杏MAP导航

Krí? je ?ibenicou smrti, ale v tento sviatok oslavujeme pový?enie Kristovho krí?a. Na tom dreve toti? Je?i? vzal na seba ná? hriech a zlo sveta a porazil ich svojou láskou. Preto dnes oslavujeme. Bo?ie slovo, ktoré sme po?uli, nám o tom hovorí, ke? dáva do protikladu na jednej strane hady, ktoré hryzú, a na druhej strane hada, ktorý zachraňuje. Zastavme sa pri týchto dvoch obrazoch.

Predov?etkým hady, ktoré hryzú. Úto?ia na ?udí, ktorí u? po nieko?kýkrát upadli do hriechu reptania. 

Repta? proti Bohu neznamená len hovori? o ňom zle a s?a?ova? sa naňho, ale znamená to, ?e v srdciach Izraelitov zlyhala dôvera v neho, v jeho zas?úbenie. Bo?í ?ud toti? krá?a pú??ou k zas?úbenej zemi a premáha ho únava, nevládze zná?a? cestu (porov. Nm 21,4). Vtedy sa sklamú, stratia nádej a v istom okamihu akoby zabudnú na Pánov prís?ub: títo ?udia u? nemajú silu veri?, ?e je to on, kto vedie ich cestu do bohatej a úrodnej krajiny.

Nie je náhoda, ?e ke? sa ich dôvera v Boha vy?erpá, ?ud hryzú hady, ktoré zabíjajú. Pripomínajú prvého hada spomínaného v Biblii v knihe Genezis, poku?ite?a, ktorý otrávil srdce ?loveka, aby zapochyboval o Bohu. V skuto?nosti diabol, práve v tejto podobe hada, zvádza Adama a Evu, zvádza ich k nedôvere tým, ?e ich presvied?a, ?e Boh nie je dobrý, skôr im závidí ich slobodu a ??astie. A teraz, na pú?ti, sa vracajú hady, ?ohnivé hady“ (v. 6); to znamená, ?e sa vracia hriech po?iatkov: Izraeliti pochybujú o Bohu, nedôverujú mu, reptajú, búria sa proti tomu, ktorý im dal ?ivot, a tak idú na smr?. To je to, kam vedie nedôvera srdca!

Drahí bratia a sestry, táto prvá ?as? príbehu nás vyzýva, aby sme sa bli??ie pozreli na momenty v na?ej osobnej histórii a histórii spolo?enstva, ke? zlyhala dôvera, v Pána a medzi nami navzájom. Ko?kokrát sme sk?ú?ení a netrpezliví vyprahli na na?ich pú??ach a stratili sme cie? cesty z doh?adu! Aj v tejto ve?kej krajine je pú??, ktorá hoci ponúka nádhernú scenériu, hovorí nám o tej únave, o tej vyprahnutosti, ktorú niekedy nosíme v srdci. Sú to chvíle únavy a skú?ok, v ktorých u? nemáme silu pozera? sa hore, pozera? sa k Bohu; sú to situácie osobného, cirkevného a spolo?enského ?ivota, v ktorých nás ?típe had nedôvery, ktorý do nás vpú??a jedy sklamania a znechutenia, pesimizmu a rezignácie, uzatvára nás do ná?ho ega, uhá?a nad?enie.

V dejinách tejto krajiny v?ak nechýbali ani iné bolestivé pohryznutia: 

mám na mysli páliace hady násilia, ateistického prenasledovania, neraz strastiplnú cestu, na ktorej bola ohrozená sloboda ?udí a zranená ich dôstojnos?. Je pre nás dobré, ke? si uchovávame spomienku na to, ?o sme vytrpeli: nesmieme z pamäti vy?krtnú? ur?ité temné miesta, inak by sme si mohli myslie?, ?e sme u? dávno za vodou a ?e cesta dobra je vytý?ená u? nav?dy. Nie, mier sa nikdy nezíska raz a nav?dy, treba si ho vydobýva? ka?dý deň, rovnako ako aj spolu?itie medzi rôznymi etnikami a rôznymi nábo?enskými tradíciami, integrálny rozvoj, ?i sociálnu spravodlivos?. A aby Kazachstan e?te viac rástol ?v bratstve, dialógu a porozumení [...], aby budoval mosty solidarity a spolupráce s inými národmi, krajinami a kultúrami“ (Sv. Ján Pavol II., Príhovor pri uvítacom ceremoniáli, 22. sept. 2001), je potrebná anga?ovanos? v?etkých. Predtým je v?ak potrebný obnovený úkon viery v Pána: pozrie? sa hore, pozrie? sa na neho, u?i? sa z jeho univerzálnej a ukri?ovanej lásky.

Tak sa dostávame k druhému obrazu: had, ktorý zachraňuje. Ke? ?udia umierali od ohnivých hadov, Boh vypo?uje Moj?i?ovu príhovornú modlitbu a hovorí mu: ?Urob medeného hada a vyves ho na ?r?! Potom ka?dý, kto naň pozrie, ostane na?ive“ (Nm 21,8). Vskutku, ?ke? niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal na?ive“ (v. 9). Mohli by sme si v?ak polo?i? otázku: pre?o Boh namiesto toho, aby dal Moj?i?ovi tieto namáhavé pokyny, jednoducho nezni?il jedovaté hady? Tento spôsob konania nám odha?uje jeho konanie tvárou v tvár zlu, hriechu a nedôvere ?udí. Vtedy, ako aj teraz, vo ve?kom duchovnom boji, ktorý obýva dejiny a? do konca, Boh nezlikviduje podlos?, ktorú ?lovek slobodne vyh?adáva: jedovaté hady nezmiznú, stále sú tu, ?íhajú, v?dy mô?u u?tipnú?. ?o sa teda zmenilo, ?o robí Boh?

Je?i? to vysvet?uje v evanjeliu: ?Ako Moj?i? vyzdvihol hada na pú?ti, tak musí by? vyzdvihnutý Syn ?loveka, aby ka?dý, kto v neho verí, mal ve?ný ?ivot“ (Jn 3,14-15). Tu nastáva zlom: Had, ktorý zachraňuje, pri?iel medzi nás: Je?i?, ktorý vyzdvihnutý na st?p krí?a nedovolí jedovatým hadom, ktorí nás napádajú, aby nás priviedli k smrti. Zo?i-vo?i na?im nízkostiam nám Boh dáva novú vý?ku: ak upierame svoj poh?ad na Je?i?a, uhryznutia zla nás u? nemô?u ovládnu?, preto?e on na krí?i vzal na seba jed hriechu a smrti a porazil jeho ni?ivú moc. Toto urobil Otec tvárou v tvár ?íriacemu sa zlu vo svete; dal nám Je?i?a, ktorý sa nám priblí?il spôsobom, aký sme si nikdy nevedeli predstavi?: ?Toho, ktorý nepoznal hriech, (Boh) za nás urobil hriechom“ (2 Kor 5,21). Toto je tá nekone?ná ve?kos? Bo?ieho milosrdenstva: Je?i?, ktorý ?sa urobil hriechom“ pre na?e dobro, Je?i?, ktorý sa na krí?i - mohli by sme poveda? – ?urobil hadom“, aby sme pri poh?ade na neho mohli odola? jedovatým u?tipnutiam zlých hadov, ktorí na nás úto?ia.

Bratia a sestry, toto je cesta, cesta na?ej spásy, ná?ho znovuzrodenia a vzkriesenia: h?adie? na ukri?ovaného Je?i?a. Z tejto vý?ky sa mô?eme vidie? ná? ?ivot a históriu na?ich národov novým spôsobom. Z Kristovho krí?a sa toti? u?íme láske, nie nenávisti, u?íme sa súcitu, nie ?ahostajnosti, u?íme sa odpusteniu, nie pomste. Je?i?ove roztiahnuté ruky sú náru?ou nehy, ktorou nás chce Boh prija?. A ukazujú nám bratstvo, ktoré sme povolaní ?i? medzi sebou a so v?etkými. Ukazujú nám cestu, kres?anskú cestu: nie cestu vnucovania a nátlaku, moci a násilia, nikdy nie tú, ktorá tasí Kristov krí? proti iným bratom a sestrám, za ktorých on dal svoj ?ivot! Je?i?ova cesta je iná, cesta spásy: je to cesta pokornej, nezi?tnej a univerzálnej lásky, bez "ak" a bez "ale".

Áno, preto?e na dreve krí?a Kristus odňal jed hadovi zla a by? kres?anmi znamená ?i? bez jedu: nehrýz? sa navzájom, nerepta?, neobviňova?, neohovára?, nepretriasa? zlé ?iny, nezne?is?ova? svet hriechom a nedôverou, ktoré pochádzajú od Zlého. Bratia a sestry, sme znovuzrodení z otvoreného Je?i?ovho boku na krí?i: nech v nás nie je nijaký jed smrti (porov. Múd 1,14). Modlime sa naopak, aby sme sa Bo?ou milos?ou stávali ?oraz viac kres?anmi: radostnými svedkami nového ?ivota, lásky a pokoja.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-jb-