杏MAP导航

Milova? pod?a Kristovho príkladu nielen svojich blízkych, ale aj tých, ktorí sú odli?ní, a milova? i nepriate?ov – to je spôsob ako prelomi? re?az zla, zdôraznil v homílii Svätý Otec:

?Toto je Kristova moc: láska. Aj nám ude?uje tú istú moc, moc milova?, milova? v jeho mene, milova? tak, ako miloval on. Ako? Bezpodmiene?ne: nielen vtedy, ke? sa nám darí a cítime, ?e mô?eme milova?, ale v?dy; nielen priate?ov a blízkych, ale v?etkých, dokonca aj nepriate?ov. V?dy a v?etkých.“

Liturgickému priestoru dominoval ve?ký symbol Eucharistie. 

Na tribúnach i na celej ploche oválneho ?tadióna boli prítomní najmä pris?ahovalci za prácou z krajín Ázie, ?ijúci v Bahrajne i v ?al?ích oblastiach Apo?tolského vikariátu Severnej Arábie: Kuvajte, Katare a Saudskej Arábii.

Pápe?, ktorý na úvod pozdravil veriacich z papamobilu, zveril predsedanie pri oltári miestnemu apo?tolskému vikárovi Mons. Paulovi Hinderovi. Slávenie v anglickom jazyku s formulárom za pokoj a spravodlivos? bolo v bielej liturgickej farbe.

Homíliu predniesol pápe? Franti?ek po sedia?ky v ?paniel?ine s prekladom do angli?tiny. Pripomenul prevratné Je?i?ove slová z Re?i na hore v Matú?ovom evanjeliu: ?Po?uli ste, ?e bolo povedané: «Milova? bude? svojho blí?neho a nenávidie? svojho nepriate?a». Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriate?ov a modlite sa za tých, ?o vás prenasledujú“.

Táto láska, ktorá by sa mohla zda? nad?udským výkonom, nie je výsledkom len ná?ho vlastného úsilia, ale milosti, ktorú si vyprosujeme od Boha, vysvetlil pápe?:

?Milova? je najvä??í dar a dostávame ho, ke? v modlitbe robíme miesto Pánovi, ke? prijímame jeho prítomnos? v jeho premieňajúcom Slove a v revolu?nej pokore jeho lámaného chleba. Takto pomaly padajú múry, ktoré zatvrdzujú na?e srdcia, a my nachádzame rados? v konaní skutkov milosrdenstva vo?i v?etkým. Potom pochopíme, ?e bla?ený ?ivot prechádza cez blahoslavenstvá a spo?íva v tom, ?e sa staneme tvorcami pokoja.“

Plné znenie homílie

Bahrajnský národný ?tadión, 5. novembra 2022

O Mesiá?ovi, ktorého vzbudí Boh, prorok Izaiá? hovorí: «Jeho vláda bude ve?ká a pokoj bude bez konca» (Iz 9,6). Zdá sa to ako protire?enie: na scéne tohto sveta v skuto?nosti ?asto vidíme, ?e ?ím viac sa niekto usiluje o moc, tým viac je pokoj ohrozený. Prorok v?ak podáva mimoriadne novú zves?: Mesiá?, ktorý prichádza, je síce mocný, ale nie ako vodca, ktorý vedie vojnu a ovláda iných, ale ako «Knie?a pokoja» (v. 5), ako ten, ktorý zmieruje ?udí s Bohom a medzi nimi navzájom.

Ve?kos? jeho moci nevyu?íva silu násilia, ale slabos? lásky. Toto je Kristova moc: láska. Aj nám ude?uje tú istú moc, moc milova?, milova? v jeho mene, milova? tak, ako miloval on. Ako? Bezpodmiene?ne: nielen vtedy, ke? sa nám darí a cítime, ?e mô?eme milova?, ale v?dy; nielen priate?ov a blízkych, ale v?etkých, dokonca aj nepriate?ov. V?dy a v?etkých.

Milova? v?dy a milova? v?etkých: nad týmto sa trochu zamyslíme.

Po prvé, dne?né Je?i?ove slová (porov. Mt 5,38-48) nás pozývajú milova? v?dy, ?i?e stále zotrváva? v jeho láske, pestova? si ju a praktizova? bez oh?adu na situáciu, ktorú pre?ívame. Pozor v?ak: Je?i?ov poh?ad je konkrétny; nehovorí, ?e to bude ?ahké a nepredkladá lásku sentimentálnu alebo romantickú, akoby v na?ich ?udských vz?ahoch neexistovali konfliktné momenty a dôvody na nepriate?stvo medzi ?u?mi.

Je?i? nie je irénický (nekonfliktný za ka?dú cenu), ale realistický: výslovne hovorí o «zlovo?ných ?u?och» a o «nepriate?och» (vv. 38.43). Vie, ?e vo vnútri na?ich vz?ahov prebieha ka?dodenný boj medzi láskou a nenávis?ou; a ?e aj v na?om vnútri sa ka?dý deň stretáva svetlo s temnotou, to?ko dobrých úmyslov a tú?ob s hrie?nou krehkos?ou, ktorá nás ?asto ovládne a zatiahne do zlých skutkov.

Vie tie?, ?e napriek mnohým ve?korysým snahám za?ívame, 

?e nie v?dy sa nám dostane dobro, ktoré o?akávame, a niekedy nepochopite?ne trpíme zlom. A tie? vidí a trpí pri poh?ade na to, ako sa v na?ich ?asoch v mnohých ?astiach sveta demon?truje moc prostredníctvom útlaku a násilia, v snahe zvä??ova? vlastný priestor obmedzovaním priestoru iných, vnucovaním svojej nadvlády a obmedzovaním základných slobôd, utlá?aním slabých. Tak?e – hovorí Je?i? – existujú konflikty, utlá?ania a nepriate?stvá.

Tvárou v tvár tomu v?etkému je dôle?ité polo?i? si otázku: ?o robi?, ke? sa ocitneme v takejto situácii? Je?i?ov návrh je prekvapivý, odvá?ny, smelý. ?iada od svojich (verných) odvahu riskova? v nie?om, ?o sa zdá by? stratené. ?iada zosta? v?dy a verne v láske, napriek v?etkému, dokonca aj zo?i-vo?i zlu a nepriate?ovi.

Jednoduchá ?udská reakcia nás ?ahá ku konaniu «oko za oko, zub za zub», ale to znamená zjednáva? spravodlivos? rovnakými zbraňami ut??eného zla. Je?i? sa odva?uje navrhnú? nie?o nové, nie?o iné, nemyslite?né, nie?o svoje, a hovorí takto: «No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ?a niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé» (v. 39).

H?a, ?o od nás Pán ?iada: nesníva? irénickým spôsobom o svete odu?evnenom bratstvom, ale anga?ova? sa po?núc od seba samých, a za?a? ?i? univerzálne bratstvo konkrétne a odvá?ne, vytrva? v dobre, aj ke? sa nám dostáva zlo, prelomi? ?pirálu pomsty, odzbroji? násilie, demilitarizova? srdce. Za pravdu mu dáva apo?tol Pavol, ke? pí?e: «Nedaj sa premôc? zlu, ale dobrom premáhaj zlo» (Rim 12,21).

Je?i?ovo pozvanie sa teda netýka predov?etkým ve?kých zále?itostí ?udstva, ale konkrétnych situácií ná?ho ?ivota: na?ich vz?ahov v rodine, vz?ahov v kres?anskom spolo?enstve, puta, ktoré pestujeme v pracovnej a sociálnej realite, v ktorej sa nachádzame.

Budú tu trenice, chvíle napätia, budú tu konflikty, názorové rozdiely, ale kto nasleduje Knie?a pokoja, musí sa v?dy usilova? o pokoj. A pokoj sa nedá obnovi?, ak na jedno zlé slovo odpovieme e?te hor?ím, ak po jednej facke nasleduje ?al?ia. Nie. Je potrebné zne?kodni?, prelomi? re?az zla, toto je nevyhnutné urobi?, preru?i? ?pirálu násilia, presta? prechováva? zá??, presta? sa s?a?ova? a ?utova? sa. Oso?í zotrva? v láske: to je Je?i?ova cesta, aby sme vzdali slávu nebeskému Bohu a budovali pokoj na zemi. V?dy milova?.

Prejdime teraz k druhému aspektu: milova? v?etkých. Mô?eme sa anga?ova? v láske, ale nesta?í, ak ju obmedzíme na úzku sféru tých, od ktorých dostávame taktie? lásku, ktorí sú na?imi priate?mi, sú nám podobní, príbuzní. Aj v tomto prípade je Je?i?ovo pozvanie prekvapujúce, preto?e prekra?uje hranice zákona a zdravého rozumu: u? milova? blí?neho, milova? toho, kto je nám blízky, aj ke? je to oprávnené, je namáhavé.

Vo v?eobecnosti je to to, ?o sa spolo?enstvo alebo ?udia sna?ia robi?, aby si uchovali pokoj vo svojom vnútri: ak patríme k tej istej rodine alebo národu, ak máme rovnaké názory alebo vkus, ak vyznávame rovnakú vieru, je normálne, ?e sa sna?íme pomáha? si navzájom a ma? sa radi. ?o sa v?ak stane, ak sa nám priblí?i ten, kto je vzdialený, ak sa na?im susedom stane ten, kto je cudzincom, rozdielnym alebo iného vyznania?

Práve táto krajina je ?ivým obrazom spolu?itia v rozmanitosti, ná?ho sveta, ktorý je ?oraz viac pozna?ený neustálym s?ahovaním národov a pluralitou my?lienok, zvykov a tradícií. Je teda dôle?ité prija? toto Je?i?ovo podpichnutie: «Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu mô?ete ?aka?? Vari to nerobia aj mýtnici?» (Mt 5,46)

Skuto?nou výzvou, aby sme boli de?mi Otca a budovali svet bratov, je nau?i? sa milova? ka?dého, dokonca aj nepriate?a: «Po?uli ste, ?e bolo povedané: ?Milova? bude? svojho blí?neho a nenávidie? svojho nepriate?a“. Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriate?ov a modlite sa za tých, ?o vás prenasledujú» (v. 43-44).

V skuto?nosti to znamená rozhodnú? sa nema? nepriate?ov, nevidie? v druhom preká?ku, ktorú treba prekona?, ale brata, ktorého treba milova?. Milova? nepriate?a znamená prinies? na zem odraz neba, znamená to znies? poh?ad na svet a srdce Otca, ktorý nerobí rozdiely, nerozli?uje, ale «dáva slnku vychádza? nad zlých i dobrých a posiela dá?? na spravodlivých i nespravodlivých» (v. 45).

Bratia a sestry, Je?i?ovou mocou je láska a Je?i? nám dáva moc milova? takýmto spôsobom, ktorý sa nám zdá nad?udský. Av?ak táto schopnos? nemô?e by? len výsledkom ná?ho vlastného úsilia, je to predov?etkým milos?. Milos?, o ktorú treba naliehavo prosi?: ?Je?i?u, ty, ktorý ma miluje?, nau? ma milova? ako ty. Je?i?u, ty, ktorý mi odpú??a?, nau? ma odpú??a? ako ty. Zo?li na mňa svojho Ducha, Ducha lásky.“ Prosme o to. Preto?e tak ?asto predkladáme Pánovi mnohé ?iadosti, ale pre kres?ana je podstatné vedie? milova? ako Kristus.

Milova? je najvä??í dar a dostávame ho, ke? v modlitbe robíme miesto Pánovi, ke? prijímame jeho prítomnos? v jeho premieňajúcom Slove a v revolu?nej pokore jeho lámaného chleba. Takto pomaly padajú múry, ktoré zatvrdzujú na?e srdcia, a my nachádzame rados? v konaní skutkov milosrdenstva vo?i v?etkým. Potom pochopíme, ?e bla?ený ?ivot prechádza cez blahoslavenstvá a spo?íva v tom, ?e sa staneme tvorcami pokoja (porov. Mt 5,9).

Milovaní, dnes by som vám chcel po?akova? za va?e ne?né a radostné svedectvo bratstva, za to, ?e ste semia?kom lásky a pokoja v tejto krajine. Toto je výzva, ktorú dáva evanjelium ka?dý deň na?im kres?anským spolo?enstvám, ka?dému z nás.

A vám v?etkým, ktorí ste pri?li na túto slávnos? zo ?tyroch krajín Apo?tolského vikariátu Severnej Arábie – Bahrajnu, Kuvajtu, Kataru a Saudskej Arábie – ako aj z ?al?ích krajín Perzského zálivu i z iných oblastí, dnes priná?am lásku a blízkos? univerzálnej Cirkvi, ktorá na vás h?adí a objíma vás, miluje a povzbudzuje vás. Presvätá Panna, Na?a Pani Arábie, nech vás sprevádza na va?ej ceste a nech vás v?dy udr?iava v láske ku v?etkým.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-mh, jb-

Aktualizované: 6.11.2022, 11:02