15. februára nasledujúceho roku sa vzdal pastora?ného riadenia arcidiecézy Mníchov a Freising.

Dňa 6. novembra 1998 bol vymenovaný za prodekana kardinálskeho kolégia a 30. novembra 2002 sa stal dekanom a prevzal titul suburbika Ostie.

V piatok 8. apríla 2005 predsedal pohrebnej om?i Jána Pavla II. na Námestí svätého Petra.

Kardináli zhroma?dení v konkláve ho 19. apríla 2005 zvolili za pápe?a a prijali meno Benedikt XVI. Z Loggie po?ehnaní sa predstavil ako ?pokorný robotník v Pánovej vinici“. V nede?u 24. apríla 2005 slávnostne za?al svoju petrovskú slu?bu.

Benedikt XVI. postavil tému Boha a viery do centra svojho pontifikátu, pri?om neustále h?adal tvár Pána Je?i?a Krista a pomáhal v?etkým, aby ho spoznali, najmä prostredníctvom vydania trojzväzkového diela Je?i? Nazaretský. Bol obdarený rozsiahlymi a hlbokými biblickými a teologickými vedomos?ami a mal mimoriadnu schopnos? vypracova? pou?né syntézy o hlavných doktrinálnych a duchovných témach, ako aj o zásadných otázkach ?ivota Cirkvi a sú?asnej kultúry.

Úspe?ne podporoval dialóg s anglikánmi, ?idmi a predstavite?mi iných nábo?enstiev; obnovil tie? kontakty s kňazmi komunity svätého Pia X.

Ráno 11. februára 2013 po?as konzistória zvolaného na be?né rozhodovanie o troch kanonizáciách, po hlasovaní kardinálov, pápe? pre?ítal v latin?ine toto vyhlásenie: ?Bene conscius sum hoc munus secundum suam essentiam spiritualem non solum agendo et loquendo exerceri debere, sed non minus patiendo et orando. Attamen in mundo nostri temporis rapidis mutationibus subiecto et quaestionibus magni ponderis pro vita fidei perturbato ad navem Sancti Petri gubernandam et ad annuntiandum Evangelium etiam vigor quidam corporis et animae necessarius est, qui ultimis mensibus in me modo tali minuitur, ut incapacitatem meam ad ministerium mihi commissum bene administrandum agnoscere debeam. Quapropter bene conscius ponderis huius actus plena libertate declaro me ministerio Episcopi Romae, Successoris Sancti Petri, mihi per manus Cardinalium die 19 aprilis MMV commisso renuntiare ita ut a die 28 februarii MMXIII, hora 20, sedes Romae, sedes Sancti Petri vacet et Conclave ad eligendum novum Summum Pontificem ab his quibus competit convocandum esse“.

?Po opakovanom spytovaní vlastného svedomia som pred Bohom dospel k istote, ?e moje sily vzh?adom na pokro?ilý vek u? nesta?ia na riadne vykonávanie petrovho úradu" (Konzistórna sieň Apo?tolského paláca, 11. februára 2013).

Pri poslednej generálnej audiencii pontifikátu 27. februára 2013, ke? sa v?etkým po?akoval za úctu a pochopenie, s ktorými prijali jeho rozhodnutie, ubezpe?il: ?Budem na?alej sprevádza? cestu Cirkvi modlitbou a rozjímaním, s tou oddanos?ou Pánovi a jeho Neveste, ktorú som sa doteraz sna?il ?i? ka?dý deň a ktorú by som chcel ?i? v?dy.“

Po krátkom pobyte v rezidencii Castel Gandolfo pre?il posledné roky svojho ?ivota vo Vatikáne, v klá?tore Mater Ecclesiae, kde sa venoval modlitbe a meditácii.

Doktrinálne magistérium Benedikta XVI. je zhrnuté v troch encyklikách Deus caritas est (25. decembra 2005), Spe salvi (30. novembra 2007) a Caritas in veritate (29. júna 2009). Vydal ?tyri apo?tolské exhortácie Cirkvi, po?etné apo?tolské kon?titúcie, apo?tolské listy, ako aj katechézy prednesené na generálnych audienciách a príhovoroch, vrátane tých, ktoré predniesol po?as svojich dvadsiatich ?tyroch apo?tolských ciest po svete.

Tvárou v tvár ?oraz viac sa rozmáhajúcemu relativizmu a praktickému ateizmu zriadil v roku 2010 motu proprio Ubicumque et semper Pápe?skú radu na podporu novej evanjelizácie, na ktorú v januári 2013 preniesol kompetencie v oblasti katechézy.

Rozhodne bojoval proti zlo?inom páchaným duchovnými na maloletých alebo zranite?ných osobách a neustále vyzýval Cirkev k obráteniu, modlitbe, pokániu a o?is?ovaniu.

Ako uznávaný teológ zanechal bohaté dedi?stvo ?túdií a výskumov o základných pravdách viery.  

-mj-