杏MAP导航

Drahí bratia biskupi, k艌azi a diakoni, drahí zasvätení mu啪i a 啪eny, seminaristi a pastora膷ní pracovníci, dobré ráno!

Som 拧钮astný, 啪e som tu medzi vami, 啪e mô啪em pozdravi钮 Konferenciu biskupov Strednej Ázie 

a stretnú钮 sa s Cirkvou, ktorú tvorí to木ko rôznych tvárí, dejín a tradícií, ale v拧etkých spája jedna viera v Je啪i拧a Krista. Biskup Mumbiela Sierra, ktorému 膹akujem za jeho slová pozdravu, povedal: 鈥濾ä膷拧ina z nás sú cudzinci.鈥� Je to pravda, preto啪e pochádzate z rôznych miest a krajín, ale krása Cirkvi je v tomto: sme jedna rodina, v ktorej nikto nie je cudzinec. Opakujem: v Cirkvi nikto nie je cudzinec, sme jeden svätý Bo啪í 木ud obohatený mnohými národmi! A sila ná拧ho k艌azského a svätého 木udu spo膷íva práve v tom, 啪e sa rozmanitos钮 stáva bohatstvom tým, 啪e sa delíme o to, 膷o sme a 膷o máme: na拧a malos钮 sa znásobuje, ak sa o 艌u delíme.

Úryvok z Bo啪ieho slova, ktorý sme po膷uli, potvrdzuje práve toto: Bo啪ie tajomstvo - hovorí svätý Pavol 鈥� bolo zjavené v拧etkým národom. Nielen pre vyvolený 木ud alebo nábo啪enskú elitu, ale pre v拧etkých. Ka啪dý 膷lovek má prístup k Bohu, preto啪e - vysvet木uje apo拧tol 鈥� v拧etky národy sú povolané by钮 鈥瀞poludedi膷mi, spoluúdmi a spoluú膷astníkmi pris木úbenia v Kristovi Je啪i拧ovi skrze evanjelium鈥� (Ef 3,6).

Chcel by som zdôrazni钮 dve slová, ktoré Pavol pou啪il: 诲别诲颈膷蝉迟惫辞 a 辫谤&颈补肠耻迟别;蝉木耻产. Na jednej strane Cirkev v啪dy dedí dejiny, v啪dy je dcérou prvotného ohlasovania evanjelia, udalosti, ktorá mu predchádzala, 膹al拧ích apo拧tolov a evanjelizátorov, ktorí ju zalo啪ili na 啪ivom Je啪i拧ovom slove; na druhej strane je aj spolo膷enstvom tých, ktorí videli, 啪e v Je啪i拧ovi sa naplnil Bo啪í 辫谤&颈补肠耻迟别;蝉木耻产, a ako deti vzkriesenia 啪ijú v nádeji na budúce naplnenie. Áno, sme príjemcami pris木úbenej slávy, ktorá o啪ivuje na拧u cestu s o膷akávaním. Dedi膷stvo a zas木úbenie: 诲别诲颈膷蝉迟惫辞 minulosti je na拧a 辫补尘&补耻尘濒;钮, zas木úbenie evanjelia je Bo啪ia 产耻诲&耻补肠耻迟别;肠苍辞蝉钮, ktorá nám prichádza v ústrety. To je to, nad 膷ím by som sa chcel s vami pozastavi钮: Cirkev, ktorá krá膷a dejinami medzi 辫补尘&补耻尘濒;钮辞耻 a 产耻诲&耻补肠耻迟别;肠苍辞蝉钮ou.

笔谤别诲辞惫拧别迟办&测补肠耻迟别;尘 辫补尘&补耻尘濒;钮. Ak dnes v tejto roz木ahlej, multikultúrnej a mnohonábo啪enskej krajine mô啪eme vidie钮 啪ivé kres钮anské komunity a nábo啪enské cítenie, ktoré sa prelína 啪颈惫辞迟辞尘 obyvate木ov, je to predov拧etkým v膹aka bohatej histórii, ktorá jej predchádzala. Mám na mysli 拧írenie kres钮anstva v Strednej Ázii, ktoré prebiehalo u啪 v prvých storo膷iach, mnohých evanjelizátorov a misionárov, ktorí sa venovali 拧íreniu svetla evanjelia, zakladaniu spolo膷enstiev, svätý艌, klá拧torov a bohoslu啪obných miest. Existuje teda kres钮anské, ekumenické 诲别诲颈膷蝉迟惫辞, ktoré si treba cti钮 a zachova钮, odovzdávanie viery, ktoré za啪ilo aj to木ko jednoduchých 木udí, to木ko dedov a babi膷iek, otcov a matiek. Na na拧ej duchovnej a cirkevnej ceste nesmieme strati钮 spomienku na tých, ktorí nám hlásali vieru, preto啪e spomínanie nám pomáha rozvíja钮 ducha kontemplácie zázrakov, ktoré Boh konal v dejinách, a to aj uprostred 啪ivotných 钮a啪kostí a osobných a komunitných slabostí.

Dávajme si v拧ak pozor: nejde o to, aby sme sa s nostalgiou obzerali spä钮, aby sme zostali zaseknutí na veciach minulosti a nechali sa ochromi钮 v nehybnosti: to je poku拧enie spiato膷níctva (tal. indietrismo). Kres钮anský poh木ad, ke膹 sa obracia k spomienke, chce nás otvori钮 啪asnutiu pred Bo啪ím tajomstvom, aby sa na拧e srdce naplnilo chválou a v膹a膷nos钮ou za to, 膷o Pán vykonal. V膹a膷né srdce, ktoré prekypuje chválou, ne啪ije 木útostivým banovaním, ale víta dne拧ok, ktorý pre啪íva ako milos钮. A chce sa vyda钮 na cestu, ís钮 膹alej, zvestova钮 Je啪i拧a, tak ako 啪eny a u膷eníci z Emauz vo ve木kono膷ný de艌!

Práve táto 啪ivá spomienka na Je啪i拧a, ktorá nás nap暮艌a ú啪asom a ktorú 膷erpáme najmä z eucharistickej pamiatky, je silou lásky, ktorá nás pohá艌a 膹alej. Je to ná拧 poklad. Bez pamäti teda niet 啪asnutia. Ak stratíme 啪ivú 辫补尘&补耻尘濒;钮, hrozí, 啪e viera, zbo啪nos钮 a pastora膷né aktivity vyblednú, 啪e budú ako ke膹 horí slama, horí rýchlo, ale 膷oskoro aj zhasne. Ke膹 stratíme 辫补尘&补耻尘濒;钮, na拧a rados钮 sa vy膷erpá. Strácame aj v膹a膷nos钮 vo膷i Bohu a na拧im bratom a sestrám, preto啪e upadáme do poku拧enia myslie钮 si, 啪e v拧etko závisí od nás. Otec Ruslan nám pripomenul jednu krásnu vec: 啪e by钮 k艌azom je u啪 samo osebe ve木a, preto啪e v k艌azskom 啪ivote si 膷lovek uvedomuje, 啪e to, 膷o sa deje, nie je na拧e vlastné dielo, ale Bo啪í dar. A sestra Klára, ke膹 hovorila o svojom povolaní, chcela predov拧etkým po膹akova钮 tým, ktorí jej ohlasovali evanjelium. 膸akujeme za tieto svedectvá, ktoré nás pozývajú, aby sme si s v膹akou pripomenuli prijaté 诲别诲颈膷蝉迟惫辞.

Ak nazrieme do tohto dedi膷stva, 膷o vidíme? To, 啪e viera sa neprená拧a z generácie na generáciu ako súbor vecí, ktoré treba pochopi钮 a robi钮, ako kód, ktorý je raz a nav啪dy pevne stanovený. Nie, viera sa odovzdávala 啪颈惫辞迟辞尘, svedectvom, ktoré vná拧alo ohe艌 evanjelia do srdca, do situácií, aby osvet木ovalo, o膷is钮ovalo a 拧írilo ute拧ujúce teplo Je啪i拧a, rados钮 z jeho spásnej lásky, nádej z jeho 辫谤&颈补肠耻迟别;蝉木耻产u. Spomienkou sa teda u膷íme, 啪e viera rastie so svedectvom. Zvy拧ok príde neskôr. Je to výzva pre v拧etkých a rád by som ju zopakoval v拧etkým, veriacim laikom, biskupom, k艌azom, diakonom, zasväteným mu啪om a 啪enám, ktorí rôznym spôsobom pracujú v pastorácii spolo膷enstiev: nepodliehajme únave pri vydávaní svedectva o podstate spásy, o Je啪i拧ovej novosti, o novosti, ktorou je Je啪i拧! Viera nie je krásna prehliadka vecí z minulosti 鈥� to by bolo múzeum 鈥�, ale stále prítomná udalos钮, stretnutie s Kristom, ktoré sa deje tu a teraz v 啪ivote! Preto sa neoznamuje len opakovaním toho, 膷o bolo v啪dy, ale odovzdávaním novosti evanjelia. Viera tak zostáva 啪ivá a má 产耻诲&耻补肠耻迟别;肠苍辞蝉钮. Preto rád hovorievam, 啪e vieru treba odovzdáva钮 鈥瀡 náre膷í鈥�.

Tu je teda druhé slovo, 产耻诲&耻补肠耻迟别;肠苍辞蝉钮. Spomienka na minulos钮 nás neuzatvára do seba, ale otvára nás 辫谤&颈补肠耻迟别;蝉木耻产u evanjelia. Je啪i拧 nás ubezpe膷il, 啪e bude v啪dy s nami: nie je to teda 辫谤&颈补肠耻迟别;蝉木耻产 adresovaný len vzdialenej budúcnosti, sme pozvaní prija钮 dnes obnovu, ktorú Zm艜tvychvstalý priná拧a do 啪ivota. Napriek na拧im slabostiam sa neunavuje by钮 s nami, budova钮 产耻诲&耻补肠耻迟别;肠苍辞蝉钮 svojej a na拧ej Cirkvi spolu s nami.

Samozrejme, tvárou v tvár mnohým výzvam viery 鈥� najmä tým, ktoré sa týkajú ú膷asti mlad拧ích generácií 鈥�, ako aj tvárou v tvár 啪ivotným problémom a námahám, a pri poh木ade na na拧e po膷ty, pri roz木ahlosti krajiny, ako je táto, 膷lovek sa mô啪e cíti钮 "malý" a nedostato膷ný. A predsa, ak si osvojíme Je啪i拧ov poh木ad plný nádeje, urobíme prekvapujúci objav: evanjelium hovorí, 啪e by钮 malým, chudobným v duchu, je blahoslavenstvo, prvé blahoslavenstvo (porov. Mt 5,3), preto啪e malos钮 nás pokorne odovzdáva do Bo啪ej moci a vedie nás k tomu, aby sme nezakladali svoje cirkevné pôsobenie na vlastných schopnostiach. To je milos钮! Opakujem: v tom, 啪e sme malá Cirkev, malé stádo, je skrytá milos钮. Namiesto toho, aby sme sa chválili svojou silou, po膷tom, 拧truktúrami a akouko木vek inou formou 木udskej dôle啪itosti, nechávame sa vies钮 Pánom a pokorne stojíme po boku 木udí. V ni膷om nie bohatí a vo v拧etkom chudobní, krá膷ame v jednoduchosti, blízki sestrám a bratom ná拧ho 木udu, priná拧ajúc do 啪ivotných situácií rados钮 evanjelia. Ako kvas v ceste a ako to najdrobnej拧ie semienko hodené do zeme (porov. Mt 13,31-33), sme prítomní uprostred 拧钮astných i smutných udalostí spolo膷nosti, v ktorej 啪ijeme, aby sme jej slú啪ili zvnútra.

By钮 malí nám pripomína, 啪e nie sme sebesta膷ní: 啪e potrebujeme Boha, ale potrebujeme aj iných, v拧etkých ostatných: sestry a bratov iných vierovyznaní, tých, ktorí vyznávajú iné nábo啪enské presved膷enie ako my, v拧etkých mu啪ov a 啪eny dobrej vôle. V duchu pokory si uvedomujeme, 啪e len spolo膷ne, v dialógu a vzájomnej akceptácii, mô啪eme skuto膷ne dosiahnu钮 nie膷o dobré pre v拧etkých. Toto je osobitná úloha Cirkvi v tejto krajine: neby钮 skupinou, ktorá sa v钮ahuje do tých istých starých vecí alebo sa uzatvára do svojej ulity, preto啪e sa cíti by钮 malá, ale spolo膷enstvom otvoreným pre Bo啪iu 产耻诲&耻补肠耻迟别;肠苍辞蝉钮, zapáleným oh艌om Ducha: 啪ivým, plným nádeje, otvoreným pre svoju novos钮 a pre znamenia 膷ias, pohýnaným evanjeliovou logikou semienka, ktoré priná拧a plody v pokornej a plodnej láske. Takto sa 辫谤&颈补肠耻迟别;蝉木耻产 啪ivota a po啪ehnania, ktoré na nás Boh Otec vylieva skrze Je啪i拧a, dostáva nielen k nám, ale nap暮艌a sa aj pre iných.

A nap暮艌a sa v啪dy, ke膹 啪ijeme bratstvo medzi sebou, ke膹 sa ujmeme chudobných a tých, ktorých 啪ivot zranil, ke膹 v 木udských a spolo膷enských vz钮ahoch sved膷íme o spravodlivosti a pravde a hovoríme 鈥瀗ie鈥� korupcii a klamstvu. Kres钮anské spolo膷enstvá, najmä seminár, by mali by钮 鈥炁�kolami úprimnosti鈥�: nie rigidným a formálnym prostredím, ale cvi膷iskami pravdy, otvorenosti a zdie木ania. A v na拧ich komunitách 鈥� pamätajme na to 鈥� sme v拧etci Pánovými u膷eníkmi: v拧etci sme u膷eníci, v拧etci sme podstatní, v拧etci máme rovnakú dôstojnos钮. Nielen biskupi, k艌azi a zasvätení mu啪i a 啪eny, ale ka啪dý pokrstený 膷lovek bol pohrú啪ený do Kristovho 啪ivota a v 艌om 鈥� ako nám pripomína svätý Pavol 鈥� je povolaný prija钮 诲别诲颈膷蝉迟惫辞 a dosiahnu钮 辫谤&颈补肠耻迟别;蝉木耻产 evanjelia. Preto treba da钮 priestor laikom: bude vám to na osoh, aby sa komunity nestali strnulými a klerikalizovanými. Synodálna cirkev, ktorá je na ceste k budúcnosti Ducha, je cirkvou participatívnou a spoluzodpovednou. Je to Cirkev, ktorá je schopná vyjs钮 v ústrety svetu, preto啪e je vycvi膷ená v spolo膷enstve.

Zaujala ma jedna vec, ktorá sa opakovala vo v拧etkých svedectvách: nielen otec Ruslan a sestry, ale aj Kirill, otec rodiny, nám pripomenuli, 啪e v Cirkvi, v kontakte s evanjeliom, sa u膷íme prejs钮 od sebectva k bezpodmiene膷nej láske. Je to výstup zo seba samého, ktorý ka啪dý u膷eník neustále potrebuje: je to potreba 啪ivi钮 dar prijatý v krste, ktorý nás pohá艌a v拧ade, v na拧ich cirkevných zhroma啪deniach, v rodinách, v práci, v spolo膷nosti, aby sme sa stali mu啪mi a 啪enami spolo膷enstva a pokoja, ktorí rozsievajú dobro v拧ade, kde sa nachádzajú. Otvorenos钮, rados钮 a zdie木anie sú znakmi prvotnej Cirkvi a sú aj znakmi Cirkvi budúcnosti. Snívajme a s Bo啪ou milos钮ou budujme Cirkev, v ktorej bude e拧te vä膷拧mi prebýva钮 rados钮 zo Zm艜tvychvstalého, ktorá odmietne strachy a bedákania, ktorá sa nenechá uvies钮 do strnulosti dogmatizmami a moralizmami.

Drahí bratia a sestry, vyprosujme si toto v拧etko cez ve木kých svedkov viery v tejto krajine. Chcem osobitne pripomenú钮 blahoslaveného Bukowinského, k艌aza, ktorý sa celý 啪ivot staral o chorých, núdznych a 木udí na okraji spolo膷nosti a za svoju vernos钮 evanjeliu zaplatil väzením a 钮a啪kou prácou. Povedali mi, 啪e aj pred jeho blahore膷ením boli na jeho hrobe v啪dy 膷erstvé kvety a zapálená svie膷ka. Je to potvrdenie toho, 啪e Bo啪í 木ud doká啪e rozpozna钮, kde je svätos钮, kde je pastier zamilovaný do evanjelia. Chcel by som to poveda钮 najmä biskupom a k艌azom, a aj bohoslovcom, toto je na拧e poslanie: neby钮 správcami posvätna alebo 啪andármi, ktorí sa starajú o dodr啪iavanie nábo啪enských noriem, ale pastiermi blízkymi 木u膹om, 啪ivými ikonami súcitného Kristovho srdca. Pripomínam aj gréckokatolíckych mu膷eníkov, biskupa Mons. Budku, k艌aza o. Zarizkého a Gertrúdu Detzelovú, u ktorých sa za膷al proces blahore膷enia. Ako nám povedala pani Miroslava: priniesli do sveta Kristovu lásku. Vy ste ich odkazom: bu膹te 辫谤&颈补肠耻迟别;蝉木耻产om novej svätosti!

Som vám nablízku a povzbudzujem vás: 啪ite tento odkaz s rados钮ou a ve木koryso o 艌om sved膷te, aby tí, ktorých stretnete, vnímali, 啪e aj im je ur膷ený 辫谤&颈补肠耻迟别;蝉木耻产 nádeje. Sprevádzam vás modlitbou a teraz sa osobitným spôsobom zverujeme srdcu Presvätej Bohorodi膷ky, ktorú si tu osobitným spôsobom uctievate ako Krá木ovnú pokoja. 膶ítal som o krásnom materinskom znamení, ktoré sa udialo v 钮a啪kých 膷asoch: ke膹 bolo to木ko 木udí deportovaných a boli vystavení hladu a mrazu, ona, ne啪ná a starostlivá Matka, po膷úvala modlitby, ktoré jej adresovali jej deti. V jednej z najchladnej拧ích zím sa sneh rýchlo roztopil a pod ním sa ukázalo jazero s mno啪stvom rýb, ktoré nasýtili to mno啪stvo hladných 木udí. Nech Panna Mária roztopí chlad s艜dc, nech vleje do na拧ich spolo膷enstiev nové bratské teplo, dá nám novú nádej a nad拧enie pre evanjelium! S láskou vám 啪ehnám a 膹akujem vám. A prosím vás, aby ste sa za m艌a modlili.

(Preklad: Cyril Jan膷i拧in / Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu 鈥� Vatican News)

-jb-