杏MAP导航

Rovnoprávnos? ?ien a ich nezastupite?ná úloha

Carol Glatz z americkej spravodajskej agentúry Catholic News Service (CNS) sa pápe?a opýtal:

?Po?as tejto cesty do Bahrajnu ste hovorili o základných právach vrátane práv ?ien, o ich dôstojnosti, o práve na ich miesto v

spolo?enskej a verejnej sfére a ako v?dy ste povzbudili mladých ?udí k odvahe ozva? sa a napredova? v budovaní spravodlivej?ieho sveta. Vzh?adom na situáciu v blízkom Iráne, kde prebiehajú protesty vyvolané niektorými ?enami a mnohými mladými ?u?mi, ktorí chcú viac slobody, podporujete túto anga?ovanos? ?ien a mu?ov, ktorí po?adujú základné práva, ktoré sa nachádzajú aj v dokumente o ?udskom bratstve?“

Pápe? Franti?ek:

?Musíme si poveda? pravdu: boj za práva ?ien je stále trvajúcim zápasom. Preto?e na niektorých miestach sa ?ene dostáva rovnoprávnos? s mu?mi, ale na iných nie. Nie je to tak? Spomínam si na 50-te roky, ke? sa v mojej krajine bojovalo za ob?ianske práva ?ien, aby ?eny mohli voli? – preto?e pribli?ne do 50-tych rokov u nás volili len mu?i. A myslím aj na rovnaký, dobre známy zápas za volebné právo ?ien v Spojených ?tátoch.

Ale pre?o – pýtam sa – musí ?ena tak tvrdo bojova?, aby sa zachovávali jej práva? Existuje jedna legenda – neviem, ?i je to legenda – o pôvode ?perkov u ?ien, ktorá vysvet?uje krutos? mnohých situácií vo?i ?enám. Hovorí sa, ?e ?ena nosí ve?a ?perkov, preto?e v nejakej krajine – u? si nepamätám, azda to má historický základ – existoval zvyk, ?e ke? mal man?el ?eny plné zuby, povedal jej ?odí?!“ a ona si u? nemohla prís? ni? vzia?. Musela odís? s tým, ?o mala pri sebe. A tak si hromadili zlato, aby si aspoň nie?o zobrali so sebou. Hovorí sa, ?e to je pôvod ?perkov. Neviem, ?i je to pravda alebo nie, ale ako obraz nám to pomô?e.

Práva sú nie?o zásadne dôle?ité. Ako je mo?né, ?e dnes, dnes!, vo svete nedoká?eme zastavi? tragédiu ?enskej obriezky? Ve? to je hrozné! Dnes! To, ?e existuje táto prax, ?e to ?udstvo nedoká?e zastavi?, je zlo?in, kriminálny ?in!  Pod?a dvoch komentárov, ?o som po?ul, sú ?eny bu? materiálom ?pou?i a odho?“ – to je drsné! – alebo sú ?chráneným druhom“. Nu? rovnos? medzi mu?mi a ?enami e?te stále nie je ?ímsi univerzálnym. Dochádza k takýmto prípadom, ?e ?eny sú druhotriedne alebo menejcenné.

Musíme v tejto veci na?alej bojova?, preto?e ?eny sú darom. 

Boh nestvoril mu?a a potom mu nedal pre zábavu akéhosi psíka. Nie! Stvoril ich dvoch, rovnocenných: mu?a a ?enu. A to, ?o Pavol napísal v jednom zo svojich listov o vz?ahu mu?a a ?eny, ?o sa nám dnes zdá staromódne, bolo v tej chvíli tak revolu?né, a? ?kandálne: vernos? mu?a vo?i ?ene a to, aby mu? dbal o ?enu ako o vlastné telo. A to bolo v tom ?ase nie?o revolu?né! V?etky práva ?ien vyplývajú z tejto rovnosti. A spolo?nos?, ktorá nie je schopná da? ?ene miesto, ktoré jej patrí, sa nepohne vpred. Máme s tým skúsenosti.

V knihe Torniamo a sognare (Po?me spolu sníva?), ktorú som napísal, je napríklad ?as? o hospodárstve: na svete sú práve teraz ?eny ekonómky, ktoré zmenili ekonomickú víziu a sú schopné ju posunú? ?alej. Preto?e majú iný dar. Vedia spravova? veci iným spôsobom, ktorý nie je hor?í, ale komplementárny, doplnkový. Raz som sa rozprával s istou ?enou na ?ele vlády, skvelou ?éfkou vlády, matkou nieko?kých detí, ktorá ve?mi úspe?ne vyrie?ila ve?mi zlo?itú situáciu. Spýtala som sa jej: ?Povedzte mi, pani, ako ste vyrie?ili takú ?a?kú situáciu?“ Za?ala takto ml?ky pohybova? rukami a povedala mi: ?Tak, ako to my matky robíme.“

?ena má svoj vlastný spôsob rie?enia problému, ktorý nie je spôsobom mu?a. A obe cesty musia fungova? spolo?ne: ?ena rovná mu?ovi pracuje pre spolo?né dobro s tou intuíciou, ktorú majú ?eny. Videl som, ?e vo Vatikáne v?dy, ke? sa do práce vlo?í ?ena, veci sa zlep?ia. Napríklad zástupkyňou (generálnou sekretárkou) vatikánskeho Governatorátu je ?ena a veci sa zmenili k lep?iemu. V Rade pre ekonómiu je ?es? kardinálov a ?es? laikov, boli to v?etko mu?i: zmenil to a ako laikov som tam dal jedného mu?a a pä? ?ien. A je to prevratné, lebo ?eny vedia nájs? správnu cestu, vedia, ako pohnú? veci vpred. A teraz som do Pápe?skej akadémie pre ?ivot zaradil Mariannu Mazzuccatovú, skvelú ekonómku zo Spojených ?tátov, aby tam e?te dodala ?udskosti.

?eny priná?ajú nie?o, ?o je im vlastné. Nemusia sa sta? takými ako mu?i, nie, sú to ?eny, potrebujeme ich. A taká spolo?nos?, ktorá vymazáva ?eny z verejného ?ivota, je spolo?nos?ou, ktorá ochudobňuje samu seba. Ochudobňuje sa. Rovnos? práv, áno, ale aj rovnos? príle?itostí, rovnos? v rozvoji, preto?e v opa?nom prípade sa ochudobňujeme.

Verím, ?e týmto som vo v?eobecnosti povedal, ako treba kona?. A treba tu e?te prejs? kus cesty, preto?e je tu tento ma?izmus, mu?ské nadradenectvo. Ja pochádzam z ma?istického národa. My Argentín?ania sme v?dy boli ma?istami. A to je mrzké! A ke? u? treba, tak ideme za matkami, a oni tie problémy rie?ia. Ale tento ma?izmus zabíja ?udskos?.  ?akujem, ?e ste mi dali príle?itos? poveda? to, ?o tak ve?mi nosím v srdci. Bojujme nielen za práva, ale aj preto, ?e potrebujeme ma? v spolo?nosti ?eny, ktoré by nám pomohli sa zmeni?. ?akujem.“

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

Viac z tla?ovej konferencie

-mh, jb-