Povzbudenia pápe?a katolíkom v Kazachstane: V?a?né srdce zvestuje Je?i?a
Krása povolania otca po?etnej katolíckej rodiny, ?i povolania duchovnej matky a kňaza malej katolíckej komunity v Kazachstane - o tom boli ?tyri svedectvá, ktoré zazneli pri stretnutí pápe?a s kaza?skými biskupmi, kňazmi, seminaristami, zasvätenými osobami a pastora?nými pracovníkmi v katolíckej Katedrále Matky ustavi?nej pomoci v Nur-Sultane.
Ranné stretnutie s jezuitmi
Závere?ný deň svojej apo?tolskej cesty za?al Svätý Otec ráno o tretej ná?ho ?asu (7.00 miestneho ?asu) svätou om?ou v kaplnke nunciatúry. Po nej venoval ?as vy?e hodinovému súkromnému stretnutiu so svojimi reho?nými spolubratmi zo Spolo?nosti Je?i?ovej. Prítomných bolo 19 z 25 jezuitov celého Ruského regiónu, ktorý zah?ňa Bielorusko, Rusko, Kirgizsko a Tad?ikistan. Na stretnutie s pápe?om pricestovali zo svojich pôsobísk, ke??e priamo v Kazachstane sa jezuiti momentálne nenachádzajú.
Ako uviedol páter Antonio Spadaro, ?éfredaktor ?asopisu La Civiltà Cattolica, ktorý bol osobne prítomný, na ?ve?mi bratskom, nenútenom a úprimnom stretnutí“, sa diskutovalo o sú?asnom geopolitickom rámci, v?dy s ve?kým dôrazom na pastora?ný rozmer. Pápe?, ktorý sa ve?mi pozorne zaujíma o malé, ale ve?mi dynamické cirkvi, ako sú tie v ruskom regióne, odporú?al jezuitom s jasným odkazom na ich poslanie najmä blízkos? k ?u?om a rozmer ekumenizmu.
Stretnutie v Katedrále Matky ustavi?nej pomoci
O 10.30 miestneho ?asu u? pápe?a Franti?ka, sediaceho na vozí?ku, privítali v Katedrále Matky ustavi?nej pomoci v obytnej ?tvrti mesta veriaci zhroma?dení spolu so svojimi duchovnými pastiermi. Pri vstupe do kostola mu pripravila hudobný pozdrav kapela kaza?skej hudby s tradi?nými nástrojmi. Tvorila ju 23 ?lenná rodina s troma vlastnými a ostatnými adoptovanými de?mi, medzi ktorými je aj diev?a s hendikepom, pre ktoré je práve hudba prostriedok na plné za?lenenie sa do ?ivota.
Moderná katedrála postavená v jednoduchom a strohom ?týle nesie titul pod?a ikony Matky ustavi?nej pomoci, ktorú ukrývali veriaci napriek ve?kému riziku po?as doby násilnej ateizácie sovietskeho re?imu. So stavbou za?al v roku 1994 vtedaj?í apo?tolský administrátor Kazachstanu Mons. Jan Pawe? Lenga a v roku 1999 ju pri?iel posväti? kardinál Joachim Meisner ako vyslanec pápe?a Jána Pavla II. Ten v roku 2001 nav?tívil aj osobne
Ikona ?Matky ve?kej stepi“ pre sanktuárium v Oziornom
Pápe? Franti?ek po svojom príchode odhalil a po?ehnal novú modernú ikonu Matky Bo?ej v podobe triptychu, s názvom ?Matka ve?kej stepi“ (po kaza?sky Yly Dala Anasy). Ikona, ktorej autorom je kaza?ský umelec Dosbol Kasymov, je ur?ená pre Národnú svätyňu Krá?ovnej pokoja v Oziornom.
Mariánske sanktuárium Oziornoje je najvä??ou pútnickou svätyňou katolíckych veriacich Strednej Ázie. Pripomína udalos? mimoriadneho omilostenia na príhovor Panny Márie, ktorá sa udiala v roku 1941 a znamenala záchranu ?ivotov obyvate?stva celej okolitej oblasti. Svätý Otec udalos? pripomenul týmito slovami:
??ítal som o krásnom materinskom znamení, ktoré sa udialo v ?a?kých ?asoch: ke? bolo to?ko ?udí deportovaných a boli vystavení hladu a mrazu, ona, ne?ná a starostlivá Matka, po?úvala modlitby, ktoré jej adresovali jej deti. V jednej z najchladnej?ích zím sa sneh rýchlo roztopil a pod ním sa ukázalo jazero s mno?stvom rýb, ktoré nasýtili to mno?stvo hladných ?udí. Nech Panna Mária roztopí chlad s?dc, nech vleje do na?ich spolo?enstiev nové bratské teplo, dá nám novú nádej a nad?enie pre evanjelium!“
Svedectvá o ?ivej viere mali?kej cirkvi v Kazachstane
Po privítacích slovách Mons. Josého Luisa Mumbielu Sierru, almatského biskupa Diecézy Najsvätej?ej Trojice a predsedu Konferencie biskupov Strednej Ázie, zaznelo v ru?tine ?ítanie z Listu sv. Pavla Efezanom (3,5-6.11-17) so slovami apo?tola, ?e ?pohania sú spoludedi?mi, spoluúdmi a spoluú?astníkmi pris?úbenia v Kristovi Je?i?ovi skrze evanjelium“.
Nasledovali ?tyri svedectvá zástupcov katolíckeho spolo?enstva Kazachstanu, ktorého 120-tisíc veriacich je za?lenených do 70 farností v ?tyroch diecézach Latinskej cirkvi (Nur-Sultan, Almaty, Karaganda a Atyrau) a jednej apo?tolskej administratúry pre gréckokatolíkov ?ir?ieho regiónu Strednej Ázie.
Bo?ia prozrete?nos?
Ako reprezentant kňazov najprv prehovoril kňaz kaza?skej národnosti o. Ruslan Rachimberlinov, ktorý je novým rektorom medzidiecézneho seminára v Karagande. Ako povedal, pápe?ova prítomnos? v Kazachstane je znamením, ?e Kristus ich nenechá svoje mali?ké stádo osamote a ?e jeho starostlivos? a blízkos? ich nikdy neopustí:
?Ke? sa teda ?lovek ako kňaz stáva svedkom bolesti, problémov, chorôb, chudoby a úzkosti ?udí, ktorí sú mu zverení do pastora?nej starostlivosti, nemô?e robi? ni? iné, len sa modli?, sprevádza?, chápa?, prejavova? súcit a pod?a mo?ností im pomáha?. (... )
Na?a cirkev tu v Kazachstane je malým Kristovým stádom a som si istý, ?e v tejto situácii sú príle?itosti pestova? Bo?ie krá?ovstvo, sved?i? o radosti evanjelia, prekonáva? ?a?kosti a preká?ky. Neviem, ako sa Bo?ia prozrete?nos? stará o na?u Cirkev tu na zemi, ale som si istý, ?e sa o ňu stará. Musíme len dôverova? milosti, ktorú nám Kristus, najvy??í pastier du?í, nikdy neodoprie.“
Duchovné materstvo
Sestra Klára z Komunity blahoslavenstiev pozdravila pápe?a v mene reho?ných komunít celého Kazachstanu. V osobnom svedectve hovorila o svojom povolaní duchovnej matky:
?By? reho?ní?kou pre mňa znamená by? duchovnou matkou pre ka?dého ?loveka. Sved?i? o Kristovi znamená ukáza?, ako Bo?ia láska a milosrdenstvo pôsobili a pôsobia v mojom ?ivote. Ka?dý deň za?ívam, ?e pre Boha nie je ni? nemo?né! Pán ma ka?dý deň u?í milova? a prijíma? blí?neho.
Mô?em poveda?, ?e ke? som bola mlad?ia, chcela som pre Krista urobi? ve?mi ve?a. Dnes ho prosím, aby skrze mňa on konal pre dobro druhých. Sved?i? o Kristovi tu v Kazachstane znamená by? s ?u?mi, sprevádza? ich, radova? sa, ke? sa radujú, podporova? ich, ke? pla?ú. Je svedectvom aktívnej prítomnosti, jednoduchej slu?by a Bo?ieho milosrdenstva.“
Kres?an ne?ije pre seba
Ako reprezentant laikov pred Svätým Otcom prehovoril aj otec rodiny s piatimi de?mi Kirill Borej?uk, ?len spolo?enstva Apo?tolskej administratúry v Atyrau. Priznal sa, ?e ako jediné die?a rozvedených rodi?ov, ktoré nemalo skúsenos? s otcovskou výchovou, vyrastal v sebeckom uzavretí sa do svojho ?ja“ - v presved?ení, ?e v?etko smie a ?e na v?etko má právo. Kontakt s Cirkvou sa pre neho stal záchranou: ?Chcem vzda? chválu Pánu Bohu za to, ?e ma povolal na cestu kres?anského ?ivota v lone Katolíckej cirkvi, ktorá mi otvára nové obzory a oslobodzuje ma od predsudkov.“
Kirill sa podelel so svojimi skúsenos?ami aj týmito slovami: ?Boj kres?ana, bez oh?adu na jeho status quo, spo?íva v neustálej ostra?itosti proti trom Satanovým poku?eniam: peniazom, moci a telesným pô?itkom“. (...) ?Kres?anský ?ivot je pre nás obsiahnutý v stru?nej formulke svätého apo?tola Pavla: ne?ite pre seba. Práve v Cirkvi sa po?úvaním Bo?ieho slova, ú?as?ou na liturgii a ?ivotom v kres?anskom spolo?enstve u?íme ?i? pre Krista, ktorý za nás dal svoj ?ivot a zni?il strach zo smrti.“
Ako otec rodiny Kirill hovoril o tom, ?e otvorenos? man?elov vo?i novému ?ivotu a dôvera v Boha sú ve?kým po?ehnaním. Zároveň skon?tatoval: ?Ve?ká kres?anská rodina je tie? dobrou platformou na rast v pokore: ke? je nás ve?a, je jednoducho nemo?né sústredi? moc v jej tyranskom zmysle v tých istých rukách, preto?e v rodine je ka?dý deň sebecké ?ja“ poháňané k tomu, aby sa premenilo na Bo?ské jedno a trojjediné, na ?my“.“
Za mier pre Ukrajinu
Napokon zaznelo svedectvo pani Miroslavy Galu?kovej pôvodom z Ukrajiny, ktorá je man?elkou gréckokatolíckeho kňaza Apo?tolskej administratúry katolíkov byzantského obradu Kazachstanu a Strednej Ázie. Matka ?tyroch detí, povolaním u?ite?ka vyjadrila svoje pocity týmito slovami:
?Som v?a?ná Pánovi, ?e môj man?el raz odpovedal na volanie Ducha Svätého a rozhodol sa opusti? svoju vlas?, aby pri?iel vykonáva? svoju slu?bu do Kazachstanu a zdie?a? ?ivot s ?u?mi, ktorých Pán stavia na cestu kres?anskej viery, podporovaný Bo?ou láskou a rados?ou z evanjelia.
Svätý Otec, pri?li ste do Kazachstanu ako posol pokoja. ?akujem Vám za Va?e modlitby a za v?etko Va?e úsilie o obnovenie mieru v mojej vlasti, na Ukrajine. Nech Pán vypo?uje Va?e modlitby!“
Povzbudenia pápe?a Franti?ka veriacim v Kazachstane
Po vypo?utí si svedectiev sa Svätý Otec Franti?ek prihovoril prítomným. Sediac v kresle srde?ne pozdravil dve stovky prítomných a po?akoval sa za ich prijatie. Vo svojom príhovore pápe? Franti?ek zdôraznil rodinný charakter Cirkvi, v ktorej nikto nie je cudzincom. Prítomných pozval uva?ova? nad dvoma ?ivotodarnými zdrojmi: vz?ahu k minulosti a vedomia prís?ubu budúcnosti. Okrem iného uviedol:
?Mons. Mumbiela Sierra, ktorému ?akujem za jeho slová pozdravu, povedal: ?Vä??ina z nás sú cudzinci.“ Je to pravda, preto?e pochádzate z rôznych miest a krajín, ale krása Cirkvi je v tomto: sme jedna rodina, v ktorej nikto nie je cudzinec. Opakujem: v Cirkvi nikto nie je cudzinec, sme jeden svätý Bo?í ?ud obohatený mnohými národmi! A sila ná?ho kňazského a svätého ?udu spo?íva práve v tom, ?e sa rozmanitos? stáva bohatstvom tým, ?e sa delíme o to, ?o sme a ?o máme: na?a malos? sa znásobuje, ak sa o ňu delíme.
Úryvok z Bo?ieho slova, ktorý sme po?uli, potvrdzuje práve toto: Bo?ie tajomstvo - hovorí svätý Pavol – bolo zjavené v?etkým národom. Nielen pre vyvolený ?ud alebo nábo?enskú elitu, ale pre v?etkých. Ka?dý ?lovek má prístup k Bohu, preto?e - vysvet?uje apo?tol – v?etky národy sú povolané by? ?spoludedi?mi, spoluúdmi a spoluú?astníkmi pris?úbenia v Kristovi Je?i?ovi skrze evanjelium“ (Ef 3,6).“
Dedi?stvo a prís?ub
?Chcel by som zdôrazni? dve slová, ktoré Pavol pou?il: dedi?stvo a prís?ub. (...) Dedi?stvo minulosti je na?a pamä?, zas?úbenie evanjelia je Bo?ia budúcnos?, ktorá nám prichádza v ústrety. (...)
Predov?etkým pamä?. Ak dnes v tejto roz?ahlej, multikultúrnej a mnohonábo?enskej krajine mô?eme vidie? ?ivé kres?anské komunity a nábo?enské cítenie, ktoré sa prelína ?ivotom obyvate?ov, je to predov?etkým v?aka bohatej histórii, ktorá jej predchádzala.
Mám na mysli ?írenie kres?anstva v Strednej Ázii, ktoré prebiehalo u? v prvých storo?iach, mnohých evanjelizátorov a misionárov, ktorí sa venovali ?íreniu svetla evanjelia, zakladaniu spolo?enstiev, svätýň, klá?torov a bohoslu?obných miest. Existuje teda kres?anské, ekumenické dedi?stvo, ktoré si treba cti? a zachova?, odovzdávanie viery, ktoré za?ilo aj to?ko jednoduchých ?udí, to?ko dedov a babi?iek, otcov a matiek.“
Pozor na poku?enie spiato?níctva
Dávajme si v?ak pozor: nejde o to, aby sme sa s nostalgiou obzerali spä?, aby sme zostali zaseknutí na veciach minulosti a nechali sa ochromi? v nehybnosti: to je poku?enie spiato?níctva. Kres?anský poh?ad, ke? sa obracia k spomienke, chce nás otvori? ?asnutiu pred Bo?ím tajomstvom, aby sa na?e srdce naplnilo chválou a v?a?nos?ou za to, ?o Pán vykonal. V?a?né srdce, ktoré prekypuje chválou, ne?ije ?útostivým banovaním, ale víta dne?ok, ktorý pre?íva ako milos?. A chce sa vyda? na cestu, ís? ?alej, zvestova? Je?i?a, tak ako ?eny a u?eníci z Emauz vo ve?kono?ný deň!
Práve táto ?ivá spomienka na Je?i?a, ktorá nás nap?ňa ú?asom a ktorú ?erpáme najmä z eucharistickej pamiatky, je silou lásky, ktorá nás poháňa ?alej. Je to ná? poklad.
Bez pamäti teda niet ?asnutia. Ak stratíme ?ivú pamä?, hrozí, ?e viera, zbo?nos? a pastora?né aktivity vyblednú, ?e budú ako ke? horí slama, horí rýchlo, ale ?oskoro aj zhasne. (...) Otec Ruslan nám pripomenul jednu krásnu vec: ?e by? kňazom je u? samo osebe ve?a, preto?e v kňazskom ?ivote si ?lovek uvedomuje, ?e to, ?o sa deje, nie je na?e vlastné dielo, ale Bo?í dar. A sestra Klára, ke? hovorila o svojom povolaní, chcela predov?etkým po?akova? tým, ktorí jej ohlasovali evanjelium.“
Kňaz nie je ??andárom“
Na záver pápe? Franti?ek pripomenul viaceré vzory svätosti miestnej Cirkvi, osobnosti, ktoré vydali ve?ké svedectvo v dobe nábo?enskej neslobody. Na prvom mieste menoval kňaza Vladislava Bukovinského (1904-1974), ktorý pre?iel väzeniami v gulagoch a slú?il veriacim v celej ?irokej oblasti Strednej Ázie. Blahore?ený bol v roku 2016 v Karagande. Spomenul aj trojicu martýrov gréckokatolíckej cirivi: biskupa Nikitu Budku (1877-1949), duchovného otca Zarizkého a lai?ku Gertrúdu Detzelovú, horlivú a odvá?nu evanjelizátorku, ktorá zomrela v roku 1971.
?Chcem osobitne pripomenú? blahoslaveného Bukowinského, kňaza, ktorý sa celý ?ivot staral o chorých, núdznych a ?udí na okraji spolo?nosti a za svoju vernos? evanjeliu zaplatil väzením a ?a?kou prácou. Povedali mi, ?e aj pred jeho blahore?ením boli na jeho hrobe v?dy ?erstvé kvety a zapálená svie?ka. Je to potvrdenie toho, ?e Bo?í ?ud doká?e rozpozna?, kde je svätos?, kde je pastier zamilovaný do evanjelia.
Chcel by som to poveda? najmä biskupom a kňazom, a aj bohoslovcom, toto je na?e poslanie: neby? správcami posvätna alebo ?andármi, ktorí sa starajú o dodr?iavanie nábo?enských noriem, ale pastiermi blízkymi ?u?om, ?ivými ikonami súcitného Kristovho srdca.“
Pápe? Franti?ek menoval aj trojicu mu?eníkov gréckokatolíckej cirkvi:
?Pripomínam aj gréckokatolíckych mu?eníkov, biskupa Mons. Budku, kňaza o. Zarizkého a Gertrúdu Detzelovú, u ktorých sa za?al proces blahore?enia. Ako nám povedala pani Miroslava: priniesli do sveta Kristovu lásku. Vy ste ich odkazom: bu?te prís?ubom novej svätosti!“
Na stretnutí so Svätým otcom v katedrále boli minimálne dvaja Slováci - apo?tolský administrátor v Atyrau duchovný otec Peter Sakmár a apo?tolský prefekt v Azerbajd?ane, saleziánsky biskup Vladimír Fekete.
-zk, jb-
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
